Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 439/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta

Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní

podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, , ,

zastúpeného JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká 2/B, Pezinok, proti postupu

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 12. novembra 2020 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľ obžalovaným „pre zločin subvenčného

podvodu podľa , “, dochádza k zbytočným prieťahom.

Poukázal na to, že prokurátor podal v predmetnej veci obžalobu 5. februára 2015,

pričom ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti nie je vo veci riadne a zákonným spôsobom

rozhodnuté v dôsledku neefektívneho a svojvoľného konania okresného súdu. Z ústavnej

sťažnosti a jej príloh však vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol

rozsudkom č. k. -2103 zo 6. septembra 2018, ktorým bol sťažovateľ oslobodený

spod obžaloby. Sťažovateľ vytkol, že okresný súd uvedený rozsudok nevypracoval

a nevyexpedoval v zákonom ustanovenej lehote a doručil mu ho až 11. marca 2019.

Taktiež namieta, že v dôsledku obštrukčného konania okresného súdu nebola vec urýchlene

predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu,

ergo vinou okresného súdu odvolací súd mohol nariadiť termín verejného zasadnutia

až na 21. október 2020.

3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá

a svojím konaním neprispel k prieťahom v konaní.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 500 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 12. januára 2021

doručeným ústavnému súdu 15. januára 2021 vyjadril k ústavnej sťažnosti podpredseda

okresného súdu, pričom k nemu priložil chronologický prehľad jednotlivých úkonov

okresného súdu v danej veci, ako aj vyjadrenie zákonného sudcu. Podpredseda okresného

súdu vo vyjadrení poukázal na to, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom

zo 6. septembra 2018, ktorý v spojení s rozhodnutím krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 21. októbra 2020. Pokiaľ ide o vypracovanie a doručenie uvedeného

rozsudku okresného súdu sťažovateľovi, bola predĺžená lehota na jeho vypracovanie

a 19. decembra 2018 bol daný a realizovaný pokyn na jeho doručenie. Súdu

však nie je jasné, prečo bol rozsudok doručený sťažovateľovi až 11. marca 2019.

6. Podpredseda okresného súdu tiež uviedol, že úkony boli zo strany okresného súdu

vykonávané kontinuálne a k prieťahom v konaní nedošlo. Avšak podotkol, že sťažovateľ

významnou mierou prispel k celkovej dĺžke konania, a to vychádzajúc z celkového počtu

jeho podaní, ktoré značne prispeli k celkovej dĺžke konania, predovšetkým pre potrebu

ich predkladania, pokiaľ to zákon stanovuje, nadriadenému súdu, a jednak bolo nevyhnutné

sa s týmito podaniami vysporiadať pre potrebu ďalšieho pokračovania v už stanovených

termínoch úkonov. Taktiež poukázal aj na duplicitné podania sťažovateľa, ktoré rovnako

ovplyvnili celkovú dĺžku konania.

7. Z priloženého vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že „k samotnej dĺžke konania

prispel hlavnou mierou obžalovaný, ktorý sa z mnohých pojednávaní ospravedlňoval

z dôvodov, ktoré nie sú akceptovateľné (napríklad účasť na turnaji

v karate, kde mal byť údajne trénerom svojho syna a ktorom mal vedomosť viac ako rok

č.l. 1879, č.l. 1891), rovnako podával nevykonateľné návrhy na vykonanie dokazovania,

ako vykonanie výsluchov mŕtvych osôb“. Zákonný sudca tiež poukázal

na to, že „po vyhotovení písomného rozsudku, si tento obžalovaný prevzal so značným

časovým odstupom, pričom svoje odvolanie a vyjadrenia k nim procesné strany zasielali

tiež zo značným časovým odstupom a žiadali aj predĺženia lehôt, ako napríklad obhajkyňa

obžalovaného (č.l. 2143) viac ako 5 mesiacov po doručení rozsudku“.

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 25. januára 2021

uviedol, že s obsahom vyjadrenia okresného súdu nesúhlasí, išlo o jednoduchú trestnú vec

na základe šikanózne podanej obžaloby, kde došlo päťkrát k zmene senátu,

a teda k zmareniu prejednania a rozhodnutia veci v primeranej lehote.

9. Ústavný súd podľa upustil od ústneho

pojednávania v danej veci, pretože na základe ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného

súdu, stanoviska sťažovateľa k tomuto vyjadreniu a predloženého súdneho spisu je zrejmé,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

12. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd skúma vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska

charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa

v priebehu konania a napokon aj postup konajúceho súdu.

13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je trestné

stíhanie vedené pre zločin subvenčného podvodu podľa a .

Ústavný súd je toho názoru, že predmetnú trestnú vec nemožno považovať za skutkovo

a právne zložitú, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

14. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Z vyjadrenia okresného súdu,

z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu

vyplýva, že sťažovateľ závažným spôsobom negatívne ovplyvnil priebeh konania,

pretože sa opakovane nezúčastňoval nariadených hlavných pojednávaní, čím významnou

mierou prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania. Sťažovateľ sa nedostavil

na pojednávania nariadené na 25. máj 2015, 5. november 2015, 23. november 2015,

6. jún 2016, 30. október 2017 a 29. január 2018. Tieto okolnosti ústavný súd jednoznačne

pripísal na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

15. Pokiaľ okresný súd poukazuje na procesnú aktivitu sťažovateľa a spomaľovanie

priebehu napadnutého konania množstvom podaní, ústavný súd poukazuje na to, že využitie

možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na presadzovanie a uplatňovanie

jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno

ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy

(m. m. ).

16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných

práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu

vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súd

dobu potrebnú na konanie a rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu a nepovažoval

ju za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože sťažovateľ musí strpieť predĺženie konania,

ktoré je sprievodným znakom využitia jeho procesných práv.

17. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z obsahu predloženého súdneho

spisu a z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd

v napadnutom konaní postupoval v zásade promptne a aktívne, pričom svoje úkony

vykonával v primeraných lehotách. Na ťarchu okresného súdu možno pričítať odročenie

hlavného pojednávania 21. januára 2016 z dôvodov na strane zákonného sudcu, zrušenie

hlavného pojednávania nariadeného na 29. máj 2017, ako aj obdobie dvoch mesiacov

pred predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach proti rozsudku

vydanému v napadnutom konaní. V kontexte správania sťažovateľa v konaní však

tieto nedostatky v postupe okresného súdu nedosiahli takú intenzitu, aby im bolo

možné pripísať ústavný rozmer a prijať záver o porušení sťažovateľovho základného práva

podľa a jeho práva podľa dohovoru.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní postupu

okresného súdu nezistil, že sa okresný súd dopustil zbytočných prieťahov,

a tým aj porušenia označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu