Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 51/2021
PDF · 131.25 KB
No categories available
II. ÚS 51/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu
Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Bytového
družstva so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO 00 175 480,
zastúpeného UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mliekarenská 2,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Štefánik, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 179/2019 z 23. septembra 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Argumentácia ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára
2021 doručená ústavná sťažnosť Bytového družstva so sídlom v Trnave (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 Co 179/2019 z 23. septembra 2020 (ďalej len
„rozsudok krajského súdu“), ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) sp. zn. 11 Csp 134/2016 z 27. júna 2019 (ďalej
len „rozsudok okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že pôvodní žalobcovia, vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na v Trnave, sa spotrebiteľskou žalobou
v októbri 2016 domáhali na okresnom súde vydania rozhodnutia, aby súd prvej inštancie
uložil žalovanej ‒, (ďalej len „žalovaná“), povinnosť
vydať im bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom, ako aj zaplatiť im náhradu trov konania.
3. Sťažovateľ podrobne opisuje skutkové okolnosti prípadu a komentuje rozhodnutia
všeobecných súdov o nároku sťažovateľa. Z nich vyplýva, že pôvodní žalobcovia uzavreli
so žalovanou v roku 2006 zmluvu o termínovanom úvere, na základe ktorej sa žalovaná
zaviazala poskytnúť úver vo výške 1 400 000 Sk pre účely obnovy bytového fondu,
zateplenia fasády a rekonštrukcie strechy bytového domu. Sťažovateľ bol do konania
pripustený uznesením krajského súdu sp. zn. 24 Co 134/2018 z 20. februára 2019 tak, že
z konania vystúpili pôvodní žalobcovia a na ich miesto vstúpil sťažovateľ.
4. Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa zamietnutá, pretože súd prvej
inštancie akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanou; s poukazom na trojročnú
objektívnu premlčaciu dobu, pretože žaloba bola podaná tri roky po uhradení poslednej
sumy bezdôvodného obohatenia. Súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že
v prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v zmysle
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa
žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselne, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ
priamo v zmluve. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom napadnuté uplatnenie námietky
premlčania zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi za nedôvodné.
5. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu bol rozsudok
okresného súdu potvrdený. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu závažne
porušuje jeho právo na spravodlivý proces, a to z dôvodu svojvoľného rozhodnutia bez
náležitého odôvodnenia, ako aj postupu v rozpore so všeobecne záväznými predpismi
a judikatúrou všeobecných súdov a ústavného súdu. Sťažovateľ tvrdí že v jeho veci boli
krajským súdom nesprávne aplikované hmotnoprávne normy spôsobom, ktorý nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie krajského súdu je podľa neho arbitrárne,
nedôvodné a argumentačne neudržateľné.
6. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade vyčerpal všetky právne prostriedky
ochrany jeho označených práv, keďže dovolanie proti rozsudku krajského súdu nie je
v tomto prípade prípustné, a to s poukazom najmä na ustanovenie § 422 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Sťažovateľ proti namietanému rozhodnutiu
odvolacieho súdu nemá k dispozícii iný účinný procesný prostriedok nápravy, pretože proti
tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie v súlade s § 422 ods. 1 písm. b) CSP
z dôvodu, že napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou
slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy. Z toho dôvodu sa sťažovateľ
domnieva, že právomoc ústavného súdu je daná a sťažnosť je prípustná.
7. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu porušené boli. Okrem toho požaduje, aby
ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konania a priznal mu
náhradu trov konania.
8. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu
dovolanie.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
14. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
15. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
17. Ústavnú sťažnosť treba považovať za neprípustnú (§ 132 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
18. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,
ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,
sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť
dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.
Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený
dovolací dôvod. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 CSP je založená
na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo. Dovolanie je teda prípustné, ak odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pojem
„procesný postup“ v § 420 písm. f) CSP je potrebné vyložiť v kontexte pojmu „právo
na spravodlivý proces“), ktoré je dotknutým ustanovením garantované strane konania,
pritom súčasťou tohto je nepochybne aj náležité odôvodnenie rozhodnutia, zodpovedajúce
kritériám podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 559/2018). Nízka
hodnota sporu zakladajúca neprípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 422 CSP sa
vzťahuje iba na podanie dovolania podľa ustanovení § 421 ods. 1 CSP, ktoré podľa
ustanovenia § 432 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.
19. Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku krajského súdu
využitím dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
20. Argumenty sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti sú dvojakej povahy.
Sťažovateľ namieta jednak porušenie práva na spravodlivý proces, a to najmä v dôsledku
arbitrárnosti rozsudkov všeobecných súdov, v ktorých absentuje náležité odôvodnenie, ale
tiež nesprávne právne posúdenie veci.
21. Vzhľadom na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP (pozri bod 16) treba
prisvedčiť sťažovateľovi, že v danom prípade dovolanie, prípustnosť ktorého by sa opierala
o toto ustanovenie Civilného sporového poriadku, neprichádza do úvahy, a to pre nesplnenie
podmienky majetkového cenzu, keďže výška požadovaného plnenia je podlimitná v zmysle
§ 422 ods. 1 písm. a) CSP. Inými slovami, z tohto dôvodu naozaj nebolo v danom prípade
dovolanie proti rozsudku krajského súdu prípustné.
22. Odlišná je situácia vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa
na spravodlivý proces, a to najmä v dôsledku tvrdenej arbitrárnosti rozsudkov všeobecných
súdov. Táto časť argumentácie sťažovateľa, tak ako ju podáva, by mohla založiť prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (pozri bod 15). Podľa zistenia ústavného súdu však
sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu zatiaľ nepodal (pozri bod 8), čo zakladá
neprípustnosť ústavnej sťažnosti.
23. Treba napokon poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej
preukázal), že právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných
práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal
do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu