Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 425/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

, zastúpeného advokátom JUDr. Šimonom Cibulkom,

Hodžova 53, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu pred

opakovaným stíhaním podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. -22 z 23. apríla 2019

a uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto

nad Váhom sp. zn. ČVS: ORP-120/NM-NM-2019 z 21. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Šimonom Cibulkom, Hodžova 53,

Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu pred opakovaným

stíhaním podľa (ďalej len „“) uznesením

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. -22 z 23. apríla 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie prokuratúry“) a uznesením povereného príslušníka

Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ČVS: ORP-

120/NM-NM-2019 z 21. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie povereného

príslušníka“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. marca 2019 bolo napadnutým

uznesením povereného príslušníka sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

písm. c) , pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa

písm. a), b) a c) ods. 2 písm. a) a b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 138 písm. b)

a pre prečin marenia výkonu súdneho rozhodnutia podľa

písm. i) . Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ sťažnosť,

ktorá bola napadnutým uznesením prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná. Obvinenie bolo

vznesené pre skutok, že sťažovateľ od presne nezisteného obdobia približne po dobu tri

a pol roka vulgárne, či už slovom, prostredníctvom SMS správ, alebo telefonicky uráža

svoju bývalú družku a matku ich spoločného syna (ďalej len

„poškodená“), od januára 2019 sa jej začal aj vyhrážať, že ju psychicky zničí, napísal jej, že

je sledovaná, poslal jej fotografiu jej motorového vozidla, a to aj napriek tomu, že 1. marca

2019 bolo Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

11 vydané rozhodnutie, ktorým okresný súd okrem iného sťažovateľovi zakázal

kontaktovať poškodenú s výnimkou kontaktovania nevyhnutného na realizáciu súdom

upraveného styku s maloletým synom, v dôsledku čoho vzbudil u poškodenej dôvodnú

obavu o jej život a zdravie, spočívajúcu v tom, že sa bojí, že jej môže ublížiť, keďže ju už

v minulosti fyzicky napadol, a taktiež má z takéhoto konania zdravotné problémy, zvýšený

krvný tlak v dôsledku stresu.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôvodňuje nezákonnosť vzneseného obvinenia

porušením zásady res iudicata, keď poukazuje na rozkaz Okresného úradu Nové Mesto

nad Váhom o uložení sankcie za priestupok z 22. februára 2019 (ďalej len „rozkaz“). Týmto

rozkazom bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),

ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým

správaním na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v decembri 2018

do 28. januára 2019 v Novom Meste nad Váhom zasielal poškodenej SMS správy, v ktorých

uvádzal na jej adresu vulgárne nadávky. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta

vo výške 20 eur.

4. Sťažovateľ namieta, že je v súčasnosti stíhaný za skutok, za ktorý už bol

právoplatne odsúdený a potrestaný v priestupkovom konaní, čo priamo odporuje zásade

res iudicata vyjadrenej v v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a , ako aj

písm. g) v spojení s c ods. 1 a protokolu č. 7

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Výkladom uvedených uznesení možno podľa sťažovateľa dôjsť k záveru, že osobe nesmie

byť vznesené obvinenie, pokiaľ existuje iné rozhodnutie (v trestnom alebo priestupkovom

konaní) za totožný skutok, resp. pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené prostredníctvom

mimoriadneho opravného prostriedku. Rozkaz v priestupkovom konaní bol právoplatný

15. marca 2019, t. j. pred vznesením obvinenia 21. marca 2019. V tejto súvislosti sťažovateľ

poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Lauko

proti Slovenskej republike, z ktorého vyplýva, že konanie podľa zákona o priestupkoch má

trestnú povahu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. A teda právoplatné rozhodnutie o tom istom

skutku v priestupkovom konaní vytvára prekážku rozhodnutej veci aj vo vzťahu k trestnému

konaniu. Uvedené si podľa sťažovateľa uvedomil aj orgán činný v trestnom konaní, keď

na jeho podnet podal prokurátor na správnom úseku okresnej prokuratúry protest, ktorým sa

domáhal zrušenia rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Protestu prokurátora bolo

rozhodnutím prvostupňového orgánu vyhovené a rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol

zrušený. Na základe odvolania sťažovateľa Okresný úrad Trenčín protestu prokurátora

nevyhovel. Rozkaz okresného úradu je stále právoplatný.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že aj keď prekážka res iudicata, resp.

ne bis in idem nebola namietaná v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

prokurátor mal dbať o to, aby sťažovateľ nebol stíhaný (obvinený) za skutok, pre ktorý bol

už postihnutý v priestupkovom konaní, a to z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu mala

podľa sťažovateľa okresná prokuratúra zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia. Sťažovateľ

sa vo verejnom záujme snaží docieliť, aby ústavný súd vyslovil právny záver, že postup

prokuratúry spočívajúci v odstraňovaní prekážky res iudicata, resp. ne bis in idem až po

vznesení obvinenia pre totožnosť skutku, je v rozpore s a s .

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza aj okolnosti jeho vzatia do väzby, no vzhľadom

na formuláciu jeho sťažnosti a najmä petitu ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné ich

bližšie konkretizovať.

6. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie svojho práva podľa napadnutým uznesením okresnej

prokuratúry a napadnutým uznesením povereného príslušníka, napadnuté uznesenie

okresnej prokuratúry zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

11. Podľa nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už

právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie

mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

12. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na ochranu pred opakovaným stíhaním podľa napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti

napadnutému uzneseniu povereného príslušníka o vznesení obvinenia. Podľa sťažovateľa

prebiehajúce trestné konanie znamená porušenie zásady ne bis in idem, keďže mu

za totožný skutok bola už uložená sankcia v konaní o priestupku.

13. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií. Orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, ktoré

sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

14. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak

existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného

práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu

vyjadrený v ().

15. Zásah pre účely ochrany alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv môže ústavný súd urobiť až vtedy, ak ostatné orgány verejnej moci

nie sú schopné protiústavný stav napraviť. Ústavný súd taktiež stabilne judikuje, že

základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, čo znamená, že

im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia orgánov verejnej moci –

osobitne všeobecných súdov.

16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k namietanému

porušeniu práva sťažovateľa napadnutým uznesením povereného príslušníka využil jemu

dostupné právne prostriedky, na použitie ktorých bol oprávnený podľa ustanovení Trestného

poriadku. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, o ktorej rozhodovala

okresná prokuratúra. Oprávnením, ale aj povinnosťou okresnej prokuratúry vo vzťahu

k uzneseniu o vznesení obvinenia bolo v prípade zistenia zásahu orgánu činného v trestnom

konaní nižšieho stupňa do základných práv sťažovateľa týmto základným právam poskytnúť

primeranú ochranu. V danej veci teda existoval orgán verejnej moci, ktorého právomoc

poskytnúť základným právam sťažovateľa individuálnu ochranu predchádzala právomoci

ústavného súdu.

17. Okrem toho sťažovateľ proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry mohol postupovať

podľa 364 ods. 1 písm. a) v spojení s , podľa ktorých generálny

prokurátor Slovenskej republiky zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta,

ak takým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom návrh na takéto rozhodnutie môže podať

obvinený do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Týmto postupom

mohol sťažovateľ podľa a dosiahnuť zrušenie

rozhodnutia o vznesení obvinenia. Z tvrdení sťažovateľa použitie tohto prostriedku nápravy

nevyplýva.

18. V súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľa napadnutým uznesením

prokuratúry ústavný súd prihliadal na skutočnosť, že sa dotknutá trestná vec sťažovateľa

v decembri 2019 v čase podania ústavnej sťažnosti nachádzala v štádiu prípravného

konania. Podľa zistení ústavného súdu je sťažovateľova trestná vec v čase predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti vedená na okresnom súde pod sp. zn. po podaní

obžaloby, termín hlavného pojednávania bol odročený na 18. január 2021.

19. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až do konca proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného

aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov). V zmysle platnej právnej úpravy tak sťažovateľ má

v nasledujúcich štádiách trestného konania možnosť domáhať sa právne účinným spôsobom

ochrany svojich označených práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V tejto súvislosti ústavný súd

upozorňuje na znenie ustanovenia § 281 ods. 2 v spojení s § 215 ods. 2 písm. b) Trestného

poriadku, podľa ktorého súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom

pojednávaní, že o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným

orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom

delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie

o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno

považovať za dostačujúce.

20. Ústavný súd tak dospel k záveru, že systém trestného konania poskytuje

sťažovateľovi právne prostriedky, ktorými sa môže účinne domáhať ochrany svojich

označených práv. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej

fáze do prebiehajúceho trestného konania a neprípustne si tak predčasne uzurpoval

právomoc sudcu všeobecného súdu, ktorý je primárne oprávnený a povinný korigovať

prípadné pochybenia aktuálneho procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní

a poskytnúť tak ochranu právam sťažovateľa. Sťažovateľ sa s prípadnou ústavnou

sťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť až po vyčerpaní označených opravných

prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného skončenia vedeného trestného konania.

21. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa

napadnutým uznesením povereného príslušníka, ako aj napadnutým uznesením prokuratúry

odmietol podľa v spojení s

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

22. Nad rámec uvedeného nemožno prehliadnuť, že prekážka res iudicata, resp.

ne bis in idem nebola namietaná v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Sťažovateľ tvrdí, že prokuratúra mala dbať na to, aby sťažovateľ nebol stíhaný za skutok,

pre ktorý bol už postihnutý v priestupkovom konaní z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti

ústavný súd pripomína, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ

ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť

najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Inak povedané,

pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom zásadnú argumentáciu, ktorú mohol predniesť už pred všeobecnými

súdmi, avšak tieto nepredniesol, treba vychádzať z toho, že materiálne nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje (pozri napr. ).

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého uznesenia

prokuratúry a vrátenie veci na ďalšie konanie, návrhu na priznanie finančného

zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu