Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 353/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 27. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že ako advokát poskytuje právne služby.

Z dôvodu, že sťažovateľov klient si neplnil svoje záväzky, podal návrh na vydanie

platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný odpor. Sťažovateľ stručne opisuje

priebeh napadnutého konania o zaplatenie 500 € s príslušenstvom a dospieva k záveru,

že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu

jeho označených práv.

3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava-1, v konaní

vedeného na Okresnom súde Bratislava-1,, pod čís. k.: , porušila právo

sťažovateľa: ... upravené v ., ods. 2., SR a v .,

ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd Bratislava-1 konal vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava-1 pod čís. k.: , bez prieťahov.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500.- €,

ktoré je Okresný súd Bratislava – 1 povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podanie sťažovateľa

4. Ústavný súd 9. septembra 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. októbra 2020.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením od verejného

pojednávania v predmetnej veci a odkázal aj na priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne.

Okresný súd v svojom vyjadrení poskytol aj chronológiu procesných úkonov súdu a strán

konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Žaloba o zaplatenie 500,00 eur s príslušenstvom bola na tunajšom súde osobne

podaná 04. 01. 2013...

Výzvou z 15. 01. 2013 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Súdny poplatok bol zaplatený 23. 01. 2013.

Dňa 06. 02. 2013 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalobcovi

20. 02. 2013 a žalovanému 20. 02. 2013.

Dňa 04. 03. 2013 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu z 06. 02. 2013.

Uznesením z 13. 03. 2013 súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný odpor.

Výzvou z 13. 03. 2013 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní

od doručenia.

Dňa 03. 11. 2014 žalobca žiadal oznámenie o stave konania, resp. nariadenie

pojednávania.

Dňa 06. 11. 2014 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 16. 04. 2015

(podľa č. l. 39 súdneho spisu predvolanie je zo 16. marca 2015, pozn.).

Dňa 23. 03. 2015 doručil žalobca súdu žiadosť o odročenie pojednávania

nariadeného na deň 16. 04. 2015, a to z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 07. 04. 2015 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 21. 09. 2015

(podľa č. l. 43 súdneho spisu predvolanie je z 25. augusta 2015, pozn.).

Dňa 31. 08. 2015 doručil žalobca súdu opätovne žiadosť o odročenie pojednávania

nariadeného na deň 21. 09. 2015. a to z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 14. 09. 2015 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 11. 02. 2016

(podľa č. l. 46 súdneho spisu predvolanie je z 11. marca 2016, pozn.).

Dňa 01. 02. 2016 žalovaný požiadal súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

nariadenom na deň 11. 02. 2016 z dôvodu pozastavenia výkonu advokátskej činnosti

právneho zástupcu žalovaného a zároveň zdravotných problémov žalovaného, pričom žiadal

o vytýčenie nového termínu pojednávania v horizonte 2-3 mesiace.

Dňa 04. 04. 2016 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že súd vyžiada z registrového súdu - OS BA I registrový spis spoločnosti

Dňa 14. 11. 2016 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 16. 01. 2017 s tým, že súd si vyžiada spis tunajšieho súdu sp. zn. .

Dňa 16. 01. 2017 vydal súd vo veci rozsudok, ktorý bol doručený žalobcovi

03. 02. 2017 a žalovanému 03. 02. 2017.

Dňa 20. 02. 2017 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku.

Výzvou z 24. 03. 2017 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu

v lehote 15 dní od doručenia.

Dňa 22. 05. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného.

Výzvou z 19. 07. 2017 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia

výzvy vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.

Dňa 25. 08. 2017 bola súdu doručená odvolacia replika žalovaného.

Výzvou z 18. 09. 2017 súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy

vyjadril k odvolacej replike žalovaného.

Uznesením zo dňa 29. 09. 2017 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolanie. Súdny poplatok bol zaplatený 18. 10. 2017.

Dňa 05. 10. 2017 bola súdu doručená odvolacia duplika žalobcu, ktorá bola

žalovanému doručená na vedomie 15. 11. 2017.

Dňa 16. 10. 2017 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom

odvolaní žalovaného.“

5.1 Okresný súd sa tiež vyjadril k vecnej stránke prijatej sťažnosti. V podstatnom

poukázal na skutočnosť, že v napadnutom konaní bolo potrebné celkovo trikrát odročiť

určený termín pojednávania (určený na 16. apríl 2015, 21. september 2015

a 11. február 2016), čo prispelo k predĺženiu celkovej dĺžky konania. Na druhej strane

predseda okresného súdu konštatoval, že „v predmetnom konaní došlo zo strany tunajšieho

súdu k prieťahom, a to v období od 13. 03. 2013... do 6. 11. 2014, ktorú ospravedlňovala

nadmernou zaťaženosťou súdneho oddelenia zákonnej sudkyne 33 Cb...

... Záverom si tiež dovolím zdôrazniť, že spis sp. zn. sa nachádzal

v období od 16. 10. 2017 do súčasnosti, t. j. spolu takmer 3 roky na Krajskom súde

v Bratislave za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkoch strán sporu,

pričom o podanom odvolaní doposiaľ rozhodnuté nebolo.“.

