Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-229-2021.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Subarea
24Ek/229/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. J., F.. XX.X.XXXX, Q. T. H. U. XXX/XX, XXX XX H., zast.: JUDr. Roman Henčel, advokát so sídlom G. Švéniho 8, 971 01 Prievidza, IČO: 51 007 746, proti povinnému: B. E. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. A. XX, XXX XX U. o vymoženie 20.000,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Annou Martišíkovou, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, o návrhu na zmenu účastníka, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v časti vymoženia 10.125,- eur podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 18.01.2021 domáhal od povinného vymoženia 20.000,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k.: XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 30.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.02.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn.XXC/XX/XXX-XX zo dňa 04.11.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh vydal dňa 03.02.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Anne Martišíkovej, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX.
3. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu oznámenie zmeny osoby oprávneného v exekučnom konaní č. XXXEX XX/XX spolu s prílohami preukazujúcimi prevod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu.
4. Podľa § 37 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť.
5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
6. Súd na základe oznámenia exekútora o prevode alebo prechode práv alebo povinností z exekučného titulu opätovne preskúmal, či sú splnené podmienky konania, pričom sa zaoberal najmä otázkou vecnej
legitimácie, a teda či oprávnený bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu a povinný pasívne vecne legitimovaným subjektom povinnosti.
7. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Exekučné konanie je návrhovým konaním a je ovládané dispozičnou zásadou. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je (hmotnoprávne) oprávnený požadovať splnenie nároku z predloženého exekučného titulu. Súčasne exekučný súd je pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie viazaný samotným návrhom na vykonanie exekúcie, teda aj tým, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako oprávnený subjekt. Ak ku zmene osoby oprávnenej z exekučného titulu (veriteľa) dôjde pred začatím exekučného konania (t.j. doručenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu
- § 50 ods. 1 Exekučného poriadku) túto skutočnosť zohľadní oprávnený (resp. jeho právny nástupca) už v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podáva exekučnému súdu.
13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod.
14. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012)
15. Exekučný súd v predmetnej veci zistil, že exekúcia je vedená na základe návrhu oprávneného, ktorému bolo dňa 19.07.2021, rozhodnutím o odškodnení č. XXXXX/XXXX/XXX/I, vydaným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, s poukazom na § 11 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1, písm. d) prvý bod a § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priznané oprávnenému odškodnenie v sume 10.125,- eur a to titulom morálnej škody/nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená povinným v dôsledku usmrtenia jeho syna, násilným trestným činom, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.05.2017, sp. zn. XT/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.11.2018, sp. zn. XTo/XXX/XXXX. Oprávnený si nárok na náhradu škody, s ktorým bol v rámci trestného konania odkázaný na civilný proces, uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu, v konaní vedenom na Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Odškodnenie bolo oprávnenému uhradené dňa 10.08.2021, čo preukazuje predložená Žiadosť o realizáciu jednorazovej platby (doklad o úhrade).
16. Z predložených dokumentov je zrejmé, že časť nároku oprávneného, vymáhaná v exekúcii pod sp. zn.: XXXEX XX/XX, vyplatením odškodnenia zo strany ministerstva spravodlivosti prešla na štát, v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., a to čo do výšky 10.125,- eur, t. j. čo do výšky zo strany štátu vyplateného odškodnenia. S ohľadom na uvedené skutočnosti týmto ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že dňa 10.08.2021, t. j. dňom úhrady odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z. z. na základe rozhodnutia zo dňa 19.07.2021, č. XXXXX/XXXX/XXX/I, došlo k zmene osoby na strane oprávneného, ktorým je ministerstvo a k prechodu vymáhaného nároku v časti 10.125,- eur, t. j v časti nároku, ktorý predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy.
17. Ak počas exekúcie bude postúpený vymáhaný nárok iba čiastočne (napr. iba vymáhaná istina alebo jej časť), tak je takéto postúpenie neúčinné a nedochádza k procesnému nástupníctvu. Nárok vymáhaný v exekučnom konaní je možné postúpiť len ako celok, pričom hmotnoprávne účinky postúpenia sa týmto nijako neobmedzujú. Súd následne po oznámení skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv a povinností z exekučného titulu môže rozhodnúť dvoma spôsobmi a to vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak sú dôvody na zmenu účastníka konania, a ak takéto dôvody nie sú, tak súd exekúciu buď celkom alebo sčasti zastaví. (Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív Exekučný poriadok Komentár, 3. vydanie. nakladateľstvo C. H. Beck 2018, s. 128 - 129).
18. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený označený v návrhu na vykonanie exekúcie už nedisponuje hmotnoprávnou (vecnou) legitimáciou od povinného požadovať splnenie časti nároku z predloženého exekučného titulu. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že oprávnený už nie je veriteľom časti predmetnej pohľadávky vo výške 10.125,- eur voči povinnému, pričom nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a v dôsledku ktorého je potrebné konanie v časti zastaviť.
19. S poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2021, poskytnutím odškodnenia oprávneného prechádza jeho nárok na náhradu škody voči povinnému (páchateľovi) na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia 10.125,- eur, t. j. oprávnený si v tomto rozsahu nemôže ďalej uplatňovať nárok na náhradu škody voči povinnému (páchateľovi), keďže poskytnutím odškodnenia ide o nárok štátu.
20. Nad rámec tohto rozhodnutia súd uvádza, že exekučný súd nespochybňuje právo postupníka domáhať sa splnenia povinnosti voči povinnému, avšak návrh na vykonanie exekúcie musí podať postupník t.j. aktuálny veriteľ predmetnej časti pohľadávky z dôvodu zachovania aktívnej vecnej legitimácie.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu v časti z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vo výške 10.125,- eur voči povinnému zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.