Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobkyne B.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., C. XXX/XX zast. C.. G. T., advokátom, R., B. U. X/A proti žalovanej O. D., D., O. XX, B. XX XXX XXX zast. C.. D. H., advokátom, R., H. XX o zaplatenie 13 557,76 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 6 557,76 Eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia 13 557,76 Eur s prísl. Žalobu odôvodnila tým, že na základe uznesení o dedičstve XD/XXX/XXXX, N. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a XD/XX/XXXX, N.8 zo dňa 27. 02. 2019 je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov v kat. úz. D., obec D., okres R. evidovaných ako parcela E-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX mX a parc. E-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti X/X k celku a parcela E-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX mX a parc. E-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti X/X k celku. Po skončení dedičských konaní zistila, že na pozemkoch sú zriadené miestne komunikácie prevádzkované žalovanou. O. žalovanú s tým, že je vhodné daný stav zlegalizovať, pozemky odkúpiť alebo užívať na základe nájomnej zmluvy, na čo žalovaná reagovala negatívne. Pozemky sú v rôznych častiach obce, preto si objednala dva geometrické plány, kde je zameraný zásah cesty do pozemkov. Z geometrického plánu B.. C. W. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyplýva, že parcela E-KN č. XXXX/X je zastavaná miestnou komunikáciou v časti o výmere XXX m2 - podiel žalobkyne je XXX m2. Z geometrického plánu B.. C. W. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyplýva, že parcela E-KN č. XXXX/X je zastavaná miestnou komunikáciou v časti vo výmere 48 m2 - podiel žalobkyne 8 m2, parcela E-KN č. XXXX/X v časti vo výmere 43 m2 - podiel žalobkyne 7,1 m2, parcela E- KN č. XXXX v časti vo výmere 13 m2 - podiel žalobkyne 8,67 m2. Žalovanej zaslala návrh na uzavretie nájomnej zmluvy a výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná uviedla, že zmluvu nemá záujem uzavrieť ani vyplatiť bezdôvodné obohatenie. Oslovila preto znalcov a realitné kancelárie, ale nikto jej nebol ochotný dať stanovisko ohľadne výšky nájomného. Na internetovom portáli našla nájom pozemku medzi Q. a L., kde je výška nájomného 3,-Eur/m2 mesačne. Obvyklú výšku nájomného v Polomke tak určila na 2,-Eur/m2 mesačne a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od marca 2019 do novembra 2021 spolu vo výške 13 557,76 Eur za 211,84 m2 pri mesačnom nájomnom 423,68 Eur. Žalobkyňa nespochybňuje vlastníctvo žalovanej k telesu cesty, túto získala na základe Žalovaná užíva pozemky pod miestnymi komunikáciami bez

právneho dôvodu a musí rešpektovať práva vlastníkov pozemkov, na ktorých je cesta vybudovaná. Z týchto dôvodov sa domáhala zaplatenia 13 557,76 Eur a náhrady trov konania.

2. Ako dôkazy označila výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX, inzerát, list právneho zástupcu žalovanej, geometrické plány č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.

3. Žalovanej bol opis žaloby s prílohami doručený do vlastných rúk. Vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd ako predbežnú otázku skúmal oprávnenosť vlastníckeho vzťahu žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, keď má vedomosť, že niekedy v rokoch XXXX až XXXX prebiehalo vyvlastňovacie konanie pre Čsl. štát v zastúpení ONV Banská Bystrica, ktorého účastníkom boli aj právni predchodcovia žalobkyne, tiež MNV Polomka, za účelom pridelenia pozemkov do osobného užívania pri výstavbe rodinných domov v obci a športového areálu v Polomke a v zmysle vtedy platných právnych noriem boli vyvlastnené aj dané pozemky. Na pozemkoch potom Obec (MNV) vybudovali miestnu, účelovú a prístupovú komunikáciu (teleso cesty). Do výzvy žalobkyne v roku 2021 nikto nespochybňoval práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, pričom obec - vtedy MNV Polomka - pri výstavbe miestnych komunikácií konala v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Nejde o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tým, že udržiava miestne a účelové komunikácie zriadené a vybudované MNV Polomka niekedy v rokoch 1974 až 1976, nie sú splnené zákonné predpoklady pre takýto nárok. K hodnote predmetných pozemkov a k výške uplatneného nároku uviedla, že žalobkyňa vypočítala "bežné nájomné", ktoré stotožňuje s výškou uplatneného bezdôvodného obohatenia, porovnáva neporovnateľné (pozemok v inzercii v obci R. na podnikateľské účely so zastavaným pozemkom - miestnou a účelovou komunikáciou). Nevie si predstaviť, ktorý tretí subjekt by si prenajal takéto pozemky od žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala hodnoverným spôsobom ani výšku požadovaného plnenia.

4. Ako dôkazy označila výsluch strán a vyžiadanie dokladov z katastra nehnuteľností ohľadne vyvlastňovacieho konania.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch titulom dedenia po O. E. a Y. E., rod. D.. O. E. zomrel dňa XX. XX. XXXX a v rokoch 1974 až 1976 nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania on ani žiadny jeho právny nástupca, pretože dedičstvo po poručiteľovi vo vzťahu k týmto pozemkom prebehlo v roku 2019. Prípadné rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov nemohlo byť tak platne doručené, a to ani podľa predpisov platných a účinných v rokoch XXXX až XXXX. Ak by došlo k vyvlastneniu, pozemky by podľa o majetku obcí prešli do vlastníctva obce a bol by k nim založený aj list vlastníctva v reg. "C". K pozemkom sú založené LV podľa stavu registra "E", teda podľa stavu určeného operátu a ako vlastníci sú vedené súkromné osoby. Žalovaná tvrdí, že komunikácie vybudoval jej právny predchodca, udržiava ich, ide zjavne o cesty zaradené do siete miestnych komunikácií, nejde o účelovú komunikáciu. Vlastníkom telesa cesty je teda žalovaná a využívajú ju najmä občania obce ako prístupovú cestu k svojim rodinným domom, ku škole a k športovému areálu. Obec ako vlastník telesa cesty, ktorá je zaradená do siete miestnych komunikácií, ju udržiava, teda správa sa ako jej vlastník. Ďalším spôsobom užívania pozemkov je umiestnenie rozvodov kanalizácie, ktoré sú tiež vo vlastníctve obce. Užívanie pozemkov je realizované bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Vybudovaním miestnej komunikácie a uložením vedenia verejnej kanalizácie žalovaná znemožňuje užívanie pozemkov žalobkyni a zamedzuje ich prípadný prenájom tretím osobám.

6. Ako dôkazy označila uznesenie č.k. XD/XXX/XXXX-XXX, uznesenie č.k. XD/XX/XXXX-XX, trhové ocenenie prenájmu, fotky.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že skutočnosť, že dedičské konania po právnych predchodcoch žalobkyne prebiehali v rokoch XXXX-XXXX nemôže byť relevantná k predmetnému vyvlastňovaciemu konaniu, ktoré prebiehalo v roku 1975 a po tomto období vyvlastnené pozemky právny predchodca žalovanej MNV Polomka a následne Obec Polomka nerušene a nepretržite užívali až do roku 2021 v dobrej viere. Žalovaná v rámci inžinierskych sietí nevlastní ani neužíva vodovodné, plynové rozvody ani telekomunikačné vedenie, vlastní a udržiava len kanalizáciu. Právnym dôvodom na výstavbu telesa cesty a jej údržby je uskutočnené vyvlastnenie pozemkov MNV Polomka. Poukázala na , podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku

pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Namietol dôkaz o trhovom ocenení inej nehnuteľnosti ako hodnoverný dôkaz o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovanej na úkor žalobkyne. Hodnota predmetných pozemkov je 2 000,-Eur a rovnako nižšia je hodnota celého novoobjaveného dedičstva v dedičských konaniach.

8. Ako dôkaz označila rozhodnutie o vyvlastnení, znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom B.. arch. C. L..

9. Po predbežnom prejednaní sporu žalobkyňa súdu doručila znalecký posudok č. XX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty závady - vecného bremena vypracovaný spol.. 10. Súd nariadil pojednávanie na deň 16. 12. 2022, pričom pri rozhodovaní súd vychádzal z prednesu právnych zástupcov a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené, najmä z výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX, katastrálnej mapy, výpisov parciel registra "C", geometrických plánov, znaleckých posudkov.

11. Právny zástupca žalobkyne pred otvorením pojednávania zobral žalobu späť v časti sumy 6 557,76 Eur. Následne uviedol, že si uplatňujú jednorazovú náhradu za trvalý záber pozemkov z ich zákonného vecného bremena, keď na predmetných pozemkoch je postavená miestna komunikácia. V zmysle znaleckého posudku sa domáha sumy 7 300,- Eur. Zákon je z roku 2009, ale žalobkyni bolo potvrdené dedičstvo až v roku 2019, keď začala so žalovanou aj komunikovať napr. za účelom uzavretia nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy, zámene pozemkov nedošlo a podľa jej vedomostí zatiaľ nie je pripravený ani projekt pozemkových úprav. Žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy o vlastníctve pozemkov a súd to nemôže riešiť ako predbežnú otázku v tomto konaní. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že uznesenie o dedičstve deklaruje nejaký vzťah. Dedičstvo by sa malo nadobudnúť ku dňu smrti poručiteľa, avšak žalobkyňa sa narodila až po smrti poručiteľa, takže by to ani nebolo za daného stavu možné. Hneď ako boli právoplatne skončené dedičské konania, začala uvedenú situáciu riešiť a zaujímať sa o tieto veci. Námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa nespôsobila vznik premlčania, ona sa o tieto skutočnosti hneď začala zaujímať, kontaktovala žalovanú, podala žalobu do troch rokov. Námietka je podaná v rozpore s dobrými mravmi aj v tom prípade, ak sa ňou sleduje poškodenie druhého účastníka a tu jednoznačne by žalovaná chcela získať nenáležitú výhodu, keď by nemusela vyplatiť žiadne finančné jednorazové vyrovnanie za užívanie pozemkov. Už v roku 2014 prebehlo jedno dedičské konanie, kde však tieto pozemky neboli riešené, pretože sa na ne prišlo až dodatočne.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na , keď v prípade jednorazovej náhrady za toto zákonné vecné bremeno sa použije všeobecné ustanovenie ohľadom premlčania, to znamená tri roky, a to plynie od účinnosti K tvrdeniu žalobkyne, že nadobudla predmetné pozemky až neskôr uviedol, že osvedčenie je už iba deklaratórnou skutočnosťou. Žiadal, aby súd skúmal, či nedošlo k vydržaniu pozemkov. Námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vyplýva to aj zo skutočnosti ako bola podaná žaloba, žalobkyňa sa pokúšala získať finančné prostriedky ako bezdôvodné obohatenie vo výške nejakého nájmu v tam uvedenej sume, po predbežnom prejednaní sporu bolo zmenené samotné právne odôvodnenie, došlo aj k čiastočnému späťvzatiu samotnej žaloby. Žalovaná nijakým spôsobom nekonala tak, aby námietka premlčania bola v rozpore s dobrými mravmi, bolo to výlučne v rukách žalobkyne príp. jej právnych predchodcov, že si túto situáciu nevyriešili nejakým spôsobom už skôr.

13. Podľa (ďalej len ""),vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa , vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

15. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa veta prvá o pozemných komunikáciách, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.

18. Podľa , miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.

19. Podľa o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktoré prešli na obce a VÚC, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "").

20. Podľa a , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

21. Podľa (ďalej len ""), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie 6 557,76 Eur vo výroku I. tohto rozsudku zastavil.

23. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená ex lege majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem", vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je zásadne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia (napr. sp. zn. XCdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

24. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. D. v spoluvlastníckom podiele X/ X, a to okrem iných na liste vlastníctva uvedených nehnuteľností aj parcely reg. "E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX mX a parcely reg. "E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. F. nadobudnutia je uznesenie o dedičstve XD/XXX/XXXX, N. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. G. spoluvlastníčkami sú R.

G. a G. H., rod. E., pri oboch je ako titul nadobudnutia uvedená vl. č. XXX, č.d. XXXX/XXXX, rozhodnutie o schválení A. č. C-XXX/XXXX - D. zo dňa XX. XX. XXXX.

25. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. D. v spoluvlastníckom podiele X/X, a to okrem iných na liste vlastníctva uvedených nehnuteľností aj parcely reg. "E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX mX a parcely reg. "E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2. F. nadobudnutia je uznesenie o dedičstve XD/XX/XXXX, N. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. K. ďalší spoluvlastníci sú uvedení pod B1 W. H., titul nadobudnutia vl.č. XXXX, R č.d. XXX/XXXX, rozhodnutie o schválení A. č. C-XXX/XXXX - D. zo dňa XX. XX. XXXX, pod B2 K. F., titul nadobudnutia vl.č. XXXX, R č.d. XXX/XXXX, rozhodnutie o schválení A. č. C-XXX/XXXX - D. zo dňa XX. XX. XXXX, pod B5 C. D., titul nadobudnutia vl.č. XXXX, D XXX/XX, rozhodnutie o schválení A. č. C-XXX/ XXXX - D. zo dňa XX. XX. XXXX, pod B8 D. D., titul nadobudnutia osvedčenie o vydržaní N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - Z XXXX/XX a pod R W. T., titul nadobudnutia darovacia zmluva V-XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.

XX. Dedičské konanie sp.zn. XD/XXX/XXXX bolo vedené po poručiteľovi O. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX ako dodatočné dedičské konanie. V uznesení je uvedených 15 dedičov (najstaršia dedička narodená v roku XXXX), z ktorých niekoľkí majú uvedený pobyt v D.. Predmetom dedenia boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v kat. úz. Polomka vedeným na 21 listoch vlastníctva a išlo o viac ako 100 pozemkov.

27. Dedičské konanie sp.zn. XD/XX/XXXX bolo vedené po poručiteľke Y. E., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, kde boli v uznesení uvedené 4 dedičky (najstaršia dedička narodená v roku 1956). Predmetom boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným na 11 listoch vlastníctva a išlo o niekoľko desiatok pozemkov.

28. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, vypracovaného B.. C. W. je parcela reg. "E" č. XXXX/X zastavaná miestnou komunikáciou v časti o výmere XXX m2. Z geometrického plánu B.. C. W. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že parcela reg. "E" č. XXXX/X je zastavaná miestnou komunikáciou v časti vo výmere 48 m2, parcela reg. "E" č. 2323/1 v časti vo výmere 43 m2 a parcela reg. "E" č. XXXX/X v časti vo výmere 13 m2.

29. Z fotodokumentácie a katastrálnej mapy vyplýva, že parcely reg. "E" XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X sa nachádzajú pod cestou vedúcou medzi rodinnými domami na ulici L. v D. a parcela reg. "E" č. XXXX/X sa nachádza pod cestou vedúcou ku škole a športovému areálu, tiež na ulici L..

30. Podľa výpisov parciel registra "C" parcely reg. "E" č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X sú súčasťou parcely reg. "C" č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX mX a parcela reg. "E" č. XXXX/X je súčasťou parcely reg. "C" č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. D. vzťah k pozemkom (parcelám reg. "C") nie je evidovaný na liste vlastníctva a pri oboch je ako spôsob využívania pozemku uvedené pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia a pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce.

XX. Znalecký posudok č. XXX/XXXX bol vypracovaný znalcom B.. arch. C. L. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - parc. reg. "E" č. XXXX/X, diel č. 1, č. XXXX/X diel č. 1, č. XXXX/ X diel č. X a č. XXXX/X diel č. X (podľa GP) na ulici L. v obci D.. D. znaleckého posudku sú pozemky zastavané miestnou komunikáciou, ktorá pri pozemku reg. "E" č. XXXX/X sprístupňuje športový areál a školu a ostatné pozemky sprístupňujú rodinné domy.

32. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného spol. R. vo veci stanovenia hodnoty závady - vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX a na pozemkoch parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísaných na lV č. XXXX pre kat. úz. D. všeobecná hodnota závad predstavuje spolu sumu 7 300,-Eur.

33. Podľa rozhodnutia číslo: H.. XXXX/XXXX - Lz. zo dňa XX. XX. XXXX Odbor výstavby a územného plánovania ONV v Banskej Bystrici mal vyvlastniť v prospech Čsl. Štátu v správe MNV v Polomke časti z pozemkových nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe obce Polomka. V rozhodnutí doručenom súdu boli zvýraznené body č. XX. - zápis č. XXX, mpč. XXXX/X, roľa - podľa pozemnoknižného stavu

v podielovom spoluvlastníctve neb. O. E. v ? + X/X - dedič syn C. E. a č. XX. - zápis č. XXXX, mpč. XXXX/X - roľa - podľa pozemnoknižného stavu v podielovom spoluvlastníctve G. E. v X/X a iných spoluvlastníkov. G. E. a Y. E. (dedič. konanie sp.zn. XD/XX/XXXX) mali byť podľa vyjadrenia právneho zástupca žalobkyne jedna a tá istá osoba (mala dve krstné mená).

XX. V konaní nebolo sporné, že cesta (ulica L.) ako miestna komunikácia je vo vlastníctve žalovanej, čo tvrdila aj samotná žalovaná, ktorá uviedla, že ju vybudoval jej právny predchodca (G. D.) v XX. rokoch minulého storočia v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a následne prešlo vlastnícke právo na žalovanú podľa Žalovaná sa o cestu stará a považuje ju za svoje vlastníctvo. Žalovaná nepreukázala, že predmetné rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť ani že mali byť vyvlastnené pozemky v celosti (v samotnom rozhodnutí je uvedené "časti" z pozemkových nehnuteľností). Z pripojeného geometrického plánu (bez časti výkaz - výmer) nie je zrejmé, kde sa tieto parcely nachádzali (nečitateľné) ani ich stotožnenie s parcelami reg. "E". Navyše súd nemôže posudzovať otázku vlastníckeho práva k pozemkom ako predbežnú otázku v tomto konaní, pretože by tým nedošlo k zmene v zápise na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností a predmetnom konania je finančné plnenie. Pokiaľ sa žalovaná domnieva, že nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, má možnosť to riešiť zákonným spôsobom aj s príslušným následkom zápisu zmeny v katastri nehnuteľností. Navyše v roku 2009 prebehla v obci ROEP a obec mala možnosť už vtedy riešiť túto otázku. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že jeden zo spoluvlastníkov na LV č. XXXX má ako titul nadobudnutia uvedené osvedčenie o vydržaní z roku XXXX, keď nevyhnutnou súčasťou takéhoto osvedčenia bolo aj vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy.

XX. Cesta je užívaná všetkými účastníkmi cestnej premávky, ako príjazdová cesta (ku škole, športovému areálu a rodinným domom) a slúži verejnému záujmu. S účinnosťou od 01. 07. 2009 v súlade so v prospech vlastníka cesty, teda žalovanej vzniklo zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme na pozemkoch pod stavbou (do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území), ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou. Podľa názoru súdu zo nevyplýva, či ide o právo resp. povinnosť (strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) na dobu určitú alebo neurčitú. Zo zákona vyplýva iba možnosť časového obmedzenia trvania vecného bremena - do doby realizácie pozemkových úprav, pričom v prejednávanej veci žalovaná nepožiadala o pozemkové úpravy, nie je ale vylúčené, že v budúcnosti sa uskutočnia. Ak si potom žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno, išlo o jednorazovú odplatu, čo vyplýva z charakteru uplatneného nároku. Žalovaná neužíva pozemky žalobkyne bez právneho dôvodu, pretože na pozemkoch vzniklo zo zákona ku dňu 01. 07. 2009 vecné bremeno vo verejnom záujme, má tak právny dôvod na to, aby užívala predmetné pozemky. Nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), pričom v prípade premlčacia doba začala plynúť od účinnosti tohto zákona (od 01. 07. 2009). S poukazom na námietku žalovanej vznesenú v tomto konaní je nárok žalobkyne na zaplatenie tejto jednorazovej finančnej náhrady premlčaný.

36. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré mravy (ako nenormatívny systém) stávajú súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a správne. Posudzovanie, čo je v súlade s dobrými mravmi, sa ponecháva súdom. Pri tomto hodnotení súd musí vychádzať predovšetkým z okolností konkrétneho prípadu, pričom prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená a za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva), prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v takom prípade, ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov. Samotná dôvodnosť vznesenej

námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia inštitútu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania prichádza do úvahy iba vo výnimočných a ojedinelých prípadoch. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.

37. Súd vznesenú námietku premlčania neposúdil ako podanú v rozpore s dobrými mravmi. Cesta bola na predmetných pozemkoch postavená v 70. rokoch minulého storočia. Dedičské konania prebehli v rokoch 2018 a 2019, pričom ako vyplýva z týchto rozhodnutí poručitelia zomreli v roku 1960 resp. 1997. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Nič nebránilo žalovanej resp. jej právnym predchodcom riešiť otázku nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k pozemkom už skôr. Žalobkyňa nebola jedinou dedičkou, čo vyplýva zo samotných uznesení o dedičstve a napriek tomu, že v čase smrti O. E. ešte nežila a v čase smrti Y. E. bola maloletá, z dedičských rozhodnutí vyplýva, že dedičov bolo viac a väčšina z nich žila už v čase smrti O. E. (sp.zn. XDXXX/XXXX) a všetky žili v čase smrti Y. E. (sp.zn. XD/XX/XXXX). Navyše v roku 2009 prebehla v obci ROEP a následne si mohli dedičia overiť na listoch vlastníctva, že na ich právnych predchodcov zostali zapísané nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom základného dedičského konania. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že jedno dedičské konanie prebehlo už v roku 2014, ale vtedy neboli zistené všetky pozemky. V katastri nehnuteľností však boli tieto pozemky zapísané už v tom čase, keď pri väčšine spoluvlastníkov týchto pozemkov je ako titul nadobudnutia uvedené aj rozhodnutie o ROEP z roku 2009, ktoré už muselo byť v roku 2014 zapísané na listoch vlastníctva. Bolo potom na zodpovednosti dedičov, aby sa snažili otázku prevodu dedičských podielov ku všetkým pozemkom riešiť skôr a v jednom dedičskom konaní. Nešlo pritom o nejaký "ojedinele zabudnutý" pozemok, ale o viac ako sto pozemkov (spoluvlastníckych podielov k nim). Žalovaná žiadnym spôsobom nezavinila, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia neriešili otázku "prededenia" spoluvlastníckych podielov k pozemkom skôr.

38. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne má osobitný charakter a k faktickému obmedzeniu nedošlo na základe , ale v súvislosti s výstavbou cesty v období pred rokom 1989. je len ďalší spôsob, ktorým zákonodarca zmierňuje následky osobitnej majetkovej krivdy, ktorá nespočívala v účinnom právnom odňatí vlastníckeho práva, ale v jeho rozsiahlom faktickom obmedzení stavbou verejnoprospešného zariadenia bez toho, aby došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva predchodcov žalobkyne. Žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia sa mohli pri včasnom riešení dedičskej otázky domáhať priznania jednorazovej náhrady za "dodatočné" zriadenie vecného bremena riadne a včas. Okrem toho jej zostáva zachovaný nárok na to, že definitívnym riešením historicky podmieneného, pôvodne faktického a po prijatí aj právneho obmedzenia vlastníckeho práva bude poskytnutie náhradného pozemku v procese pozemkových úprav (viď napr. ).

39. Z týchto dôvodov súd nárok žalobkyne pre premlčanie zamietol.

40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, keď žalovaná neuviedla, aké skutočnosti mali byť ich výsluchom preukázané. Súd taktiež nevyžiadal listiny z katastra nehnuteľností, keď predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva a tieto listiny si mala žalovaná zadovážiť sama a nie prenášať túto povinnosť na súd. Dôkazné bremeno je na stranách sporu a nie na súde ako orgáne oprávnenom vo veci rozhodovať.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej ako strane v spore úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške účelne vynaložených trov konania bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).