Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 614/2020
PDF · 356.24 KB
No categories available
IV. ÚS 614/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Jarabica, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Martin Jarabica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 42/2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 42/2019 (ďalej len „napadnuté konanie
okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 28. augusta 2019 bola na okresnom súde podaná
žaloba, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva na nehnuteľnosti (garáž), ktorú vlastní v podiele 6/8 k celku, a zároveň sa
domáhala prikázania tejto nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.
3. Sťažovateľka uviedla, že „posledný úkon v predmetnom konaní, ktorý súd vykonal,
bolo vydané uznesenie zo dňa 07.11.2019, ktorým priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych
poplatkov. Od podania žaloby do dnešného dňa ubehlo viac ako 14 mesiacov v rámci
ktorých je súd 12 mesiacov nečinný a preto máme za to, že jeho nečinnosťou prišlo
k prieťahom v konaní bez zavinenia navrhovateľky.
... až v januári 2020 sa žaloba posielala žalovaným. Žalovaná v 3. rade... si zásielku
neprevzala, neskôr sa doručovalo prostredníctvom OR PZ BA III a nakoľko sa ani takto
doručenú zásielku nepodarilo doručiť, doručovala sa žaloba v máji prostredníctvom
úradnej tabule súdu a prostredníctvom zamestnávateľa. Až v auguste Okresný súd urgoval
zamestnávateľa, aby sa vyjadril, či sa mu podarilo žalobu doručiť. Až dňa 19.10.2020 bol
spis predmetného konania predložený sudcovi, t.j. 14 mesiacov po podaní žaloby, súd
vytýčil pojednávanie na 09.02.2021 -t.j. po viac ako 17 mesiacoch po podaní žaloby.“.
4. Sťažovateľka následne konštatovala, že okresný súd nerozhodol v primeranej
lehote a bez zbytočných prieťahov, čím porušil jej v bode 1 označené práva, keďže
nemožnosť doručiť žalobu žalovaným zo strany okresného súdu nemôže byť na jej ťarchu,
keďže riadne označila žalovaných.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby
ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom
okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd
prikázal v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem
toho sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €
a náhrady trov konania v sume 375,24 €.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
9.1 Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj
absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej
strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody
na strane druhej.
9.2 Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry
(napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne okolnosti
prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska
požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto
pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu
na jeho ústavou zaručených právach.
10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je
návrh sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.
11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu preskúmal opodstatnenosť
námietok sťažovateľky z pohľadu svojej konštantnej rozhodovacej praxe. Pri ústavných
sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný
súd už v minulosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť „vzhľadom
na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu
nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného
základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,
13. Ústavný súd konštatuje, že s prihliadnutím na predmet sporu v napadnutom
konaní je jeho doterajšia dĺžka na okresnom súde (15 mesiacov) v rámci ústavnej
akceptovateľnosti, pričom tento záver je možné vysloviť aj bez potreby detailnejšej analýzy
priebehu napadnutého konania, a preto zo strany okresného súdu nemohlo dôjsť k takej
intenzite zásahu do práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému
porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Ústavný súd tiež poukazuje na nekonzistentné tvrdenia sťažovateľky
v odôvodnení ústavnej sťažnosti, kde na jednej strane tvrdí, že okresný súd je nečinný 12
mesiacov (od novembra 2019), ale na druhej strane v období tejto „nečinnosti“ opisuje
procesné úkony okresného súdu súvisiace s doručovaním žaloby žalovaným vrátane
nariadenia pojednávania.
15. Ústavný súd zároveň pripomína, že prípadná nasledujúca nečinnosť okresného
súdu by v spojení s doterajším priebehom konania mohla založiť inú kvalitu posudzovania
zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie okresného súdu alebo
konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej súvislosti s porušovaním
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V takom
prípade by toto rozhodnutie netvorilo prekážku neprípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde.
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
17. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej
predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o jej ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu