Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 553/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

Sťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého konania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu sporovou stranou v napadnutom konaní o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, ktoré začalo doručením žaloby okresnému súdu 19. júna 2017.

Okresný súd v konaní dosiaľ vyzval žalobcu na preukázanie majetkových pomerov

pre účely priznania oslobodenia od poplatku (22. februára 2018) a rozhodol o jeho návrhu

na oslobodenie od súdneho poplatku (23. januára 2019), vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila

k žalobe (23. januára 2019), a 20. septembra 2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie

k vyjadreniam žalovaných z 8. júla 2019 a 13. júna 2019, ktoré doručil v stanovenej lehote.

Dňa 27. februára 2020 okresný súd zaslal sťažovateľovi na vedomie vyjadrenie žalovaných

z 3. januára 2020 a zo 17. januára 2020. Žiaden ďalší úkon počas konania, ktoré trvá

už vyše troch rokov, nevykonal a termín pojednávania nie je v súčasnosti nariadený.

Sťažovateľ podal aj sťažnosť na prieťahy, o ktorej rozhodol predseda okresného súdu

10. októbra 2019 tak, že je nedôvodná. Podľa názoru sťažovateľa je konanie okresného súdu

poznačené neefektivitou činnosti s neprimeranými časovými odstupmi medzi jednotlivými

úkonmi, čím došlo k porušeniu jeho označených práv. Predmetom konania je ochrana

osobnosti pred porušovaním prezumpcie neviny zo strany štátnych orgánov, čo má

pre sťažovateľa osobitný význam, a preto požaduje priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 €.

3. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. boli

porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. zakazuje

pokračovať v porušovaní základných práv ...

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu...

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, príjme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

8. Predmetom predbežného prerokovania je sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Predpokladom vyslovenia porušenia týchto práv je v zmysle doterajšej

judikatúry ústavného súdu trvajúce súdne konanie, v ktorom je sťažovateľom označený

orgán verejnej moci neodôvodnene nečinný alebo je jeho postup neefektívny takým

významným spôsobom, že to vytvára stav, ktorý je nezlučiteľný s podstatou a obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ) a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

Predbežné prerokovanie sťažnosti

10. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľom napadnuté konanie začalo

19. júna 2017 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti predstavovala jeho dĺžka 3 roky

a 3 mesiace. Okresný súd vykonal procesné úkony smerujúce k zabezpečeniu

kontradiktórnosti konania a rozhodol o žiadosti o oslobodenie sťažovateľa od súdneho

poplatku. Okresný súd teda v konaní nebol nečinný, ale pripravoval vec na pojednávanie.

11. Ústavný súd je toho názoru, že iba samotná dĺžka napadnutého konania,

aj napriek tomu, že okresný súd vo veci samej do času podania tejto sťažnosti právoplatne

nerozhodol, ešte sama osebe aj vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci

nezakladá dostatočné dôvody na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv,

pretože doterajšia dĺžka napadnutého konania nepredstavuje taký závažný a ústavne

relevantný zásah do podstaty a účelu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie (m. m. ).

12. Prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutého konania pred okresným súdom

(viac ako tri roky), ako aj na vykonané procesné úkony, ústavný súd konštatuje, že nezistil

v doterajšom postupe okresného súdu prieťahy takej ústavne relevantnej intenzity, že by ich

bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

13. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok

z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,

body 64, 65 a 66).

14. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

15. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

pred okresným súdom podľa jeho názoru naďalej dochádzalo k prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu