Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 634/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. -11 zo 4. septembra 2014, proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -59 z 15. augusta 2018, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -99 z 21. januára 2020 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25. februára 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. mája 2021 bez toho, aby žiadala vysloviť porušenie svojich základných práv, žiada zrušiť rozhodnutia všeobecných súdov. Všeobecne konštatuje, že nimi boli porušené bližšie nešpecifikované základné práva podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V argumentácii len expresívne spomína štvrtú vetu , podľa ktorej sa dedenie zaručuje. Podľa sťažovateľky postupom súdov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súdy nevykonali takmer žiadne dokazovanie.

II.

2. Prvým z namietaných uznesení zo 4. septembra 2014 bolo zastavené dedičské konanie po sestre sťažovateľky, ktorá nezanechala žiaden majetok. V inom konaní sa sťažovateľka žalobou z augusta 2017 domáhala určenia, že jej sestrou ako darkyňou uzavretá darovacia zmluva k nehnuteľnostiam je neplatná. Okresný súd ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom bez vykonania sťažovateľkou navrhovaného dokazovania túto žalobu zamietol, keď dospel k tomu, že na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, keďže sťažovateľka nebola účastníčkou darovacej zmluvy a vyhovením žalobe nebude vyriešená otázka vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ktorá by mohla byť vyriešená len vtedy, keby sa sťažovateľka domáhala určenia, že darovacou zmluvou prevedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej sestre.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, keď nesprávnosť právneho posúdenia vzhliadla v tom, že pri posúdení jej nároku je naliehavý právny záujem až druhoradý. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, keď sa stotožnil so záverom okresného súdu. V závere uviedol, že rozhodnutie nebráni sťažovateľke domôcť sa svojho práva žalobou o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patria do dedičstva po poručiteľke.

4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie podľa , keď súdom vytkla, že nevykonali takmer žiadne dokazovanie, a to, že nemali posudzovať jej naliehavý právny záujem, ktorý ako dedička po svojej sestre má. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol. Podľa najvyššieho súdu okresný a krajský súd správne posúdili nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacích zmlúv a bez vykonania ďalšieho dokazovania žalobu zamietli. Okrem toho dodal, že nesprávnosť posúdenia danosti naliehavého právneho záujmu je otázkou právnou, čo vyžaduje podanie dovolania podľa .

III.

5. Proti namietanému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania o dedičstve bolo prípustné odvolanie, o ktorom mal právomoc rozhodnúť krajský súd. Proti namietanému rozsudku okresného súdu sťažovateľka mohla a aj podala odvolanie a o odvolaní rozhodol krajský súd. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka mohla a aj podala dovolanie a o dovolaní rozhodol najvyšší súd. Existencia opravného konania nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať vo vzťahu k opravným prostriedkom napadnutým rozhodnutiam, keďže odvolanie a dovolanie v civilnom procese predstavujú účinný právny prostriedok ochrany práv. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam okresného a krajského súdu odmietol pre nedostatok právomoci podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) .

6. Z namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že sa stotožnil s právnym záverom okresného a krajského súdu o tom, že na žalobe sťažovateľky nie je daný naliehavý právny záujem. Tento záver všeobecných súdov je jasne a zrozumiteľne vyargumentovaný a aj rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľky treba vnímať v súvislosti s odôvodnením rozhodnutí okresného a krajského súdu. Okrem toho argumentácia všeobecných súdov obsahuje jasný návod, akou žalobou sa sťažovateľka môže domôcť svojho garantovaného a v ústavnej sťažnosti verbalizovaného dedičského práva, keď uvádzajú, že nástrojom na ochranu dedičského práva nie je žaloba o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, na základe ktorých mala poručiteľka previesť svoje vlastnícke právo, ale žaloba o určenie, že prevedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Preto z pohľadu namietaného porušenia základného práva podľa štvrtej vety nemožno dospieť k záveru o tom, že by sa sťažovateľka svojho dedičského práva nemohla domôcť, keďže stále môže podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej sestre. Z tohto pohľadu je ústavná sťažnosť sťažovateľky

podľa zjavne neopodstatnená, čo vyplýva z toho, že argumentácia sťažovateľky vychádza z nepochopenia účelu naliehavého právneho záujmu ako primárneho, nie druhoradého predpokladu dôvodnosti určovacej žaloby.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu