Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoCsp-26-2021.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. G., narodený X.X.XXXX, trvale bytom S.. W. XXX/XX, G., o zaplatenie 5.401,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 9Csp/6/2020-80 zo dňa 3.5.2021 vo výrokoch II., III., takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo 12.1.2016 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 2.400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 eur. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 24,23 % a fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,80 %. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.2.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 640 eur. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.401,99 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.397,72 eur, z poplatkov vo výške 197,16 eur, zo zmluvného úroku vo výške 2.336,70 eur a zo sankčného úroku vo výške 470,41 eur. Žalovaný po podaní žaloby nezaplatil žiadnu sumu.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy plnil právny predchodca žalobcu a poskytol žalovanému revolvingový úver, žalovaný však riadne neplnil v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácal, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nárok žalobcu vyplývajúci zo žaloby je premlčaný. Súd prvej inštancie pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v danom
prípade začala premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 16.11.2016, t. j. deň po splatnosti splátky v mesiaci november 2016, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a uplynula dňa 16.11.2019, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 29.1.2020, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal listom (Predžalobná upomienka zo dňa 4.1.2017), v ktorom uviedol, že ak do 11.1.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, a to s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno premlčané právo vymáhať.
5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca (posúdiac ho podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.11.2016, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná v predžalobnej upomienke zo dňa 4.1.2017, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.2.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 21.2.2017, žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej dobe dňa 29.1.2020, uplatnený nárok premlčaný nie je. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.734,42 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 4.734,42 eur od 21.12.2019 do zaplatenia.
7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur s príslušenstvom zastavil. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku o čiastočnom zastavení nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Predmetom konania je po čiastočnom zastavení nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.734,42 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu pre premlčanie práva vo zvyšku zamietol.
11. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil okamih zosplatnenia úveru a v nadväznosti na to i začiatok plynutia premlčacej doby.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru v dôsledku, že došlo zo strany veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie práva zosplatniť spotrebiteľský je potrebné splniť stanovené podmienky, a to: a) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, b) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, c) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a d) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
19. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ustanoveniu § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri úvere splácaného mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.
20. Odvolací súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o tom, že zosplatnenie úveru bolo uskutočnené v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie splátky spotrebiteľského úveru splatnej v novembri 2016 (Predžalobná upomienka zo dňa 4.1.2017) a veriteľ predčasne zosplatnil spotrebiteľský úver ku dňu 5.2.2017 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 5.2.2017), ktoré skutočnosti neboli ani sporné a z ktorých skutočností vychádzal aj súd prvej inštancie (odsek 17. rozsudku súd prvej inštancie). Správne bola súdom prvej inštancie identifikovaná splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie sa však ďalej nezaoberal, či pre veriteľom uplatnené právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky ku dňu 5.2.2017 boli splnené vyššie uvedené podmienky. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli mesačné splátky splatné vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, čo znamená, že veriteľ mohol svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky uplatniť najskôr po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky za november 2016, teda od 15.11.2016, pričom táto 3-mesačná lehota uplynula najskôr dňa 15.2.2017, hoci veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru už skôr dňa 5.2.2017. Dôsledkom toho je potom neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, na takéto zosplatnenie nebolo možné prihliadať. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie vo vzťahu k uplatneniu práva veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je tak opodstatnená.
21. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka treba vykladať i vo väzbe na právne dôsledky uvedené v ustanovení § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
22. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, v súdenom spore v dôsledku neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu ku dňu 5.2.2017, a preto i aplikácia ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka bola nenáležitá. Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu, t. j. jednostranného právneho úkonu veriteľa adresovaného dlžníkovi, teda naplnenia zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od dňa nasledujúcom po splatnosti splátky v mesiaci november 2016, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a neskúmal náležite zákonom stanovené podmienky uvedené v ustanovení § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nesprávne vec právne posúdil a v nadväznosti na to nedostatočne zistil skutkový stav.
23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval ustanovenie § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to ďalej súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ, keď chybne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom stav predpokladaný hypotézou ním aplikovaných noriem nebol daný. Súd prvej inštancie tým, že vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval nárok uplatňovaný žalobcom za premlčaný. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a vád v skutkových zisteniach súd prvej inštancie vôbec neviedol dokazovanie ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k zániku
oprávnenia veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v spojitosti so splatnosťou a zaplatením jednotlivých splátok úveru. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od dňa nasledujúcom po splatnosti splátky v mesiaci november 2016, bez posúdenia relevantného prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh uplatňovaný žalobcom ako premlčaný. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval ustanovenia dotknutých noriem (§ 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka), v nadväznosti na to nedostatočne zistil skutkový stav, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
25. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo výroku o nároku na náhradu trov konania pre jeho nezrozumiteľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž vyplýva len odkaz na zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konštatovanie úspešnosti žalovaného v celom rozsahu. V súdenom spore však súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur s príslušenstvom zastavil a žalobu v časti o zaplatene sumy 4.734,42 eur s príslušenstvom zamietol, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval len ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo zásady úspechu vo veci, hoci konanie bolo v časti zastavené a v takomto prípade sa na daný prípad vzťahuje aj ustanovenie § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Hoci súd prvej inštancie rozhodol meritórne len o časti uplatneného nároku (zamietajúci výrok), rozhodoval o nároku na náhradu trov konania len podľa zásady úspechu za výsledok sporu (§ 255 Civilného sporového poriadku), ktorú zásadu za výsledok sporu nedoplnil zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 Civilného sporového poriadku) a tento svoj postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania ani žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil. Po preskúmaní tohto výroku tak odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať, následne znova posúdiť žalobou uplatnený nárok v zrušenom rozsahu, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.
28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vezme súd prvej inštancie na zreteľ obe zásady uplatňujúce sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, teda zásadu úspechu vo veci doplnenú zásadou zodpovednosti za zavinenie.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).