Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 27. mája 2021 č. k. III. ÚS 340/2021-21, ktoré je aplikovateľné aj v danej veci, pretože nároky vyplývajúce zzávery prijaté v rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 95/2020-17 a č. k. III. ÚS 340/2021-21, z ktorých vyplýva práve to, že k faktickému obmedzeniu pozemkov nedošlopráva ústavný súd nevzhliadol neústavnosť (IV. ÚS 539/2020, III. ÚS 68/2019, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 272/2022, IV. ÚS 564/2022, IV. ÚS 236/2023, III. ÚS 621/2023).

neopodstatnenosti a poukazujúc na svoje predchádzajúce rozhodnutia (III. ÚS 68/2019 a III. ÚS 340/2021) uviedol, že „[z]ákon č. 66/2009 Z. z. mlčí v tom, že by sťažovatelia malii ústavného súdu (napr. 1Cdo/255/2021, III. ÚS 68/2019, III. ÚS XX/XXXX, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 621/2023, II. ÚS 500/2018, IV. ÚS 227/2012, IV. ÚS 539/2020, 2Cdo/151/2019

uznesenie sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. novembra 2023, uznesenie sp. zn. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021, uznesenie sp. zn. III. ÚS 68/2019 z 29. októbra 2019).

skutkových okolností. Ďalej poukázal na rozhodnutie ústavného súdu č. k. III. ÚS 340/2021-21 z 27. mája 2021, v zmysle ktorého zásah spôsobený obmedzením vlastníckehopráva ani ústavný súd nevidel neústavnosť (IV. ÚS 539/2020, III. ÚS 68/2019, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 272/2022, IV. ÚS 564/2022, IV. ÚS 236/2023, III. ÚS 621/2023).

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V uznesení sp. zn. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021 vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V uznesení sp. zn. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021 vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl

6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V uznesení č. k. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021 vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl

republiky, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 340/2021 a rozhodnutia odvolacieho súdu z 10. marca 2021 sp. zn. 26Co/275/2017, rozhodnutieneopodstatnenosti a poukazujúc na svoje predchádzajúce rozhodnutia (III. ÚS 68/2019 a III. ÚS 340/2021) uviedol, že „[z]ákon č. 66/2009 Z. z. mlčí v tom, že by sťažovatelia mali

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne III. ÚS 68/2019, IV. ÚS 539/2020, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 272/2022). 16. Sťažovateľky navyše neodôvodnene tvrdia, že krajský

neopodstatnenosti a poukazujúc na svoje predchádzajúce rozhodnutia (III. ÚS 68/2019 a III. ÚS 340/2021) uviedol, že „[z]ákon č. 66/2009 Z. z. mlčí v tom, že by sťažovatelia malii ústavného súdu (napr. 1Cdo/255/2021, III. ÚS 68/2019, III. ÚS 95/2020, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 621/2023, II. ÚS 500/2018, IV. ÚS 227/2012, IV. ÚS 539/2020, 2Cdo/151/2019