Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 463/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. z 9. septembra 2016 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. septembra 2022 namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 27. augusta 2014 (ďalej len „prvostupňový rozsudok“) uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní siedmich rokov. Odvolanie sťažovateľa bolo podľa zamietnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „“) č. k. z 9. septembra 2016 (ďalej len „namietaný rozsudok“).

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že trestné konanie v uvedenej veci trvalo neprimerane dlhú dobu, a to deväť rokov, počnúc vznesením obvinenia jeho osobe, a bolo teda poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia nezavinil. Dôvodí, že za toto

závažné porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v dotknutom trestnom konaní mu malo byť poskytnuté zadosťučinenie takým spôsobom, že neúmernú dĺžku trestného konania mali konajúce súdy zohľadniť pri výmere ukladaného trestu odňatia slobody. Sťažovateľ argumentuje, že ako súd odvolací tieto jeho relevantné odvolacie námietky nezohľadnil, a to v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. V takomto postupe krajského súdu vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces zaručeného dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho označeného práva namietaným rozsudkom krajského súdu, ktorý podľa vyjadrenia sťažovateľa pri rozhodovaní nezohľadnil relevantné námietky týkajúce sa výšky uloženého trestu.

5. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

6. Na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok krajského súdu bol obhajcovi sťažovateľa doručený 9. januára 2017 a sťažovateľovi prostredníctvom fikcie doručenia 26. januára 2017 podľa („Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.“). Po tom, čo bola 23. januára 2017 zásielka (obsahujúca namietaný rozsudok) uložená, sťažovateľ si ju neprebral v odbernej lehote troch pracovných dní, preto sa posledný deň tejto lehoty, teda 26. január 2017, stal dňom jej doručenia. Je tak celkom zrejmé, že ústavnú sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal až 12. septembra 2022, teda dávno po uplynutí určenej zákonnej lehoty dvoch mesiacov počítanej od 26. januára 2017.

7. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je nutné považovať za podanú oneskorene, keďže ústavná sťažnosť nebola podaná v lehote určenej . V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. , ). Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako oneskorene podanú.

8. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu