Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 471/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 28. januára 2021 takto

rozhodol:

1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 28. januára 2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa a jeho základné právo na ochranu vlastníctva podľa a právo podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 28. januára 2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 576,12 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa a základného práva na ochranu vlastníctva podľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 28. januára 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd uznesením č. k. z 21. septembra 2021 prijal podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. zo 16. septembra 2020 rozhodol, že v konaní pokračuje so sťažovateľom ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, keďže v priebehu súdneho konania došlo k zániku pôvodného žalobcu, ktorým bola obchodná spoločnosť REKOSTAVEX, s. r. o. (ďalej len „pôvodný žalobca“). Pôvodný žalobca zanikol výmazom z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. z 3. augusta 2016, ktorým bol pôvodný žalobca zrušený bez likvidácie. Pôvodný žalobca svoju pohľadávku postúpil 25. februára 2011 sťažovateľovi. Proti uzneseniu okresného súdu nebolo prípustné odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť.

4. Proti uzneseniu okresného súdu o pokračovaní v konaní so sťažovateľom podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) dovolanie podľa a nasl. (ďalej len „“) a navrhol dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť. Na základe dovolania generálneho prokurátora najvyšší súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie okresného súdu a návrh sťažovateľa na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu zamietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že dovolanie generálneho prokurátora z 10. decembra 2020 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručované až 9. februára 2021, teda až po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní generálneho prokurátora, a sťažovateľ o podaní mimoriadneho opravného prostriedku nemal nijakú vedomosť a nemohol sa k nemu ani len vyjadriť.

6. Z už uvedeného sťažovateľ vyvodzuje, že boli porušené jeho práva uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto nálezu.

III.

Vyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:

7. K prijatej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril najvyšší súd, ktorý vo svojom vyjadrení č. k. -462 z 2. novembra 2021 uvádza, že „dovolanie generálneho prokurátora bolo sťažovateľovi doručené neskôr, ale podľa názoru dovolacieho súdu tým nebola porušená zásada kontradiktórnosti, nakoľko v dovolaní uvedená právna argumentácia nebol nová. ale bola už predmetom skorších podaní strán sporu, ako aj samotného sťažovateľa.“. Ďalšia argumentácia najvyššieho súdu súvisí s predmetom dovolacieho konania.

III.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:

8. Zúčastnená osoba vo vyjadrení z 18. novembra 2021 k námietke sťažovateľa o odňatí možnosti vyjadriť sa k dovolaniu generálneho prokurátora uvádza, že „... sťažovateľ relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom neskorého doručenia tohto dovolania.“. Ďalšia argumentácia zúčastnenej osoby sa týka len merita veci.

III.3. Replika sťažovateľa:

9. Sťažovateľ vo svojej replike predovšetkým uvádza, že najvyšší súd mal zákonnú povinnosť v zmysle doručiť mu dovolanie generálneho prokurátora na vyjadrenie. Pokiaľ ide o argumentáciu použitú najvyšším súdom v napadnutom uznesení, sťažovateľ konštatuje, že najvyšší súd „nepoužil žiadnu argumentáciu navrhovateľa v danej veci ani nešpecifikoval z ktorých predchádzajúcich podaní vychádzal.“. Ďalšia argumentácia sťažovateľa sa týka merita veci.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením ním označených práv sa týka odňatia mu možnosti konať pred súdom tým, že o podanom dovolaní generálneho prokurátora pred rozhodnutím najvyššieho súdu nemal nijakú vedomosť, a tým ani možnosť sa k nemu vyjadriť. Ďalšia argumentačná rovina sa týka porušenia práv sťažovateľa tým, že najvyšší súd nesprávne vyhodnotil otázku nemožnosti sťažovateľovho vstupu do konania vedeného na okresnom súde.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

12. Ústavný súd sa v prvom rade, ako už v uznesení o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie signalizoval, zaoberal posúdením procesného postupu najvyššieho súdu, keď včas nedoručil dovolanie generálneho prokurátora sťažovateľovi, z pohľadu zachovania reálnej možnosti sťažovateľa vyjadriť sa k tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku a v tomto smere najmä posúdením, či napadnutým uznesením najvyššieho súdu nedošlo k takému zásahu do práv sťažovateľa, ktorý by mal ústavnoprávny význam.

13. Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplynulo, že dovolanie generálneho prokurátora bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené 15. februára 2021, teda nepochybne po rozhodnutí najvyššieho súdu napadnutým uznesením. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti aj najvyšší súd.

14. Je nepochybné, že o vstupe sťažovateľa do konania na miesto žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté okresným súdom. Dovolanie generálneho prokurátora upravené v a nasl. je mimoriadnym opravným prostriedkom. Navyše, ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemá „v rukách“ samotná strana sporu. Vyhovením mimoriadnemu opravnému prostriedku zo strany najvyššieho súdu dochádza k zásahu do právoplatnosti súdnych rozhodnutí a do právnej istoty strán konania.

15. Rovnako je nepochybné, že v dôsledku napadnutého uznesenia došlo k stavu, keď sťažovateľ nie je stranou sporu, v ktorom je uplatňovaný nárok na úhradu pohľadávky, ktorá bola postúpená na sťažovateľa a ktorú si sťažovateľ zrejme vzhľadom na premlčanie nemôže úspešne uplatniť v novom konaní. Z pohľadu sťažovateľa a jeho práv ide teda o zásadné rozhodnutie (či sťažovateľ bude alebo nebude v konaní pokračovať ako žalobca, teda či bude alebo nebude stranou sporu).

16. Rozhodovanie o akomkoľvek mimoriadnom opravnom prostriedku je podľa ústavného súdu takým závažným rozhodovaním, ktoré môže zásadným spôsobom vstúpiť a ovplyvniť právoplatne posúdené vzťahy sporových strán, takže je celkom nevyhnutné, aby každá zo sporových strán o tomto konaní bola včas upovedomená a mala možnosť sa k nemu vyjadriť a zaujať svoje stanovisko. Je neprijateľné, aby najvyšší súd o dovolaní generálneho prokurátora rozhodol bez toho, aby dal sťažovateľovi možnosť uviesť protiargumentáciu, ktorou by sťažovateľ oponoval argumentom generálneho prokurátora uvedeným v dovolaní, a tak dal sťažovateľovi reálnu možnosť ovplyvniť výsledok rozhodovania najvyššieho súdu o mimoriadnom opravnom prostriedku. Z týchto dôvodov dospel ústavný súd k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj základného právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa (bod 1 výroku nálezu).

17. Sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva na ochranu vlastníctva podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu, a to práve v spojitosti

s namietaným porušením svojich práv podľa a dohovoru uvedených v bode 16 tohto nálezu. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, došlo aj k porušeniu týchto sťažovateľom označených práv hmotného charakteru (bod 1 výroku nálezu).

18. V dôsledku vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie [bod 2 výroku tohto nálezu – a ].

19. Vzhľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšou argumentáciou sťažovateľa nezaoberal.

V.

Trovy konania

20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s jeho právnym zastupovaním vznikli, v celkovej sume 576,12 eur.

21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

22. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s , a a a .

23. Tarifná odmena za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 [ a ] je vo výške 181, eur a režijný paušál k tomuto úkonu vo výške 10, eur, čo spolu predstavuje sumu 576,12 eur.

24. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2021

Libor Duľa

predseda senátu