Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 671/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného , advokátkou, , proti postupu a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25. februára 2021 v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. mája 2021 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa a 3, a 2 (ďalej len „“), práv podľa , , Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základných práv podľa , a 2 Listiny základných práv a slobôd a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a zrušujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu v správnom súdnom konaní, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

2. Sťažovateľ bol účastníkom administratívneho konania na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v ktorom minister rozhodnutím z 9. júla 2018 zamietol jeho rozklad proti rozhodnutiu ministerstva z 12. februára 2018, ktorým bola zrušená akreditácia neziskovej organizácii na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sťažovateľ správnou žalobou z 26. októbra 2018 napadol rozhodnutie ministra o rozklade. Žalobu podal na Krajskom súde v Bratislave, ktorý uznesením o postúpení veci z 27. februára 2019 vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení

s , vec postúpil Krajskému súdu v Trnave, ktorý o žalobe rozhodol samosudcom ako o správnej žalobe v sociálnych veciach, a to tak, že rozsudkom z 26. júna 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. augusta 2020, rozhodnutie ministra zrušil z dôvodu, že svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne.

3. Žalované ministerstvo podalo proti tomuto rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom z 25. februára 2021 tak, že „kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu“ zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, čo opravil uznesením z 30. marca 2021 tak, že „rozsudok krajského súdu zrušuje“ a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd pri skúmaní procesných podmienok zistil, že žaloba bola krajským súdom preskúmavaná ako sociálna vec podľa , podľa ktorého sociálnymi vecami sa rozumie rozhodovanie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Z dôvodu dodržania zásady zákonného sudcu bola vec postúpená senátu určenému rozvrhom práce najvyššieho súdu pre sociálne veci, no v dôsledku nesúhlasu tohto senátu, že ide o sociálnu vec, bola kasačná sťažnosť rozhodnutím predsedu správneho kolégia z 20. januára 2021 zaradená do iného senátu s tým, že otázky súvisiace s akreditačnými konaniami spadajú pod režim všeobecného správneho súdnictva.

4. Najvyšší súd sa v namietanom rozhodnutí nestotožnil s tým, že ide o sociálnu vec, hoci predmetom žaloby bolo rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, no uviedol, že nejde o štandardnú sociálnu vec podľa , keďže išlo o otázku súvisiacu s akreditáciou, táto agenda má spadať pod režim všeobecného správneho súdnictva, a preto mal krajský súd vec prejednať v trojčlennom senáte. K tomu uviedol, že sociálna vec je pojmom všeobecným, obsahovo pokrývajúcim všetky oblasti, v ktorých orgány verejnej správy vykonávajú svoju právomoc na úseku realizácie sociálnych práv. Najširšiu oblasť predstavuje systém sociálneho zabezpečenia. Najvyšší súd dodal, že sociálne veci v vymedzuje formálne, prostredníctvom orgánov verejnej správy rozhodujúcich v týchto veciach. V tomto smere z hľadiska formálneho posúdenia veci medzi orgánmi verejnej správy je zaradené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak táto skutočnosť nemôže bez ďalšieho determinovať, že pôjde o vec sociálnu. Každú vec je potrebné posudzovať aj z hľadiska materiálneho, a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v svojimi účinkami aj reálne zasahuje do subjektívnej sféry osoby v sociálnej oblasti. Najvyšší súd dospel k záveru, že nejde o sociálnu vec, keďže žalobou napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení akreditácie neziskovej organizácii. K tomu najvyšší súd uviedol, že rozhodovanie o akreditácii nemá priamy dopad na sociálne práva tak, ako to predpokladá .

III.

5. Sťažovateľ tvrdí, že postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces spočívajúce v rovnosti účastníkov konania podľa , , a dohovoru a listiny. Sťažovateľ namieta, že v rozhodnutí ministerstva bol poučený, že rozhodnutie možno napadnúť správnou žalobou v sociálnych veciach. S tým však nesúhlasil a podal všeobecnú správnu žalobu, čomu prispôsobil aj voľbu príslušnosti, keď žalobu adresoval Krajskému súdu v Bratislave.

6. Sťažovateľ poukazuje na to, že medzi dôvodmi kasačnej sťažnosti ministerstva sa nenachádza dôvod podľa , podľa ktorého by vo veci rozhodol nesprávne obsadený krajský súd, no napriek tomu najvyšší súd rozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu z tohto dôvodu. V tom sťažovateľ vidí porušenie základného práva podľa a , a dohovoru, keďže bol ukrátený v práve na rovnosť účastníkov konania, keď najvyšší súd poskytol žalovanému ochranu v miere vyššej, než by mu patrila. Sťažovateľ poukázal na to, že systém opravných prostriedkov proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy je jednoinštančný, keďže rozhodnutie o správnej žalobe sa stáva doručením právoplatné. Podľa sťažovateľa kasačný súd postupoval svojvoľne, nad rámec dôvodov kasačnej sťažnosti, keďže ministerstvo v kasačnej sťažnosti nenamietalo a ani nemohlo namietať nesprávne obsadený súd, keďže ho nenamietalo v konaní pred krajským súdom.

7. Podľa sťažovateľa postupom najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces spočívajúci v práve na zákonného sudcu podľa , dohovoru a listiny, keď nemal možnosť účinne ovplyvniť postup, ktorý uplatnili dva krajské súdy pri klasifikovaní jeho správnej žaloby, a nemohol verifikovať, ako prebiehal obeh spisu medzi senátmi najvyššieho súdu. Podľa sťažovateľa o kasačnej sťažnosti rozhodoval senát bez zákonného zmocnenia, keďže v spise sa nenachádza potvrdenie a pridelení spisu. Okrem toho nie je žiadna úprava, ktorá by rozlišovala medzi štandardnými a neštandardnými sociálnymi vecami.

8. Sťažovateľ porušenie práva na spravodlivý proces podľa , a dohovoru vidí i v tom, že v jeho veci pri oprave rozsudku najvyššieho súdu nešlo o opravu chýb v písomnom vyhotovení rozsudku, pretože verejne vyhlásený rozsudok a jeho písomné vyhotovenie boli totožné. Podľa sťažovateľa takáto oprava podľa nie je prípustná, keďže nemožno opravovať riadne vyhlásený rozsudok.

9. Napokon sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a v primeranej lehote podľa dohovoru, keďže zrušenie rozhodnutia krajského súdu viedlo k tomu, že o jeho správnej žalobe nie je od októbra 2018 rozhodnuté.

IV.

10. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým v správnom súdnom konaní bolo na kasačnú sťažnosť žalovaného ministra zrušené rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo zrušené práve rozhodnutie žalovaného ministra. Prístup ústavného súdu ku kasačným rozhodnutiam najvyššieho súdu vyplýva z východiska, podľa ktorého aj kasačné rozhodnutie všeobecného súdu môže byť spôsobilé porušiť základné právo účastníka. Aj vydanie procesného rozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok ( z 21. novembra 2019).

11. Sťažovateľom namietané rozhodnutie najvyššieho súdu zrušuje rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté v prospech sťažovateľa. Najvyšší súd v namietanom rozhodnutí nerozhodol medzi stranami spornú a kasačnou sťažnosťou nastolenú otázku, ale rozhodol o tom, že krajský súd

nemal rozhodovať samosudcom, ale v senáte. Táto otázka má procesný charakter a odpoveď, ktorú sformuloval najvyšší súd, zodpovedá pôvodnej predstave sťažovateľa o tom, že v jeho veci nejde o vec sociálnu, o ktorej by mal rozhodovať samosudca, ale o všeobecnú správnu žalobu, o ktorej by mal rozhodovať senát. Prieskum kasačných rozhodnutí vyšších inštancií všeobecného súdnictva je prirodzene limitovaný záverom o tom, že takýto prieskum je ústavne významný len vtedy, ak kasačné rozhodnutie formuluje záver, ktorý je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok. Ďalší priebeh konania je však ovplyvnený len do tej miery, že krajský súd sa bude musieť znova správnou žalobou sťažovateľa zaoberať, no v inom zložení. Ďalší priebeh sporu nie je zaťažený takou vadou, ktorá by nebola v ďalšom konaní napraviteľná, keďže najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu zrušil výlučne pre nedostatky v zložení súdu.

12. Preto nebol dôvod na to, aby bolo možné vysloviť porušenie uvedených práv sťažovateľa podľa a dohovoru, ktoré treba vždy vnímať s ohľadom na definitívny výsledok konania pred všeobecnými súdmi. Opačný prístup by bol z pohľadu ústavného nesprávny a neviedol by k ochrane základných, na výsledok zameraných ústavných práv strán správneho súdneho konania, ale k tomu, že ústavný súd by vykonával dohľad nad tým, či opravné inštancie správneho súdnictva pri svojich konanie definitívne nekončiacich postupoch a rozhodnutiach správne aplikujú podústavné právo. Takýto prístup by z ústavného súdu vytvoril ďalšiu inštanciu všeobecného súdnictva, ktorá by vykonávala dohľad nielen nad výsledkami správnych súdnych konaní, ktoré môžu zasahovať do základných práv, ale aj nad rôznymi čiastkovými procesnými postupmi a rozhodnutiami správnych súdov.

13. Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nateraz rieši len otázku procesnú, keď dospieva k záveru, že o správnej žalobe sťažovateľa má rozhodnúť správny súd nie ako vo veci sociálnej – samosudcom, ale ako o všeobecnej správnej žalobe ‒ v senáte. I keď môže byť prítomná pochybnosť o správnosti tohto záveru v rovine podústavného práva, nemožno dospieť k tomu, že by tento záver nebol neskôr preskúmateľný ústavným súdom, keďže sťažovateľovi aj po ďalšom rozhodnutí krajského súdu v senáte zostane zachované právo podať kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol v nesprávnom obsadení. V tomto prípade sťažovateľ bude môcť napadnúť rozhodnutie najvyššieho súdu ústavnou sťažnosťou a namietať v prípade konečného rozhodnutia najvyššieho súdu to, že jeho rozhodnutím bol odňatý zákonnému, v tomto prípade samosudcovi.

14. Rovnako v prípade konečného rozhodnutia bude môcť sťažovateľ namietať, že bolo porušené jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa . K tomu treba osobitne uviesť, že toto osobitné právo treba vnímať s ohľadom na konečný výsledok správneho súdneho konania a nie je vylúčené, že správne súdne konanie o žalobe sťažovateľa v konečnom dôsledku skončí jeho procesným úspechom.

15. Sťažovateľ namieta, že kasačným rozhodnutím najvyššieho súdu bolo porušené aj jeho základné právo podľa , podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Vo vzťahu k tomuto právu z argumentácie sťažovateľa nemožno vyvodiť akékoľvek osobitné skutočnosti, ktoré mali viesť k jeho porušeniu. Rovnaký záver možno konštatovať vo vzťahu k právam podľa a 17 dohovoru.

16. Nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, ktorý porušenie práva na spravodlivý proces vidí i v tom, že v jeho veci pri oprave rozsudku najvyššieho súdu jeho následným uznesením nešlo o opravu chýb v písomnom vyhotovení rozsudku. Táto argumentácia opomína znenie , podľa ktorého predmetom opravy nie je písomné vyhotovenie rozsudku, ale chyby v písaní a v počítaní a iné zrejmé nesprávnosti rozhodnutia. Slovne zjavne nesprávne zrušenie kasačnej sťažnosti a nie slovne správne zrušenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia vo výroku kasačného rozhodnutia ničím iným ako lapsusom – inou zrejmou nesprávnosťou nie je. Postup najvyššieho súdu pri vydaní opravného uznesenia zodpovedá zneniu zákona, a preto v ňom nemožno identifikovať porušenie základných práv sťažovateľa.

17. Napokon sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Porušenie tohto práva však nemožno vyvodiť len z namietaného postupu a kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu, keďže o kasačnej sťažnosti bolo namietaným rozsudkom rozhodnuté, a tým bol odstránený stav právnej neistoty, ktorý bol založený tým, že proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu bola podaná kasačná sťažnosť. Súčasný stav právnej neistoty sťažovateľa nevyplýva z toho, že došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu, ale z toho, že o jeho žalobe nie je krajským súdom právoplatne rozhodnuté.

18. Napokon však treba zopakovať, že predovšetkým z toho, že napadnuté kasačné rozhodnutie nerieši žiadnu v konaní či už skutkovú alebo právnu otázku s konečnou platnosťou, je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu