Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-6-2020.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: A. G.D., E.. X.X.XXXX, J. I. G., S.. W. XXX/XX, o zaplatenie 4.434,42 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.434,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.734,42 eur od 21.12.2019 do 11.6.2021, zo sumy 4.634,42 eur od 12.6.2021 do 13.7.2021, zo sumy 4.534,42 eur od 14.7.2021 do 23.8.2021 a zo sumy 4.434,42 eur od 24.8.2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 80 eur splatných vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 75,28 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len právny predchodca žalobcu) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.1.2020 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.401,99 eur s príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o úvere. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2020 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 9Csp/6/2020-80 zo dňa 3.5.2021, ktorým výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24CoCsp/26/2021-99 zo dňa 2.2.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podaním doručeným súdu dňa 26.9.2022 zobral žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 300 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, pričom zároveň upravil petit žaloby, na základe ktorého sa domáha zaplatenia sumy 4.434,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpismi z kreditnej karty, obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, žiadosťou o postúpenie a prevod, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, predžalobnou upomienkou, doručenkami, cenníkom, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo 12.1.2016 (ďalej len Zmluva) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 2.400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 eur. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 24,23 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,80 % a splatnosť splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.2.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z prehľadu transakcií mal súd preukázané, že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 640 eur a po tomto dátume sumu 300 eur. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.401,99 eur a pozostávala z istiny vo výške 2.397,72 eur, z poplatkov vo výške 197,16 eur, zo zmluvného úroku vo výške 2.336,70 eur a zo sankčného úroku vo výške 470,41 eur. Žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil sumu 300 eur.
4. Žalovaný pred súdom dlh voči žalobcovi uznal a uviedol, že ho má záujem splácať. Z finančných dôvodov je schopný platiť splátky najviac vo výške 50 eur až 80 eur mesačne. Jeho čistý mesačný príjem je vo výške 800 eur, pričom má výdavky vo výške cca. 440 eur (339 eur splátky úverov a 100 eur na domácnosť).
5. Uznesením č. k. 9Csp/6/2020-38 zo dňa 13.3.2020 súd pripustil, aby do konania na miesto právneho predchodcu žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil žalobca. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2020 má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
8. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
20. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd predmetnú Zmluvu považuje za platnú, t.j. nemal preukázané, že by svojím obsahom odporovala zákonu, resp. že by ho obchádzala, prípadne že by sa ako celok priečila dobrým mravom. Takisto súd nezistil, že by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (t.j. v danom prípade žalovaného).
21. Žalobca sa žalobou domáha nároku na zaplatenie peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanému na základe revolvingového úveru. V zmysle Zmluvy plnil právny predchodca žalobcu,
ktorý poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.527,45 eur (viď č.l. 47). Žalovaný si svoje povinnosti zo Zmluvy neplnil, keď neplatil splátky úveru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a vznikol mu dlh celkovo vo výške 2.812,30 €, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.2.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (č.l. 50). Súd však v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Súd uvádza, že veriteľ mohol svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky uplatniť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky za november 2016, teda od 15.11.2016, pričom táto trojmesačná lehota uplynula najskôr dňa 15.2.2017, hoci veriteľ (t.j. právny predchodca žalobcu) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru už skôr, a to dňa 5.2.2017. Dôsledkom uvedeného je potom neplatnosť právneho úkonu, ktorým bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, a to pre rozpor s zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
22. Na základe uvedených skutočností tak má žalobca nárok len na zaplatenie dlžných splátok úveru. Súd konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.11.2016 (viď č.l. 49), žaloba však bola podaná až dňa 29.1.2020, t.j. nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných do 15.1.2017 je premlčaný a žalobca má nárok len na zaplatenie splátok úveru splatných od 15.2.2017 do 15.1.2023 (t.j. v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.434,42 €, t.j. vo výške rozdielu dlžnej sumy predstavujúcej súčet jednotlivých splátok úveru splatných od 15.2.2017 do 15.12.2021 (jednotlivá splátka v sume 80 eur) a splátky splatnej 15.1.2022 (v sume 14,42 €) vo výške 4.734,42 € a sumy čiastočného plnenia zo strany žalovaného 300 eur), a to v zmysle petitu žaloby rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu (t.j. v nižšej výške, na akú by mal nárok), nakoľko podľa § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom, pričom tento môže prekročiť a prisúdiť viac iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo však nemožno aplikovať na prejednávaný prípade. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v zmysle petitu žaloby rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu až od 21.12.2019, hoci sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok (t.j. už dňa 16.11.2016), a to v závislosti od čiastočných plnení zo strany žalovaného.
23. Súd na záver dodáva, že žalovaný pred súdom dňa 3.5.2021 uznal nárok uplatnený žalobcom, z ktorého dôvodu súd podľa § 282 CSP rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, a to na základe návrhu žalobcu, ktorý vyplýva z jeho písomných vyjadrení (viď napr. č.l. 47). Povinnosťou súdu však v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bolo skúmať prípadne premlčanie splátok úveru, nakoľko podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka je súd povinný na premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať z úradnej povinnosti a v prípade, ak by zistil, že nárok žalobcu je premlčaný, nemohol by uznávaciemu prejavu žalovaného priznať procesnoprávne účinky.
24. Súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach po 80 eur s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, a to s poukazom na nepriaznivé majetkové pomery žalovaného. Súd konštatuje, že hoci zo strany žalovaného nemal preukázané aktuálne majetkové pomery (naposledy sa k svojim majetkovým pomerov žalovaný vyjadril na pojednávaní dňa 3.5.2021), žalobca vyjadril súhlas so splácaním dlžnej sumy v splátkach v uvedenej výške.
25. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu bol v čase uzatvárania Zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (konkrétne ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2) povinný zistiť schopnosť žalovaného splácať úver. Súd v tejto súvislosti uzatvára, že právny predchodca žalobcu postupoval dôsledne v zmysle citovaných ustanovení a pred poskytnutím úveru žalovanému s odbornou starostlivosťou posúdil jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaný mal v čase uzatvorenia Zmluvy čistý príjem vo výške 750 eur mesačne, bol zamestnaný u zamestnávateľa C. S. W. U. S. S..X..F.. S. S. K. G., bol slobodný a nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť. Jeho pravidelné mesačné výdavky boli vo výške 100 eur (príspevok rodičom na domácnosť 20 eur a splátky úverov vo výške 80 eur). Právny predchodca žalobcu teda pred poskytnutím úveru dôsledne (t.j. s odbornou starostlivosťou) posúdil schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, a to na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovaného. Možno teda uzavrieť, že nedošlo k porušeniu jeho povinnosti pri overovaní bonity žalovaného a teda úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona by uvedený následok nastal len v prípade, ak by došlo porušeniu uvedenej povinnosti a len ak by sa jednalo o hrubé porušenie).
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 75,28 %. Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 300 eur, keďže čiastočne plnil až po podaní žaloby. Naopak v časti o zaplatenie sumy 667,57 eur zavinil zastavenie konania žalobca, keďže v tejto časti zobral žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 5.401,99 eur, súdom mu bola priznaná len suma 4.434,42 eur, pričom súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300 eur zastavil pre správanie žalovaného. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 87,64 % a žalovaný vo výške 12,36 %, úspešnejší bol teda žalobca. Súd uvádza, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný celkový úspech strany v spore (§ 255 CSP). Na záver súd dodáva, že sa zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, nezistil však dôvody, ktoré by postup podľa citovaného ustanovenia umožňovali. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku pre uznanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a/ CSP).
Proti rozsudku je prípustné odvolanie voči výroku I. a výroku II. v časti určenia lehoty na plnenie a voči výroku III..
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).