6. Spolu s vyjadrením okresného súdu bol ústavnému súdu predložený aj predmetný

súdny spis. Ústavný súd po preštudovaní obsahu súdneho spisu konštatuje, že predseda

vo svojom vyjadrení zabudol uviesť relevantnú okolnosť priebehu napadnutého konania

pre posúdenie sťažnosti, a to skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) 5. februára 2019 vrátil okresnému súdu predložený spis (č. l. 102 súdneho spisu

sp. zn. ), pretože zistil, že v záhlaví napadnutého rozsudku nie je uvedený

právny zástupca žalovaného a že rozsudok (č. l. 74 súdneho spisu) nebol doručený

právnemu zástupcovi žalovaného, a to napriek skutočnosti, že sa v spise nachádza jeho plná

moc na zastupovanie. Z predloženého súdneho spisu ďalej vyplýva, že okresný súd vydal

opravné uznesenie 18. februára 2019, a 22. júla 2019 opätovne predložil spis krajskému

súdu.

7. Právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu ústavného súdu z 21. októbra 2020

podaním doručeným 24. októbra 2020, v ktorom uviedol, že k odročeniu nariadených

termínov pojednávania došlo z dôvodu kolízie pojednávaní na iných súdoch, pričom

zdôraznil, že sa písomnou žiadosťou z 3. novembra 2014 domáhal určenia termínu

pojednávania v predmetnej veci. V ostatnom zotrval na dôvodnosti podanej ústavnej

sťažnosti, pretože je presvedčený o tom, že bol daný dostatočný časový priestor, aby vo veci

kedykoľvek rozhodol v reálnom čase. Zároveň v podaní vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby „o zaplatenie 500 €

s príslušenstvom“, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec sťažovateľa je štandardnou

vecou, pričom ani z obsahu spisu nevyplýva, že by išlo o vec zložitú po právnej

alebo skutkovej stránke.

19. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako strany v napadnutom konaní ústavný súd

dospel k záveru, že sťažovateľ podstatne neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

Skutočnosť, že dvakrát došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov na strane sťažovateľa

(kolízia pojednávaní, pozn.), podľa názoru ústavného súdu nemožno pričítať sťažovateľovi,

pretože nič nebránilo okresnému súdu bez zbytočného odkladu určiť nový termín

pojednávania v súčinnosti so stranami sporu, keďže zo spisu vyplýva, že sťažovateľ

je advokátom, u ktorého dôvodne možno predpokladať takúto komplikáciu

(pozri bod 2 odôvodnenia tohto nálezu).

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

21. Ústavný súd, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania (v čase

rozhodovania necelých 8 rokov) bez potreby bližšie skúmať priebeh napadnutého konania,

konštatuje, že konanie ako celok je poznačené zbytočnými prieťahmi a nesústredeným

postupom. Ako príklad zbytočných prieťahov ústavný súd poukazuje na obdobie

od 13. marca 2013 (výzva adresovaná sťažovateľovi na vyjadrenie sa k odporu)

až do ďalšieho relevantného úkonu vo veci, ktorým bolo pojednávanie konané

4. apríla 2016. Napriek skutočnosti, že okresný súd v tomto období určil 3 termíny

pojednávaní (zakaždým v priebehu niekoľkých dní od doručenia predvolania na určený

termín pojednávania žiadali strany v konaní odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie,

resp. žalovaný z dôvodu choroby, pozn.), nemožno tento postup okresného súdu hodnotiť

ako sústredený postup, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty strán konania,

preto dospel k záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci možno celé obdobie považovať

za zbytočný prieťah. Ako príklad nesústredeného postupu ústavný súd poukazuje

na zamlčanú okolnosť – vrátenie spisu odvolacím súdom 5. februára 2019, keď odvolací súd

vrátil okresnému súdu predložený spis z dôvodu už uvedených pochybení okresného súdu

(pozri bod 6 odôvodnenia tohto nálezu), pre ktoré musel okresný súd vydať opravné

uznesenie z 18. februára 2019 a následne spis opätovne predložiť odvolaciemu súdu

22. júla 2019.

22. Vychádzajúc z uvedených zistení a záverov, ústavný súd konštatuje, že doterajší

postup okresného súdu v napadnutom konaní podľa názoru ústavného súdu nie je možné

považovať za súladný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote,

preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, mu prikázal, aby vo veci

vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec

nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená

a nie je možné vylúčiť, že odvolací súd rozsudok okresného súdu v predmetnej veci zruší

a vec mu vráti na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Podľa

ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle

odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným

súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

26. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 € s poukazom na zásady spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd

pre ľudské práva, a z dôvodu pretrvávajúceho stresu, pocitu právnej neistoty, márnosti

a nespravodlivosti.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v napadnutom konaní,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a štádium konania (okresný súd

už rozhodol rozsudkom 16. januára 2017, pozn.), v ktorom sa v čase rozhodovania

o tejto sťažnosti nachádza, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu,

ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval

priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

29. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu