Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 549/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu

Slovenskej republiky Miroslava Duriša o jeho zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti

sťažovateľa , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Polákom, Hlavná 137, Prešov, proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -1203 z 3. júla 2020 v spojení s

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 16. júna 2020 vedenej

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miroslav Duriš j e

v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Miroslav Duriš listom z 9. septembra 2020 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 1

a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že vyhlasuje svoju zaujatosť, keď

po pridelení veci sp. zn. po preštudovaní obsahu spisu zistil, že sa so

sťažovateľom , ktorou sa tento domáha vo väzobnej veci

prieskumu uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. -1203 z 3. júla 2020

v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 16. júna 2020,

pozná osobne od jeho detstva, keďže udržoval a udržuje priateľské styky s jeho rodičmi

a , s ktorou sa zoznámil v čase svojho

pôsobenia na Okresnej prokuratúre , kde menovaná pracuje ako

prokurátorka, a následne tiež v čase svojho pôsobenia ako sudca a podpredseda trestného

úseku Okresného súdu , kde s ňou prichádzal do styku tiež v rámci

pracovných vzťahov.

2. Tým sú podľa jeho názoru splnené podmienky na vyhlásenie jeho zaujatosti

vo veci podľa .

3. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 9. septembra 2020 bolo

oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 z 27. mája 2020 (ďalej len

„rozvrh práce ústavného súdu“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona

o ústavnom súde do prvého senátu ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka

senátu, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu (ďalej aj „príslušný senát“), ktorý

o vylúčení sudcov štvrtého senátu rozhoduje v tomto zložení v súlade s čl. II bodom 3

písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu.

3.1 Keďže uznesením ústavného súdu sp. zn. z 5. novembra 2020

bol sudca Ivan Fiačan vylúčený z konania a rozhodovania v danej veci, rozhodol v nej prvý

senát v zložení Jana Baricová ako predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar

ako členovia senátu, a to podľa čl. III bodu 1 písm. a) [čl. II bod 3 písm. a) a b)] rozvrhu

práce ústavného súdu.

II.

Relevantná právna úprava a jej východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

4. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5.1 Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže

sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej

dôvody.

7. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či

predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

9. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne konštatuje, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či

predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test

objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho

nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie

(ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú

dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,

nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť

č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou,

na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita

súdnych rozhodnutí ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Vychádzajúc z už uvedených judikatúrnych predpokladov na vylúčenie sudcu,

ako aj z citovaného znenia , pri skúmaní nestrannosti

sudcu ústavného súdu Miroslava Duriša z hľadiska objektívneho testu nestrannosti podľa

názoru senátu ústavného súdu neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala

vznik objektívnej pochybnosti o zaujatosti sudcu ústavného súdu Miroslava Duriša vo veci

vedenej pod sp. zn. , keďže ani z pohľadu nestranného pozorovateľa by sa

nemohlo dôvodne javiť, že sudca ústavného súdu Miroslav Duriš má pomer k veci,

účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom.

11. Príslušný senát ústavného súdu však nemohol opomenúť oznámenie sudcu

ústavného súdu Miroslava Duriša a v ňom prezentovaný dôvod jeho prípadnej zaujatosti

spočívajúci v priateľskom vzťahu k rodine sťažovateľa, ktorým aj prejavil postoj

k sťažovateľovi.

12. Príslušný senát ústavného súdu po prerokovaní oznámenia sudcu ústavného súdu

Miroslava Duriša dospel k záveru, že dôvod v ňom uvedený môže byť aj s ohľadom

na uvedenú judikatúru (s ohľadom na subjektívny test nestrannosti) naplnením zákonných

podmienok podľa na vylúčenie sudcu ústavného súdu

Miroslava Duriša z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, a môže vniesť pochybnosti o jeho nezaujatosti v danej veci, a to i

pri všetkej snahe sudcu o objektívne rozhodovanie.

13. Na základe uvedeného príslušný senát ústavného súdu rozhodol, že sudca

IV. senátu ústavného súdu Miroslav Duriš je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu