Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_7C-176-2012.pdf
PDF · 104.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/176/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: LexCreditor k.s., IČO: 47 245 913, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Laurinská 3/A, správca konkurznej podstaty úpadcu: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, Turany, proti žalovanej: C. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I. XXX, M., právne zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25, o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
III. Štátu sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.09.2012 sa úpadca v procesnom postavení žalobcu Y. Q., nar. XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré tvoria nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre kat. úz. M., a to rodinný dom súp. č. 133 postavený na pozemku Parcely registra KN-C parc. č. 403 a pozemky Parcely registra KN-C parc. č. 402 - zastavané plochy nádvoria o výmere 84 m2 a parc. č. 403 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) tak, že budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinná zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 €.
2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/102/2009 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa 21.07.2009, č.k. 21C/102/2009-14, právoplatným dňa 12.09.2009, súd manželstvo strán sporu rozviedol.
5. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. M., obec Turany, okres Martin vyplýva, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi (BSM) pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 402 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2, parcelné číslo 403 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2 a stavby - rodinného domu súpisného čísla 133, postaveného na parcele č. 403 (ďalej len „nehnuteľnosti“).
6. Uznesením zo dňa 06.11.2012, č. k. 7C/176/2012-12 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a znaleckou úlohou poveril znalca Ing. R. J..
7. Znaleckým posudkom č. 33/2013 zo dňa 08.04.2013 vyhotoveného znalcom Ing. R. J. bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 26.700 €.
8. Uznesením zo dňa 24.04.2013, č. k. 7C/176/2012-47, právoplatným dňa 22.05.2013, súd priznal znalcovi Ing. R. J. odmenu vo výške 254,28 €, ktorá mu bola vyplatená z preddavku zloženého žalovanou dňa 23.11.2012 vo výške 200 € a zo štátnych prostriedkov vo výške 54,28 €.
9. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 28.06.2017, č. k. 7OdK/22/2017-21, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2017 dňa 07.07.2017, vyhlásil na majetok žalobcu Y. Q. konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený LexCreditor k.s., IČO: 47 245 913. Do súpisu oddelenej podstaty úpadcu boli zapísané aj predmetné nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 151/2018 zo dňa 07.08.2018. Zároveň súd vyzval veriteľov, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou.
10. Proti uvedenému súpisu podala žalovaná námietku v súlade s ust. § 167j ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., ktorú správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 239/2018 zo dňa 12.12.2018. Dňa 11.02.2019 bolo zo strany veriteľa prihlásenej pohľadávky správcovi oznámené, že trvá na zapísaní nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty a zároveň požiadal správcu, aby vyzval žalovanú na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu.
11. Na výzvu súdu právny zástupca žalovanej oznámil, že žalovaná podala na Okresný súd Žilina žalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 5Cbi/3/2019.
12. Správca úpadcu zverejnil dňa 12.12.2018 v obchodnom vestníku 239/2018 oznam o uplatnení námietky voči zápisu majetku do súpisu, ktorým si žalovaná uplatnila námietku voči zápisu majetku do súpisu oddelenej podstaty. Dňa 04.01.2019 správca v obchodnom vestníku 3/2019 zverejnil oznam o zapísaní pohľadávky po základnej prihlasovacej lehote, ktorým si žalovaná uplatnila pohľadávku vo výške 16.643 €.
13. Uznesením zo dňa 03.04.2019, č.k. 7C/176/2012-339, právoplatným dňa 24.04.2019, súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/3/2019.
14. Uznesením zo dňa 07.09.2021, č. k. 5Cbi/3/2019-363, Okresný súd Žilina zastavil konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty z dôvodu späťvzatia žaloby v spore žalovanej v procesnom postavení žalobkyne proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a. s. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku I. (zastavenie konania) dňa 15.10.2021.
15. Uznesením zo dňa 23.11.2021, č. k. 7C/176/2012-434, právoplatným dňa 25.11.2021 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.
16. Upovedomením zo dňa 01.02.2018 správca uviedol, že v zmysle § 167i ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. patrí do konkurznej podstaty všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Keďže ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, t. j. k 08.07.2017, nebolo vyporiadané BSM, patrí všetok majetok, ktorý je predmetom súdneho konania do konkurznej podstaty dlžníka a nie je potrebné ho vysporiadať. Poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.06.2017, z ktorého vyplýva, že úpravu ustanovenia § 167i ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno aj v situácii zániku BSM ešte pred vyhlásením konkurzu bez konečného vyporiadania interpretovať tak, že všetok majetok patriaci do BSM zaraďujeme do konkurznej podstaty. Nevyporiadavame ho v rámci samotného súdneho konania. Zákonodarca pripúšťa len jedinú výnimku z pravidla, že do konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila BSM, a to, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k vyporiadaniu BSM. V takom prípade by patril do konkurznej podstaty len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka.
17. Znaleckým posudkom č. 108/2018 zo dňa 08.07.2018 bola znalcom Ing. T. C. so sídlom v Žiline, Alexandra Rudnaya 2559/14, stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 53.000 €.
18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná je v karanténe po kontakte s pozitívnou osobou. Navrhol pojednávanie odročiť, nakoľko žalovaná sa chce zúčastniť pojednávania. Súdu chce predniesť svoje súkromné prednesy a súkromnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Konanie o vyporiadanie BSM neobsahuje iba majetok identifikovaný žalobcom pozostávajúci z rodinného domu nachádzajúceho sa v k. ú. M., ale pozostáva aj z dlhov, ktoré mali obidvaja účastníci vo vzťahu k U., kde mali zobraté dva úvery, ktorého nesplatená hodnota k 30.05.2011 predstavovala sumu 8.074,35 €, druhý úver k času 08.10.2011 vo výške 6.212,79 €, dlh vo vzťahu k T. L. L. k 12.04.2011 vo výške 5.477,14 €, čo spôsobuje nutnosť vysporiadať sa aj s týmito záväzkami v rámci majetku patriaceho do BSM. Ostatné položky týkajúce sa daňového úradu v celkovom objeme XX.XXX € sú predmetom prihlásenej pohľadávky. Neexistujú tu dôvody osobitného zreteľa. Konanie aj konkurz zavinil žalobca. Ak súd zamietne návrh, mal by byť žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201.html> Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201.html>. Podľa § 149 ods. 4 OZ Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 149 ods. 5 OZ Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Podľa § 166a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZoKR“) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301.html> a 166c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301.html>), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301.html>), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Podľa § 166a ods. 2 ZoKR Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa § 167i ods. 1 ZoKR Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 167i ods. 2 ZoKR Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja
pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) ZoKR Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu,
20. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súd nemal predmet konania, ktorý by bolo možné vyporiadať v zmysle podaného žalobného návrhu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z. (§ 167i), ktorým bol novelizovaný zák. č. 7/2005 Z.z., vyplýva, že jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik BSM. Do podstaty bude patriť celý majetok BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov podávajúci sa aj z hmotného práva. Druhý z manželov má právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu vyrovnania podielov (§ 150 OZ). Ide však o pohľadávku za konkurznou podstatou. Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje § 114 OZ. Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorý majú právo byť uspokojený s BSM. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj v prípade, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu ako je tomu v tomto konaní.
21. Vzhľadom k uvedenému celý majetok patriaci do BSM vrátane nehnuteľností, ktorých vyporiadania sa žalobca domáhal, patrí do konkurznej podstaty. V rámci prebiehajúceho konkurzného konania má žalovaná voči žalobcovi ako úpadcovi nárok na náhradovú pohľadávku z titulu vyporiadania BSM. Pokiaľ žalovaná žiadala vyporiadať okrem predmetných nehuteľností aj iný majetok spočívajúci v pasívach, súd uvádza, že vo vzťahu k ostatnému majetku, ktorý strany sporu neučinili predmetom konania do uplynutia troch rokov od zániku BSM, nastupuje zákonná domnienka, že sú v podielovom spoluvlastníctve oboch (bývalých) manželov. Súd síce nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania BSM, ale je oprávnený vyporiadať len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania jeho účastníci, t.j. nemôže zisťovať a vyporiadať majetok nad rámec žalobných návrhov účastníkov. V prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany žalobcu sa uplatnilo aj právo žalovanej na vyporiadanie rovnakého BSM. Žalovaná mala možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj v konaní začatom žalobcom, resp. sama robiť návrhy ohľadne masy BSM. Doposiaľ nebol súdu zo strany žalovanej riadne špecifikovaný rozsah navrhovaných pasív. Aj z dôvodu právnej istoty (nielen veriteľov) je súd toho názoru, že môže vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM. Po uplynutí troch rokov totiž nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods. 4 OZ. V prípade vyporiadania BSM je možné aj čiastočné vyporiadanie na základe dohody a umožňuje sa aj kombinovaný spôsob vyporiadania, t.j. dohodou riešiť len časť majetku a časť majetku riešiť v rámci vyporiadania súdom, príp. ju ponechať vyporiadaniu na základe zákonnej nevyvrátiteľnej domienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Je potrebné rešpektovať vôľu strán. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní, znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn. 5Cdo/169/2019, obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011). Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaná niekoľko rokov po nastúpení nevyvrátiteľnej právnej domnienky pod ťarchou vzniknutých okolností zaujala iný postoj a žiada súdom vyporiadať aj pasíva. Aj nečinnosť strán, ktorá mala za následok nástup nevyvrátiteľnej domnienky (149 ods. 4 OZ), je potrebné posúdiť ako vôľu strán daný majetok nevyporiadať. Ohľadne pasív postačuje aj ústna dohody. Žalovaná sa môže
domáhať toho, čo plnila za druhého spoluvlastníka. Prijatím opačného záveru by musel súd vyporiadavať aj hnuteľné veci (vybavenie) domu.
22. Vyporiadavať záväzky, pasíva, ktoré žalovaná navrhovala zahrnúť do masy BSM, nie je možné ani z toho dôvodu, že sú zároveň pohľadávky žalobcu, ktoré je možné uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZoKR). Súd si ani nevie predstaviť, akým spôsobom by mohol vyporiadať tieto pasíva. Ak by ich prikázal žalobcovi, mohli by byť uspokojené len v konkurze. Prikázanie do podielového spoluvlastníctva v 1/2 je totožné s nevyvrátiteľnou domnienkou. Ak by ich prikázal žalovanej, táto by si mohla pohľadávku z toho titulu uplatniť voči žalobcovi/úpadcovi tiež len v konkurze ako budúcu pohľadávku. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že vyporiadanie práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb, veriteľov. Vo výroku súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku či iné plnenie tretím osobám, a pod.
23. Súd nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania, nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na vyhovenie návrhu. Vzhľadom k dôvodom zamietnutia žaloby, neexistujú rozumné dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k odročeniu. Súd musí vo veci konať hospodárne a bez zbytočných prieťahov.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 259 CSP Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP je možná výlučne v tom prípade, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci dôvody osobitného zreteľa skutočne a bezvýhradne existujú. Vymedzenie obsahu tohto právneho pojmu je úlohou súdu, a to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne posudzovanej veci. Súd vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v povahe a okolnostiach sporu. S prihliadnutím na výsledok sporu úspech vo veci nemožno konštatovať ani na jednej zo strán, a to najmä s poukazom na už vyššie uvedené, teda, že v prípade návrhu na vyporiadanie BSM sa jedná o konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Skutočnosť, že na majetok žalobcu/úpadcu bol po splnení zákonných predpokladov vyhlásený konkurz, nemožno pričítať ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovanej tak, ako to má na mysli ust. § 255 CSP. Zohľadňovať zavinenie za výsledok sporu v tomto prípade neprichádza do úvahy.
26. Zároveň súd rozhodol, že štátu sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní vznikli štátu trovy pozostávajúce z vyplateného znalečného ustanovenému znalcovi vo výške 54,28 €. Keďže trovy štátu vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nový procesný kódex, Civilný sporový poriadok, ich neupravuje, súd o trovách štátu rozhodol v zmysle čl. 4 CSP v spojení s ust. § 49 ods. 2 a § 57 Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že znalečné bolo uhradené aj z preddavku zloženého žalovanou vo výške 200 €, súd považoval za spravodlivé, aby trovy štátu znášal výlučne žalobca. Jedná sa o pohľadávku, ktorá nepodlieha konkurzu, keďže vznikne až právoplatnosťou výroku III., t.j. po vyhlásení konkurzu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.