Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Z. U., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 10.01.2022, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-283-027/2021-AV zo dňa 26.11.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) vydala dňa 26.11.2021 rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu G. U., nar. XX.XX.XXXX, č.: PPZ-HCP-BA5-283-027/2021-AV, ktorým ako správny orgán príslušný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj: „zákon o pobyte cudzincov“) na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení účastníka konania podľa zákona o pobyte cudzincov vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA5-283-013/2021- AV zo dňa 28.10.2021, predĺžil jeho zaistenie podľa zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 28.04.2022. Žalovaný zároveň žalobcu napadnutým rozhodnutím ponechal v zariadení pre cudzincov v Sečovciach.

2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania (v tomto konaní v postavení žalobcu) bol dňa 27.10.2021 na území Slovenska zadržaný, pričom bolo zistené, že nemá oprávnenie na pobyt. Z tohto dôvodu začal správny orgán dňa 27.10.2021 voči účastníkovi konania konanie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. Schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 28.10.2021 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal Rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníka konania vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-283-010/2021-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Žalobca naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení, a to podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za neoprávnený pobyt. V predmetnom rozhodnutí bol vylúčený odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným, a to dňa 28.10.2021. Účastník konania bol vyhostený na územie Pakistanskej islamskej republiky, zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dva roky. Následne bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm.

b) zákona o pobyte cudzincov, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 28.10.2021 bola so žalobcom spísaná zápisnica o jeho vyjadrení pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod č. PPZ-HCP-BA5-283-012/2021-AV, v ktorej sa žalobca vyjadril k príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území Schengenského priestoru. Žalobca uviedol, ako cestoval až na územie Slovenskej republiky, ďalej uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí smrť, a z Pakistanu vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca nežiada. Žalobca bol taktiež vypočutý dňa 26.11.2021 pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA5-283-010/2021-AV zo dňa 28.10.2021 nebola určená lehota na vycestovanie. Správnemu orgánu bola dňa 23.11.2021 z ÚPZC zaslaná informácia č. PPZ- HCP-BA5-283-022/2021-AV k vykonaným úkonom v ÚPZC so žalobcom. Po umiestnení v ÚPZC bol žalobca umiestnený do karantény v zmysle platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, následne bola zaslaná na Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia Policajného zboru v Bratislave žiadosť o lustráciu menovaného, a taktiež bola spracovaná daktyloskopická karta osoby. Bol vykonaný vstupný pohovor za účelom zistenia totožnosti, počas ktorého poskytol potrebné informácie k žiadosti o readmisiu prostredníctvom Readmission case managment system RCMS Pakistan. Žalobca poskytol údaje aj napriek tomu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že správnemu orgánu bola dňa 24.11.2021 z ÚPZC zaslaná informácia č. PPZ- HCP-BA5-283-024/2021-AV k vykonaným úkonom za účelom realizácie administratívneho vyhostenia. V prípade žalobcu bude zaslaná žiadosť o readmisiu prostredníctvom systému RCMS Pakistan. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom alebo iným dokladom preukazujúcim totožnosť, ani fotokópiou dokladu totožnosti, či cestovného dokladu, bude spracovaný v RCMS ako typ 3, kde sú poskytnuté identifikačné údaje osoby vo forme odtlačkov prstov. O žiadosti zaslanej cez systém RCMS bude rozhodovať Ministerstvo vnútra Pakistanu. Všetky postupy sú v súlade s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Následne po vydaní náhradného cestovného dokladu prostredníctvom RCMS Pakistan bude možné zo strany ÚPZC začať úkony potrebné na výkon vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 88 ods. 5, 89 ods. 1 písm. a) a b), § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade je zrejmé, že účastník konania nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť, a preto účastník konania nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia.

4. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že predmetné predĺženie zaistenia žalobcu je plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA5-283-010/2021-AV zo dňa 28.10.2021 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 2 roky.

5. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu - Centra právnej pomoci včas správnu žalobu zo dňa 10.01.2021 (podanú žalovanému dňa 14.01.2022), ktorou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie o predĺžení zaistenia v celom rozsahu a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

6. Žalobca s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne žiadnym spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru, ako aj v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov. Vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu zaoberať sa prekážkami vyhostenia

je napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru nepreskúmateľné a na základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním prekážok vyhostenia vec následne nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru.

7. V žalobe ďalej uvádza, že žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti, či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný, či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie, a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie znamená porušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. V správnej žalobe právny zástupca žalobcu uviedol, že: „V krajine pôvodu žalobcu v Pakistane je zlá bezpečnostná situácia. Z informácií uverejňovaných na internetovom sídle Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaných ku 10.11.2021 vyplýva, že Veľvyslanectvo SR v Teheráne neodporúča turistické cesty do Pakistanu a v prípade nevyhnutných ciest do krajiny odporúča spolupracovať s vierohodným domácim partnerom, ktorý by mal byť schopný poskytnúť čo najvyššiu úroveň bezpečnosti pri pohybe (...) (zdroj : https :// www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_ info /detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnSciPx/ content/pakistanska-islamska-republika?displayMode= 1).“

8. Na podporu vyššie uvedeného tvrdenia právny zástupca žalobcu predložil súdu kópiu rozhodnutia migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.06.2021, ktoré priznalo medzinárodnú ochranu

- doplnkovú ochranu žiadateľovi z Pakistanu z dôvodu možného utrpenia vážneho bezprávia pre neselektívne násilie prevládajúce v krajine.

9. Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej uvádza: „Žalovaný však v konaní nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny. Článok 3 Dohovoru má absolútny charakter a prednosť aj pred zákonom o pobyte cudzincov. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie o bezpečnostnej situácii v Pakistane, ani nijako neskúmal prekážky vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov a čl. 3 Dohovoru. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný si nezabezpečil žiadne informácie, či správy o bezpečnostnej situácii v Pakistane, prípadne iné dôkazy, aby bolo možné dospieť k záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi.“ Následne citoval jednotlivé rozhodnutia kasačného súdu, t.j. sp. zn. zo dňa 02.09.2014, , , , , . Taktiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -81 zo dňa 19.10.2010.

10. V závere správnej žaloby právny zástupca žalobcu uvádza, že vo veci žalobcu existujú prekážky vyhostenia do Pakistanu a neexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať, keďže žalobca nemal v inej krajine oprávnenie na pobyt a ani sa takýto odsun nezačal. Vyhostenie na územie Pakistanu nie je prípustné pre jeho rozpor s čl. 3 Európskeho Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať zaistenie žalobcu za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Zistené prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o vyhostení v zmysle § 84 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov alebo udelenie povolenia na zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61a zákona o pobyte cudzincov, a teda majú za následok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2022 k správnej žalobe zrekapituloval doterajší priebeh administratívneho konania. Dôvody vo vyjadrení žalovaného korešpondujú s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia. Okrem tohto žalovaný vo vyjadrení uvádza, že žalovaný dňa 28.10.2021spísal so žalobcom zápisnicu v zmysle o správnom konaní, vedenú pod č. p. PPZ-HCP- , ktorá tvorila podklad pre vydanie Rozhodnutia o administratívnom vyhostení. V predmetnej zápisnici sa žalobca vyjadril, že pochádza z Pakistanu, že na územie SR sa dostal za pomoci prevádzača bez cestovného dokladu. Je moslim, cestu si zabezpečil z vlastných úspor a požičaných peňazí od známych. Jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko a tam by aj cestoval, ak by bol prepustený zo zadržania. Konkrétne odpovedal na všetky položené otázky a rovnako konkrétne sa vyjadril aj na otázku, či mu hrozí v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza prenasledovanie

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo mu v tejto krajine hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, na ktorú odpovedal, že mu nehrozí nič, odišiel kvôli lepšiemu životu, z ekonomických dôvodov. Na otázku prečo opustil domovskú krajinu, odpovedal, že kvôli lepšiemu životu. Na otázku, či je niečo, z čoho má strach, odpovedal, že nie, nemá. Rovnako uviedol, že nebol členom politickej strany, politického hnutia alebo inej politickej organizácie. K námietke zástupcu žalobcu, v prípade nereálnosti vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nie je určená krajina vyhostenia, uvádza, že žalobca je administratívne vyhostený do Pakistanu, a teda predmetnú námietku považuje za irelevantnú.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe taktiež poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o dĺžke doby zaistenia je viazaný tiež stanoviskom Útvaru policajného zaistenia, v ktorom je žalovaný zaistený a predmetné stanovisko má odporúčací charakter, nakoľko vychádza z aplikačnej praxe. Je zverejnené na stránke ÚHCP PPZ a v uvedenom stanovisku je odporúčacia doba zaistenia št. príslušníka Pakistanu bez cestovného dokladu na 5 a viac mesiacov, nakoľko návratová politika je zdĺhavý proces. Žalovaný považuje predĺženie zaistenia žalobcu za opodstatnené a zákonné, nakoľko ho k tomu oprávňuje zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 88 ods. 4 , kedy môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predlžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predlžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predlžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Zároveň má žalovaný za to, že nebol porušený čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá. Žalovaný rovnako má za to, že v žiadnom prípade neporušil čl. 3 Dohovoru, nakoľko rozhodnutím žalovaného nebol a nebude žalobca vystavený mučeniu, podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v - , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby ( s použitím ), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 03.02.2022, na ktorom sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobcu, ani žalovaný, a tak v súlade s správny súd pojednával v ich neprítomnosti.

14. Podľa a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené

právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

18. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

19. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

20. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

21. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

22. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

26. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

27. Podľa , nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. Podstatou žalobných námietok žalobcu bola námietka o neúčelnosti jeho zaistenia z dôvodu, že nie je žiadny predpoklad k jeho vyhosteniu do Pakistanu, nakoľko je tam zlá bezpečnostná situácia. Svoj právny názor založil žalobca na zistení, že na základe informácie z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí SR, sa neodporúča cestovať občanom SR do niektorých oblastí Pakistanu.

29. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou uvádza, že táto nemôže byť relevantná pre výrok o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Právny zástupca žalovaného síce predložil súdu rozhodnutie migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.06.2021, ktoré nie je však možné aplikovať v danom prípade, nakoľko sa týka inej skutkovej a právnej situácie. V posudzovanom prípade migračného úradu sa jednalo o maloletého, ktorý tvrdil, že má v istej časti Pakistanu azylové dôvody, ktoré správny orgán po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany (hrozba zo strany strýkov, vražda jeho rodičov atď.). V preskúmavanom prípade žalobcu nemožno túto súvislosť nájsť, pretože žalobca neuviedol počas administratívneho konania žiadne, ani približné obavy z bezpečnostnej situácie, navyše tvrdil, že mu nehrozí nič a odišiel kvôli lepšiemu životu, z ekonomických dôvodov. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemal v tomto pochybnosti a vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, kde aj určil krajinu vyhostenia.

30. Vo vyššie zmienenej okolnosti možno súhlasiť s názorom žalovaného, vyjadreného v jeho liste zo dňa 18.01.2022, kde tvrdí, že „to, že sa žalobca do Pakistanu vrátiť nechce, neznamená, že sa do Pakistanu vrátiť nemôže z dôvodu bezpečnosti.“ Podobne možno poukázať aj na citované rozhodnutia kasačného súdu, ktorými argumentuje právny zástupca žalobcu, konkrétne rozhodnutia sp. zn. zo dňa 02.09.2014, ktoré sa týka zaistenia cudzinca, ktorý požiadal o azyl, rozhodnutia sp. zn. , ktoré sa týkalo konfliktu v Sýrii alebo rozhodnutia č.k. zo dňa 17.10.2016, ktoré sa týkalo maloletých detí s matkou, kde nebola určená krajina vyhostenia. Takáto argumentácia právneho zástupcu žalobcu logicky nemôže prispieť k dôvodnosti správnej žaloby.

31. Správny súd vychádzal z informácie, na ktorú ako jedinú poukázal právny zástupca žalobcu, t.j. z informácie zistenej z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí SR, avšak je potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že zástupca žalobcu vychádza z informácie, že nie je vhodné, či dokonca bezpečné cestovať do Pakistanu ako turista. Uvedené však nemožno aplikovať na osoby, ktoré z danej krajiny pochádzajú. Na túto skutočnosť poukázal aj žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2022, kde v tejto súvislosti uvádza: „Žalovanému je samozrejme známy fakt, že sa na území Pakistanu nachádzajú oblasti, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko, avšak uvedené by teda bolo možné uplatniť kdekoľvek na svete, a tým pádom, by celá návratová procedúra strácala zmysel a opodstatnenie.“ Takejto argumentácii nemožno nič vytknúť, a to aj v kontexte ďalej zistených faktov žalovaným, keď uviedol odkaz na internetovú stránku, že Pakistan je krajina, do ktorej sa organizujú poznávacie zájazdy.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, návratovou smernicou, Správnym poriadkom, ako i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil, a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Správny súd preto dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.