Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 92/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody

, a , , , t. č. vo väzbe

v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody , zastúpených

advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. októbra 2020,

ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami z 30. októbra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2021 osobne do podateľne doručená ústavná sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ 1“) a (ďalej len „sťažovateľ 2“, spoločne aj „sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. októbra 2020, ako aj postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami z 30. októbra 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde pod sp. zn. sa

vedie proti sťažovateľom a ďalším obžalovaným trestné konanie pre obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c), d) a e)

v spojení s a a spáchaný sčasti

v spolupáchateľstve a sčasti samostatne (v prípade sťažovateľa 1), resp. pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. c) v spojení s a (v prípade sťažovateľa 2). Trestná

vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

3. Sťažovatelia prostredníctvom obhajcu 14. septembra 2020 požiadali o prepustenie

z väzby. Okresný súd nariadil termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie o žiadostiach

sťažovateľov na 6. október 2020.

4. V období od podania žiadostí o prepustenie z väzby do termínu neverejného

zasadnutia došlo k medializácii informácií o trestnom stíhaní asistentky jedného zo sudcov

trestného úseku okresného súdu , ktorej malo byť vznesené obvinenie pre

spáchanie korupčného trestného činu. Trestná činnosť asistentky sa mala týkať trestnej veci

obžalovaného A. T., ktorá je prejednávaná na okresnom súde

(https://kosice.korzar.sme.sk/c/22496345/policia-vysetruje-korupciu-na-kosickom-

sude.html).

5. Sťažovatelia sa o danej skutočnosti dozvedeli od ich obhajcu pri porade s ním pred

neverejným zasadnutím o žiadostiach o prepustenie z väzby.

6. Vzhľadom na podozrenie, že označená trestná činnosť sa týka asistentky senátu

2 T okresného súdu, ktorý prejednáva trestnú vec sťažovateľov, na neverejnom zasadnutí

6. októbra 2020 sťažovatelia prostredníctvom obhajcu zisťovali u predsedu senátu, či sa

medializované informácie o trestnom stíhaní asistentky senátu trestného úseku okresného

súdu týkajú konkrétne asistentky senátu 2 T prejednávajúceho trestnú vec sťažovateľov

a ich trestnej veci.

7. Predseda senátu následne potvrdil, že v prípade ide o asistentku senátu

2 T okresného súdu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, a z uvedeného dôvodu bola

dočasne postavená mimo výkon štátnej služby.

8. Na to sťažovatelia vzniesli námietku zaujatosti voči celému senátu 2 T okresného

súdu, ktorú prostredníctvom obhajcu aj náležite odôvodnili.

9. Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. októbra 2020 bolo

rozhodnuté, že senát nie je vylúčený z prejednávania trestnej veci sťažovateľov.

10. Proti uzneseniu podali sťažovatelia hneď po jeho oznámení do zápisnice

sťažnosť, ktorú potom (po doručení písomného vyhotovenia uznesenia) písomne odôvodnili

prostredníctvom obhajcu podaním z 26. októbra 2020 doručeným krajskému súdu

28. októbra 2020.

11. Uzneseniami krajského súdu sp. zn. (sťažovateľ 1) a sp. zn.

(sťažovateľ 2) z 30. októbra 2020 boli sťažnosti podané proti uzneseniu

okresného súdu zamietnuté.

12. Sťažovatelia sú toho názoru, že samotná skutočnosť, že asistentka senátu 2 T

okresného súdu, ktorý prejednáva ich trestnú vec, je trestne stíhaná pre korupčnú trestnú

činnosť, ktorej sa mala dopustiť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a v priamej

súvislosti s ich trestnou vecou vedenou okresným súdom pod sp. zn. , bez

ďalšieho diskvalifikuje aj samotný senát 2 T okresného súdu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania danej trestnej veci, a to práve pre nenaplnenie, resp. stratu naplnenia

požiadavky nestrannosti a nezaujatosti ako jedného zo základných atribútov spravodlivého

procesu.

13. Nemožno opomenúť, že asistentka senátu 2 T okresného súdu do momentu jej

trestného stíhania aktívne participovala na prejednávaní trestnej veci sťažovateľov, a to po

stránke formálno-administratívnej, pričom jej činnosť bola nerozlučne spätá s činnosťou

samotného senátu. Za danej situácie nie je možné izolovať činnosť a agendu asistentky

senátu od činnosti samotného senátu a nie je prípustné navodzovať dojem, že uvedené

subjekty navzájom úzko nesúvisia, nespolupracujú a najmä neovplyvňujú svoju činnosť

navzájom. Platí to o to viac, ak sa údajná trestná činnosť asistentky senátu 2 T okresného

súdu mala týkať priamo trestnej veci sťažovateľov.

14. Popri pracovných väzbách medzi asistentkou senátu a samotným senátom

nemožno opomenúť ani väzby personálne, keďže v zásade ide o osoby pracujúce na jednom

pracovisku, ktoré sú v úzkom osobnom kontakte na dennej báze.

15. Z uvedeného dôvodu je nesporné, že trestné stíhanie asistentky senátu 2 T

okresného súdu negatívne ovplyvňuje a zasahuje aj samotný senát 2 T okresného súdu tak

po stránke pracovnej, ako aj osobnej. V širších súvislostiach trestné stíhanie asistentky

negatívne ovplyvňuje aj celý okresný súd (najmä jeho vnímanie v očiach strán konania,

odbornej a laickej verejnosti).

16. Sťažovatelia predpokladali, že vzhľadom na vzniknutú situáciu po medializácii

informácií o trestnej činnosti asistentky senátu 2 T okresného súdu spočívajúcej

v poskytovaní informácií tretím osobám o trestnej veci sťažovateľov, resp. zo spisu sp. zn.

sa senát 2 T sám vylúči z prejednávania trestnej veci sťažovateľov, teda bez

potreby vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľmi. Keďže sa tak nestalo, sťažovatelia boli

nútení sami námietku zaujatosti uplatniť.

17. Sťažovatelia už v rámci vznesenej námietky zaujatosti uviedli, že z dosiaľ

medializovaných informácií sa javí, že osoba asistentky je totožná s

(v danom období asistentkou senátu 2 T okresného súdu prejednávajúceho

trestnú vec sťažovateľov). Zároveň sa javí, že osoba A. T. je totožná so sťažovateľom 1,

ktorý je jedným z obžalovaných v prejednávanej trestnej veci.

18. Z uvedeného dôvodu vyvstala u sťažovateľov dôvodná pochybnosť

o nestrannosti senátu 2 T. Podľa názoru sťažovateľov preto akékoľvek ďalšie rozhodnutia

senátu 2 T okresného súdu budú z opatrnosti v ich neprospech (a v neprospech ďalších

obžalovaných), keďže v kontexte medializovaných informácií a v spojitosti s trestným

stíhaním asistentky senátu by akékoľvek rozhodnutie v prospech sťažovateľov (či ďalších

obžalovaných) mohlo byť vykladané a vnímané tak, že na senát niekto vplýval, aby

rozhodol v prospech sťažovateľov (resp. ostatných obžalovaných).

19. Podľa názoru sťažovateľov senát 2 T okresného súdu v záujme toho, aby

predmetné podozrenie vyvrátil (a aj týmto spôsobom sa dištancoval od trestného stíhania

asistentky senátu), bude v trestnej veci sťažovateľov postupovať a rozhodovať nie

objektívnym spôsobom a takto sa bude snažiť demonštrovať, že na senát nikto v prospech

sťažovateľov (či ďalších obžalovaných) nevplýval.

20. Ako príklady uviedli postup pri rozhodovaní o žiadostiach obžalovaných

o prepustenie z väzby, pri námietkach obžalovaných, resp. ich argumentoch voči zákonnosti

vyšetrovania a jednotlivých dôkazov, voči postupu orgánov činných v trestnom konaní, voči

postupu súdu, až napokon pri rozhodovaní senátu o merite veci a v neposlednom rade

o treste v prípade odsudzujúceho rozsudku.

21. Základné pochybenie všeobecných súdov vidia sťažovatelia v tom, že v ich

uzneseniach absentuje akékoľvek relevantné posúdenie argumentov sťažovateľov, a to

z pohľadu tzv. testu nestrannosti súdu.

22. Požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej

vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudkov, resp. že sudca (senát)

nemá žiadny osobný záujem na výsledku konania a ani navonok nevzniká legitímny dojem,

že by takýto záujem mať mohol. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len

popretím rovnosti účastníkov konania, ale vôbec popretím zmyslu súdnictva a práva.

23. Ďalej sťažovatelia poukazujú na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

24. Vo svetle uvedenej judikatúry ESĽP je nepochybné, že všeobecné súdy absolútne

nereflektovali na požiadavky vyplývajúce z judikatúry. Okresný súd úplne opomenul

podrobiť sťažovateľmi prezentované pochybnosti objektívnemu testu nestrannosti a krajský

súd toto pochybenie nenapravil. Všeobecné súdy vykonali nanajvýš subjektívny test

nestrannosti, avšak prísnejším kritériám nestrannosti obsiahnutým v tzv. objektívnom teste

nestrannosti nevenovali absolútne žiadnu pozornosť.

25. Už táto samotná skutočnosť podporuje pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti

senátu 2 T okresného súdu, keďže v jeho konaní, rozhodnutí a odôvodnení rozhodnutia

nebadať ani minimálnu ambíciu náležite sa vysporiadať so vzniknutou situáciou

vyplývajúcou zo vznesenej námietky zaujatosti a z argumentácie s tým spojenej. Celý

proces rozhodovania nesie znaky formalizmu, čo nenapravil ani krajský súd. Naopak, došlo

ešte viac k prehĺbeniu porušovania základných práv sťažovateľov, keďže ich sťažnosti boli

zamietnuté.

26. Je nesporné, že v prostredí justičného systému Slovenskej republiky ide o veľmi

ojedinelý, ba až jedinečný prípad, v ktorom sa asistentka senátu trestného úseku

všeobecného súdu dopustila trestnej činnosti v súvislosti s trestnou vecou, ktorú daný senát

aktívne prejednáva. Práve táto skutočnosť sama osebe kladie na postup a rozhodovanie

okresného súdu a krajského súdu ďaleko väčšie nároky v rovine posúdenia veci a náležitého

odôvodnenia rozhodnutia, než by to bolo v prípade „štandardnej“ námietky zaujatosti.

27. Z postupu a rozhodnutia všeobecných súdov nie je možné zistiť ani základné

informácie, ktoré sú pre posúdenie otázky možnej zaujatosti senátu 2 T okresného súdu

zásadného charakteru. Absentujú informácie o tom, v čom malo spočívať protiprávne

konanie asistentky senátu v súvislosti s trestnou vecou sťažovateľov, aké informácie mali

byť poskytované tretím osobám, nie je zrejmé, či išlo o jednorazovú záležitosť alebo

záležitosť dlhodobého charakteru. V tomto smere ostali jednotliví obžalovaní, resp. ich

obhajcovia bez akýchkoľvek informácií, nemohli si vytvoriť relevantný názor na prípadnú

nestrannosť senátu 2 T, resp. na podklade poskytnutých informácií vylúčiť pochybnosti

o jeho nezaujatosti. Všetky tieto otázky mali byť všeobecnými súdmi zodpovedané práve

prostredníctvom podrobenia veci tzv. objektívnemu testu nestrannosti, čo sa však nestalo.

28. Nie je preto známa miera, do akej sa údajná trestná činnosť asistentky dotýka

prejednávania trestnej veci sťažovateľov, a teda do akej miery môže byť naštrbené

presvedčenie jednotlivých obžalovaných, že v ich trestnej veci bude senát 2 T okresného

súdu postupovať skutočne nestranne a nezaujato, starostlivo zváži a posúdi všetky

skutočnosti svedčiace v ich prospech, resp. neprospech, vysporiada sa so všetkými

obhajobnými námietkami a vo veci spravodlivo rozhodne a v prípade odsudzujúceho

rozsudku uloží primeraný a spravodlivý trest.

29. Podľa názoru sťažovateľov neobstojí ani argumentácia krajského súdu uvedená

v odôvodnení jeho uznesení z 30. októbra 2020 o zamietnutí sťažností podaných

sťažovateľmi, v ktorej sa obavy sťažovateľov z nestrannosti senátu okresného súdu

spochybňujú aj s poukazom na skutočnosť, že v trestnej veci sťažovateľov krajský súd už

raz rozhodol, pričom okresný súd je viazaný jeho právnym názorom, čo má údajne

vylučovať možnosť konania okresného súdu v neprospech sťažovateľov spôsobom, aký ho

prezentovali.

30. S uvedeným tvrdením krajského súdu sa nemožno stotožniť, keďže prezentované

pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti senátu 2 T okresného súdu sa môžu premietnuť

nielen do roviny rozhodovania o uznaní viny, resp. oslobodení spod obžaloby, ale aj

rozhodovania o treste v prípade odsudzujúceho rozsudku. V tomto smere naďalej

pretrvávajú pochybnosti, či v kontexte trestného stíhania asistentky senátu pôjde o uloženie

trestu spravodlivého a primeraného a nedôjde k uloženiu trestu, ktorý bude motivovaný

snahou zmazať tieň podozrenia z rozhodovacej činnosti, čo sa následne prejaví v uložení

trestu exemplárneho charakteru pre účely demonštrácie nestrannosti, resp. neexistencie

akejkoľvek väzby senátu na trestne stíhanú asistentku.

31. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa 1/ , podľa

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa

06.10.2020 a konaním, ktoré mu predchádzalo, ako aj uznesením Krajského súdu Košice

sp. zn. zo dňa 30.10.2020 a konaním, ktoré mu predchádzalo,

nerozhodnutím o vylúčení senátu z prejednávania trestnej veci sťažovateľa, porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa 2/ , podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa

06.10.2020 a konaním, ktoré mu predchádzalo, ako aj uznesením Krajského súdu Košice

sp. zn. zo dňa 30.10.2020 a konaním, ktoré mu predchádzalo,

nerozhodnutím o vylúčení senátu z prejednávania trestnej veci sťažovateľa, porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 30.10.2020

zrušuje a prikazuje mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

4. Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa zrušuje

a prikazuje mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

5. Sťažovateľovi 1/ , , priznáva

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 € (slovom tritisíc Eur), ktoré sú Okresný

súd Košice II a Krajský súd Košice povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi 1/

do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

6. Sťažovateľovi 2/ , , priznáva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 € (slovom tritisíc Eur), ktoré sú Okresný súd

Košice II a Krajský súd Košice povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi 2/

do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Košice II a Krajský súd Košice sú povinní uhradiť sťažovateľovi 1/

a sťažovateľovi 2/ trovy konania na účet ich právneho zástupcu, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Skutkový stav veci

32. Z rozsudku okresného súdu sp. zn. z 12. decembra 2019 vyplýva, že

sťažovatelia boli uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c), d) a e) v súvislosti

s a a (sťažovateľ 1), resp. obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. c) v súvislosti s a (sťažovateľ 2). Sťažovateľovi 1

bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a trest prepadnutia

konkrétne označených vecí. Sťažovateľovi 2 bol uložený súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 9 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

33. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sťažovatelia na hlavnom pojednávaní

konanom 14. októbra 2019 v zmysle a a

urobili vyhlásenie, že sú vinní v zmysle obžaloby. Na to okresný súd postupom podľa § 257

ods. 7 rozhodol, že vyhlásenie sťažovateľov prijíma a dokazovanie v rozsahu, v akom

priznali spáchanie skutku, pokiaľ ide o výrok o vine, nevykoná. Dokazovanie sa vykoná iba

v súvislosti s rozhodnutím o druhu a výmere trestu, ako aj o navrhovanom ochrannom

opatrení.

34. Z uznesenia krajského súdu č. k. -3613 z 10. marca 2020 vyplýva,

že ním bol rozsudok okresného súdu sp. zn. z 12. decembra 2019 zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

35. Podľa konštatovania krajského súdu proti rozsudku okresného súdu podal

odvolanie jednak prokurátor, čo sa týka trestu, ale aj obaja sťažovatelia s tým, že

sťažovateľ 1 zahlásil odvolanie, čo sa týka trestu.

36. Podľa názoru krajského súdu sa okresný súd dopustil procesného pochybenia,

lebo v zmysle ešte predtým, ako prijal vyhlásenie

sťažovateľov o vine, nepoučil ich, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté

vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku, je neodvolateľné a nenapadnuteľné

ani dovolaním s výnimkou dovolania podľa .

Namiesto toho ich poučil v rozpore so zákonným znením tak, že podľa „§ 257 ods. 5 Tr.

por. bolo dané poučenie, že vyhlásenie nie je možné vziať späť a súd na neho prihliada“.

Vzhľadom na tieto procesné pochybenia aj napriek obmedzeniu prieskumnej povinnosti

odvolacieho súdu v zmysle dospel krajský súd k záveru, že

v danom prípade došlo k takým pochybeniam, ktoré síce neboli vytýkané, avšak zakladajú

dôvod dovolania v zmysle , a preto považoval za potrebné

zrušiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu i napriek tomu, že odvolanie prokurátora

smerovalo v prípade sťažovateľov iba proti výroku o treste. Okrem toho platí, že v prípade,

ak obžalovaní sa na začiatku hlavného pojednávania po poučení o možnosti vykonať toto

vyhlásenie a po poučení o následkoch vyhlásenia možnosť nevyužijú, resp. sa vyjadria, že

nechcú urobiť žiadne vyhlásenie, bude postup súdu rovnaký, ako keby obžalovaní vyhlásili,

že sú nevinní. Súd potom vykoná dokazovanie v celom rozsahu podanej obžaloby o vine

a treste a o ďalších skutočnostiach dôležitých z hľadiska náhrady škody alebo uloženia

ochranného opatrenia. S takýmto vyhlásením sa nedá taktizovať a vykonať ho až potom,

keď bolo na hlavnom pojednávaní už vykonané v podstate dokazovanie v celom rozsahu,

a to na 11 hlavných pojednávaniach.

37. Z informácií zverejnených na webovej stránke kosice.korzar.sme.sk

25. septembra 2020, na ktoré odkazujú sťažovatelia (pozri 4), vyplýva, že zo zločinu

prijímania úplatku bola obvinená zamestnaná na okresnom súde a z prečinu

podplácania advokátka Ide o asistentku jedného zo sudcov na trestnom úseku

a advokátku Obvinenie obsahuje dva skutky. Podľa prvého obvinenia

v prvej polovici októbra 2019 v priestoroch súdu prijala od úplatok

v nezistenej forme a výške, za čo mala v rozpore so všeobecne záväznými predpismi

umožniť advokátke oboznámiť sa s obsahom trestného spisu obžalovaného A. T. vo veci

prejednávanej okresným súdom, pričom následne vyhotovila kópie listín z trestného spisu,

odovzdala ich . a ďalej ju informovala o stave súdneho konania, a to aj napriek

tomu, že advokátka nemá v súdnom konaní žiadne procesné postavenie. Druhý skutok sa

mal stať tiež v októbri 2019. Podľa jeho znenia poskytla úplatok

v nezistenej výške, čo má dokazovať sms komunikácia medzi oboma obvinenými. A. T. je

stíhaný a zatiaľ neprávoplatne odsúdený za drogy.

38. Z uznesenia krajského súdu č. k. -3898 z 30. októbra 2020

vyplýva, že ním bola podľa zamietnutá sťažnosť

podaná sťažovateľom 1 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -3838

zo 6. októbra 2020. Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa 2 doručené 24. novembra 2020.

39. Podľa názoru krajského súdu sťažnosť nie je dôvodná.

40. Z hľadiska ustanovenia je právne významný vzťah

sudcu, a to buď a) k prejednávanej veci, v rámci ktorej by mal sudca svoj konkrétny záujem

na určitom procesnom postupe a rozhodnutí v trestnom konaní (o vzťah tejto povahy ide

nielen vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom výsledku trestného konania, ale tiež

vtedy, keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na trestnú vec, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jeho nestrannosť, alebo

keď získal informácie o trestnej veci inak, než dokazovaním na hlavnom pojednávaní

a vnímaním všetkého, čo vyšlo počas dokazovania najavo, teda získal o trestnom konaní

poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s vecou oboznámený niektorou z procesných

strán ešte pred začatím dokazovania, alebo bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala

predmetom konania), alebo b) k procesným stranám, ktoré by boli založené

na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim

(o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,

súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu či relevantného osobného vzťahu), či

za c) k obhajcom, zákonným zástupcom, splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému

v trestnom konaní, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

v bode b).

41. Vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania teda predpokladá taký

osobný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcom, že aj pri všetkej snahe sudcu o nezaujatosť by ovplyvnil jeho objektívny postoj

v prejednávanej trestnej veci. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah

k procesným stranám alebo k ich obhajcom, priateľský alebo nepriateľský vzťah k týmto

osobám, osobný alebo ekonomický záujem sudcu na rozhodnutí v trestnom konaní

a podobne.

42. Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednávania

a rozhodovania trestnej veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak

možno mať čo i len odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Keďže ide o výnimku

z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, sudcu možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania trestnej veci celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z toho vychádza aj judikatúra ESĽP, ktorá rozoznáva subjektívne

hľadiská nestrannosti sudcu zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci

a objektívne hľadisko založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek

pochybností o zaujatosti sudcu.

43. Rozhodujúce preto nie je subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia

objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti

sudcu.

44. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má

zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nielen

svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom

niektorá skutočnosť, týkajúca sa prejednávanej veci, vyvolala pocity zakladajúce

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu

k prejednávanej veci a k osobám, ktorých sa úkon týka, je tiež jeho schopnosť vyrovnať sa

vnútorne s prípadnými námietkami procesných strán v priebehu konania a s eventuálnou

kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý

vykonávať funkciu sudcu.

45. Sudca má so zreteľom na ustanovenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, resp. profesionálny

prístup.

46. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci,

od účastníkov konania (sporových strán) a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci

v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon

súdnictva.

47. Na základe uvedených úvah treba dospieť k záveru, že námietka zaujatosti

vznesená sťažovateľom 1 voči zákonnému senátu 2 T okresného súdu je jeho ničím

nepodloženou domnienkou smerujúcou k budúcej neurčitej skutočnosti (teda k možnému

hypotetickému konaniu zákonného senátu), ktorá nemá reálny základ.

48. Krajský súd napokon dodáva, že v predmetnej trestnej veci už raz rozhodol,

pričom vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil aj právny názor, ktorým je okresný súd

viazaný, čo vylučuje možnosť konania okresného súdu v neprospech sťažovateľov

spôsobom prezentovaným v sťažnosti podanej sťažovateľom 1.

49. Z uznesenia krajského súdu č. k. -3917 z 30. októbra 2020

vyplýva, že ním bola podľa zamietnutá sťažnosť

podaná sťažovateľom 2 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -3848

zo 6. októbra 2020. Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa 2 doručené 24. novembra 2020.

50. Odôvodnenie uznesenia je v podstate identické s odôvodnením uznesenia č. k.

-3898 z 30. októbra 2020.

III.

Relevantná právna úprava

51. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

52. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

53. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

54. Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a

zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

55. Podľa o vylúčení z dôvodov uvedených v

na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2

rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo

prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

56. Podľa o sťažnosti proti rozhodnutiu

podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu,

predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

IV.1. K napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu zo 6. októbra 2020

57. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 46 ods. 1

a dohovoru smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniu zo 6. októbra 2020, nie je daná právomoc ústavného

súdu.

58. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

59. Proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci opravného konania. Tým je zároveň

v uvedenom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že

možnosť podania sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku sťažovatelia aj využili.

IV.2. K napadnutému postupu krajského súdu v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a jeho uzneseniam z 30. októbra 2020

60. Ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

61. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

62. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

63. Sťažovatelia sú presvedčení, že z kontextu medializovaných informácií

týkajúcich sa trestného stíhania asistentky senátu 2 T okresného súdu sa členovia tohto

senátu nejavia ako nestranní a nezaujatí, pretože akékoľvek rozhodnutie z ich strany, ktoré

by bolo v prospech sťažovateľov, by mohlo byť vykladané a vnímané tak, že na senát niekto

vplýval, aby rozhodol v prospech sťažovateľov.

64. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ju možno posudzovať z rôznych hľadísk. Možno

rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno,

a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa

vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere (Piersack c. Belgicko).

65. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, čo je však

zriedkavé. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej

nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže

subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť

vystavená oprávneným pochybnostiam. Práve tu sa uplatňuje teória zdania (théorie des

apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán a najmä obvineného. Platí teda, že „Justice must not only be

done, it must also be seen to be done“ (Delcourt c. Belgicko).

66. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že z hľadiska subjektívnej nestrannosti nič

nenasvedčuje tomu, že by senát 2 T okresného súdu nebol nestranný a nezaujatý. Napokon

rovnakého názoru sú aj sťažovatelia. Keďže subjektívna nestrannosť sudcov sa prezumuje

a nebola ničím vyvrátená, ba dokonca ani len spochybňovaná, treba z nej vychádzať.

Spornou sa preto javí otázka, či vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu

možno členov senátu 2 T okresného súdu považovať za nestranných a nezaujatých aj

z hľadiska objektívneho. Inými slovami, vzniká otázka, či existujú také objektívne

okolnosti, ktoré v očiach nezúčastneného pozorovateľa bez ďalšieho (a priori) nezávislosť

a nestrannosť senátu 2 T relevantným spôsobom spochybňujú.

67. Možno súhlasiť s názorom sťažovateľov, podľa ktorého skutkové okolnosti

daného prípadu sú celkom špecifické, či dokonca unikátne. Ide o to, že asistentka senátu 2 T

je obvinená z korupcie, ktorej sa mala dopustiť tým, že za finančnú úplatu poskytovala

informácie a kópie z trestného spisu v trestnej veci sťažovateľov nekompetentnej osobe,

ktorá nemá v danom trestnom konaní nijaké procesnoprávne postavenie, resp. oprávnenia.

Z uvedených skutočností dospeli sťažovatelia k záveru, podľa ktorého u členov senátu 2 T

sa dá na základe objektívnych skutočností reálne predpokladať snaha konať a rozhodovať

z opatrnosti radšej v ich neprospech, aby sa tak vyhli podozreniu, že sa nechali ovplyvniť

v ich prospech.

68. Ústavný súd vníma daný prípad posudzovania námietky zaujatosti z objektívnych

dôvodov ako hraničný. Zároveň vychádza z presvedčivých úvah krajského súdu, podľa

ktorých pri výkone súdnictva má sudca zachovať vecný prístup za každých okolností

a nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala

pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože pokiaľ by sudca takúto

schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu. K tomu treba dodať aj ďalší

postreh krajského súdu, podľa ktorého vyslovené obavy sťažovateľov sú iba domnienkami

smerujúcimi k budúcej neurčitej skutočnosti (teda k možnému hypotetickému konaniu

zákonného sudcu), ktorá nemá reálny základ.

70. Ústavný súd považuje v konečnom dôsledku za rozhodujúcu skutočnosť, že

sťažovatelia sa v priebehu súdneho konania k trestnej činnosti priznali (urobili vyhlásenie

o vine), čo bez ďalšieho vylučuje možnosť, aby členovia senátu 2 T okresného súdu mohli

rozhodnúť v otázke viny v neprospech sťažovateľov. Zároveň krajský súd právom

poukazuje na to, že v zrušujúcom uznesení č. k. -3613 z 10. marca 2020 už

zaujal právny názor v rozhodujúcich otázkach týkajúcich sa druhu a výmery trestu, pričom

týmito závermi je okresný súd viazaný. Z pohľadu ústavného súdu možno dospieť k záveru,

že potenciálna hrozba zo zaujatého rozhodovania senátu 2 T okresného súdu neprichádza

do úvahy ani pri rozhodovaní o treste.

71. Vzhľadom na všetky uvedené relevantné skutočnosti je ústavný súd toho názoru,

že uznesenie krajského súdu je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné.

72. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu