Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 614/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátskou kanceláriou

Jarabica, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Martin Jarabica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 28. augusta 2019 bola na okresnom súde podaná

žaloba, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva na nehnuteľnosti (garáž), ktorú vlastní v podiele 6/8 k celku, a zároveň sa

domáhala prikázania tejto nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.

3. Sťažovateľka uviedla, že „posledný úkon v predmetnom konaní, ktorý súd vykonal,

bolo vydané uznesenie zo dňa 07.11.2019, ktorým priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych

poplatkov. Od podania žaloby do dnešného dňa ubehlo viac ako 14 mesiacov v rámci

ktorých je súd 12 mesiacov nečinný a preto máme za to, že jeho nečinnosťou prišlo

k prieťahom v konaní bez zavinenia navrhovateľky.

... až v januári 2020 sa žaloba posielala žalovaným. Žalovaná v 3. rade... si zásielku

neprevzala, neskôr sa doručovalo prostredníctvom OR PZ BA III a nakoľko sa ani takto

doručenú zásielku nepodarilo doručiť, doručovala sa žaloba v máji prostredníctvom

úradnej tabule súdu a prostredníctvom zamestnávateľa. Až v auguste Okresný súd urgoval

zamestnávateľa, aby sa vyjadril, či sa mu podarilo žalobu doručiť. Až dňa 19.10.2020 bol

spis predmetného konania predložený sudcovi, t.j. 14 mesiacov po podaní žaloby, súd

vytýčil pojednávanie na 09.02.2021 -t.j. po viac ako 17 mesiacoch po podaní žaloby.“.

4. Sťažovateľka následne konštatovala, že okresný súd nerozhodol v primeranej

lehote a bez zbytočných prieťahov, čím porušil jej v bode 1 označené práva, keďže

nemožnosť doručiť žalobu žalovaným zo strany okresného súdu nemôže byť na jej ťarchu,

keďže riadne označila žalovaných.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd

prikázal v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem

toho sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

a náhrady trov konania v sume 375,24 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

9.1 Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj

absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej

strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody

na strane druhej.

9.2 Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry

(napr. , , ) považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto

pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu

na jeho zaručených právach.

10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je

návrh sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu preskúmal opodstatnenosť

námietok sťažovateľky z pohľadu svojej konštantnej rozhodovacej praxe. Pri ústavných

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ústavný

súd už v minulosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť „vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (napr. ), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

13. Ústavný súd konštatuje, že s prihliadnutím na predmet sporu v napadnutom

konaní je jeho doterajšia dĺžka na okresnom súde (15 mesiacov) v rámci ústavnej

akceptovateľnosti, pričom tento záver je možné vysloviť aj bez potreby detailnejšej analýzy

priebehu napadnutého konania, a preto zo strany okresného súdu nemohlo dôjsť k takej

intenzite zásahu do práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému

porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd tiež poukazuje na nekonzistentné tvrdenia sťažovateľky

v odôvodnení ústavnej sťažnosti, kde na jednej strane tvrdí, že okresný súd je nečinný 12

mesiacov (od novembra 2019), ale na druhej strane v období tejto „nečinnosti“ opisuje

procesné úkony okresného súdu súvisiace s doručovaním žaloby žalovaným vrátane

nariadenia pojednávania.

15. Ústavný súd zároveň pripomína, že prípadná nasledujúca nečinnosť okresného

súdu by v spojení s doterajším priebehom konania mohla založiť inú kvalitu posudzovania

zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie okresného súdu alebo

konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej súvislosti s porušovaním

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V takom

prípade by toto rozhodnutie netvorilo prekážku neprípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa .

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

17. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o jej ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu