Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Bytového

družstva so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO 00 175 480,

zastúpeného UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mliekarenská 2,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Štefánik, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Trnave sp. zn. z 23. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2021 doručená ústavná sťažnosť Bytového družstva so sídlom v Trnave (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. septembra 2020 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“), ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) sp. zn. z 27. júna 2019 (ďalej

len „rozsudok okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že pôvodní žalobcovia, vlastníci bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome na v Trnave, sa spotrebiteľskou žalobou

v októbri 2016 domáhali na okresnom súde vydania rozhodnutia, aby súd prvej inštancie

uložil žalovanej ‒, (ďalej len „žalovaná“), povinnosť

vydať im bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom, ako aj zaplatiť im náhradu trov konania.

3. Sťažovateľ podrobne opisuje skutkové okolnosti prípadu a komentuje rozhodnutia

všeobecných súdov o nároku sťažovateľa. Z nich vyplýva, že pôvodní žalobcovia uzavreli

so žalovanou v roku 2006 zmluvu o termínovanom úvere, na základe ktorej sa žalovaná

zaviazala poskytnúť úver vo výške 1 400 000 Sk pre účely obnovy bytového fondu,

zateplenia fasády a rekonštrukcie strechy bytového domu. Sťažovateľ bol do konania

pripustený uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. februára 2019 tak, že

z konania vystúpili pôvodní žalobcovia a na ich miesto vstúpil sťažovateľ.

4. Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa zamietnutá, pretože súd prvej

inštancie akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanou; s poukazom na trojročnú

objektívnu premlčaciu dobu, pretože žaloba bola podaná tri roky po uhradení poslednej

sumy bezdôvodného obohatenia. Súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že

v prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v zmysle

, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa

žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselne, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ

priamo v zmluve. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom napadnuté uplatnenie námietky

premlčania zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi za nedôvodné.

5. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu bol rozsudok

okresného súdu potvrdený. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu závažne

porušuje jeho právo na spravodlivý proces, a to z dôvodu svojvoľného rozhodnutia bez

náležitého odôvodnenia, ako aj postupu v rozpore so všeobecne záväznými predpismi

a judikatúrou všeobecných súdov a ústavného súdu. Sťažovateľ tvrdí že v jeho veci boli

krajským súdom nesprávne aplikované hmotnoprávne normy spôsobom, ktorý nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie krajského súdu je podľa neho arbitrárne,

nedôvodné a argumentačne neudržateľné.

6. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade vyčerpal všetky právne prostriedky

ochrany jeho označených práv, keďže dovolanie proti rozsudku krajského súdu nie je

v tomto prípade prípustné, a to s poukazom najmä na ustanovenie § 422 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Sťažovateľ proti namietanému rozhodnutiu

odvolacieho súdu nemá k dispozícii iný účinný procesný prostriedok nápravy, pretože proti

tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie v súlade s

z dôvodu, že napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou

slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy. Z toho dôvodu sa sťažovateľ

domnieva, že právomoc ústavného súdu je daná a sťažnosť je prípustná.

7. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné právo

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu porušené boli. Okrem toho požaduje, aby

ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konania a priznal mu

náhradu trov konania.

8. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu

dovolanie.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Podľa dovolanie podľa nie je prípustné,

ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

17. Ústavnú sťažnosť treba považovať za neprípustnú (§ 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

18. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,

ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,

sú vymenované v ustanoveniach a . Dôvody zakladajúce prípustnosť

dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.

Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený

dovolací dôvod. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia je založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo. Dovolanie je teda prípustné, ak odvolací súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pojem

„procesný postup“ v je potrebné vyložiť v kontexte pojmu „právo

na spravodlivý proces“), ktoré je dotknutým ustanovením garantované strane konania,

pritom súčasťou tohto je nepochybne aj náležité odôvodnenie rozhodnutia, zodpovedajúce

kritériám podľa a dohovoru (). Nízka

hodnota sporu zakladajúca neprípustnosť dovolania podľa ustanovenia sa

vzťahuje iba na podanie dovolania podľa ustanovení , ktoré podľa

ustanovenia možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

19. Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku krajského súdu

využitím dovolania podľa ustanovenia .

20. Argumenty sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti sú dvojakej povahy.

Sťažovateľ namieta jednak porušenie práva na spravodlivý proces, a to najmä v dôsledku

arbitrárnosti rozsudkov všeobecných súdov, v ktorých absentuje náležité odôvodnenie, ale

tiež nesprávne právne posúdenie veci.

21. Vzhľadom na ustanovenie (pozri bod 16) treba

prisvedčiť sťažovateľovi, že v danom prípade dovolanie, prípustnosť ktorého by sa opierala

o toto ustanovenie , neprichádza do úvahy, a to pre nesplnenie

podmienky majetkového cenzu, keďže výška požadovaného plnenia je podlimitná v zmysle

. Inými slovami, z tohto dôvodu naozaj nebolo v danom prípade

dovolanie proti rozsudku krajského súdu prípustné.

22. Odlišná je situácia vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa

na spravodlivý proces, a to najmä v dôsledku tvrdenej arbitrárnosti rozsudkov všeobecných

súdov. Táto časť argumentácie sťažovateľa, tak ako ju podáva, by mohla založiť prípustnosť

dovolania podľa (pozri bod 15). Podľa zistenia ústavného súdu však

sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu zatiaľ nepodal (pozri bod 8), čo zakladá

neprípustnosť ústavnej sťažnosti.

23. Treba napokon poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukázal), že právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal

do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa .

24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu