Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: V.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 IČO: 52 635 970, proti žalovanej W., B. W. XX, A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -95 zo dňa 01.07.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 832,99 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa , , o ochrane spotrebiteľa, podľa , podľa , - 4, , , -3, a .

3. Vychádzal zo zistenia záveru výsledkov sporu medzi žalobkyňou a žalovanou na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. a mal za preukázané, že žalobkyňa sa aktívne bránila proti snahe žalovanej získať bezdôvodné obohatenie a bolo zistené, že žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou a do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakomponovala neprijateľné podmienky a neuviedla to, čo zákon vyžadoval. Súd prvej inštancie mal preukázaný základ nároku s poukazom na úspešné uplatnenie práva žalobkyne voči žalovanej, pričom za primeranú považoval sumu 832,99 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na dosiahnutie tohto inštitútu a jeho cieľov sledovaných zákonom.

4. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy s poukazom na skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej v celom rozsahu s poukazom na vadu uvedenú v , písm. h/ , teda, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnym skutkovým zisteniam zo strany súdu prvej inštancie. Odvolateľka poukázala na ustanovenie , pričom uviedla, že priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ porušenie práva nie je možné napraviť inak, v opačnom prípade ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. V danom prípade sa nejedná o situáciu, kedy porušenie práva nie je možné napraviť inak. Je nutné brať do úvahy aj skutočnosť, že sama žalobkyňa v rámci kontraktačného postupu konala ľahostajne, keď svojím podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá žiadne pripomienky a výhrady k poskytnutému úveru a jeho podmienkam. Žalovaná poukázala na to, že neboli splnené predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia, a to porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa, úspešné uplatnenie porušeného práva, primeranosť zadosťučinenia a to, že za to je zodpovedná určitá osoba. Tieto podmienky je nutné, aby boli splnené kumulatívne. Je nutné zdôrazniť, že dodávateľ nijakým spôsobom nenútil spotrebiteľa vstúpiť do záväzkového vzťahu a to, že žalobkyňa nemala záujem sa oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami a ani pochopiť ich obsah, nemôže ísť na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie má potrestať žalovaného za protiprávne konanie, no jeho priznanie každému subjektu, ktorý sa správa ľahostajne, nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Žalovaná poukázala na to, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a v tomto smere nebolo zo strany žalobkyne špecifikované v čom spočívala nemajetková ujma.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že porušením primárnej povinnosti zo strany žalovanej došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe sankcie a vydania bezdôvodného obohatenia na základe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Následne Zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom § 3 ods. 5 založil inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter pre porušovateľa svojich povinností. Je teda zrejmé, že pre naplnenie podstaty tohto inštitútu postačuje samotná hrozba ujmy, respektíve spôsobilosť privodiť ujmu a nie samotný vznik tejto ujmy. Výklad, ktorý predložila žalovaná je v rozpore s pravidlami formálnej logiky, a preto sú tieto tvrdenia žalovanej v odvolaní nenáležité. Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, vychádza sa z charakteru a stupňa porušenia práv a povinností, pričom primeranosť priznanej sumy je daná postojom žalovanej ako aj intenzitou porušenia spotrebiteľských noriem z jej strany. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej o ľahkomyseľnosti žalobkyne, nakoľko reťazenie úverov bolo výsledkom obchodnej či finančnej politiky žalovanej a následkom tohto konania u žalobkyne došlo k zásahu do jej majetkovej sféry. Zároveň poukázala na skutočnosť, že celé konanie trvalo viac ako dva roky a vyvolávalo u nej stresové situácie a psychické napätie. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná v podanej duplike uviedla, že trvá na podaných dôvodoch svojho odvolania a že konanie žalobkyne nie je adekvátne okolnostiam daného prípadu a primerané finančné zadosťučinenie je neprimerané.

8. K uvedenému vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovanej sú nesprávne a zavádzajúce, nakoľko práve žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne a následne poukázala na judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá sa týka podmienok nároku pre úspešné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia ako aj jeho výšky.

9. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli predložené.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka taktiež naplnená nebola.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami odvolateľa dopĺňa nižšie uvedené.

17. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie . Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

19. Samotné ustanovenie viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení , a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, kedy po zaviazaní žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

20. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, bola to však žalovaná, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou, predostrela žalobkyni na podpis formulárové zmluvy, ktoré obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobilo ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z obsahu rozsudku tiež vyplýva, že žalobkyňa vrátila žalovanej viac, ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti povinná vrátiť, preto bol daný dôvod na vyhovenie žaloby žalobkyne v predmetnej veci. Takéto konanie žalovanej bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).