Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 669/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Mlynekom, Štúrova 43, Nitra, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. z 8. septembra 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia (ďalej len „“), svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať mu finančné zadosťučinenie a trovy konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe žaloby sťažovateľa bolo na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vedené upomínacie konanie podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 38 854,09 eur s prísl. Sťažovateľ zaplatil z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní súdny poplatok vo výške 1 165,50 eur podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čo je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

3. Konanie nebolo ukončené v rámci upomínacieho konania, pretože proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Následne okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 5. mája 2022, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Okresný súd vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za odvolanie vo výške 2 261 eur, a to s poukazom na položku 1 písm. a) v spojení s .

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť, pretože podľa jeho názoru bolo potrebné vyrubiť súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj pre odvolacie konanie (t. j. v rovnakej výške ako v upomínacom konaní), a to s poukazom na druhú vetu .

5. Sudca okresného súdu napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol. V dôvodoch rozhodnutia vyzdvihol osobitosť upomínacieho konania, ktorú reflektuje aj v osobitnom ustanovení , keď upravuje zvýhodnený spôsob výpočtu súdneho poplatku v prípade uplatňovania nároku v upomínacom konaní. Uvedená 50 % znížená sadzba súdneho poplatku sa však nepoužije v prípade začatia konania podaním žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu v sporovom konaní, mimo upomínacieho konania, ktoré sa spoplatňujú bez zvýhodnenia, teda vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu. Okresný súd poukázal i na úmysel zákonodarcu, ktorým bolo zrýchliť konanie zavedením elektronického systému podávania návrhu formou štandardizovaných elektronických formulárov. Osobitným spôsobom však zákonodarca zvýhodnil iba úkon podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Na žiaden iný úkon sa zvýhodnená sadzba súdneho poplatku nevzťahuje. Odvolacie konanie prebieha už podľa pravidiel riadneho civilného sporového procesu, nie v režime upravenom zákonom o upomínacom konaní. Podaním odvolania zo strany sťažovateľa sa teda začalo konanie na súde druhej inštancie, čím vznikla sťažovateľovi ako odvolateľovi poplatková povinnosť podľa . Zvýhodnená sadzba súdneho poplatku za odvolanie z právnej úpravy nijako nevyplýva.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že sadzba poplatku pri podaní návrhu na začatie konania bola v tomto prípade (za konanie na jednej inštancii) určená na základe ako 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v položke 1 písm. a) súdnych poplatkov, teda 3 %. Za tejto situácie sa podľa jeho názoru vyberá rovnaká sadzba aj v odvolacom konaní vo veci samej ( druhá veta ). Napriek zneniu , ktoré ustanovuje výšku sadzby súdneho poplatku pre odvolacie konanie identicky ako sadzbu určenú pri podaní návrhu, však bol sťažovateľovi vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie v odlišnej (vyššej) sume ako súdny poplatok pri podaní návrhu. Vyrubenie plného súdneho poplatku za podané odvolanie preto považuje za nesprávne a zasahujúce podstatu jeho práv.

7. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu č. k. z 21. mája 2019, podľa ktorého ak neukladá povinnosť vyrubiť, resp. dorubiť súdny poplatok po postúpení veci z upomínacieho konania, okresný súd v takomto prípade nemal

právomoc postupovať spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k vydaniu napadnutého uznesenia.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv, pretože napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdzujúce rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie je podľa jeho názoru založené na nesprávnej interpretácii ustanovení , v dôsledku ktorej mu bola uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške dvojnásobku súdneho poplatku, ktorý zaplatil za návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

10. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípad, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom, než zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 100/2005).

11. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ktorého podstatu zhrnul v rámci bodu 5 tohto uznesenia a hodnotí, že okresný súd pri rozhodovaní o poplatkovej povinnosti sťažovateľa za podanie odvolania aplikoval a interpretoval na vec vzťahujúce sa ustanovenia spôsobom, ktorý nemožno považovať za arbitrárny. 11.1. Práve naopak, okresný súd jasne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil, akými úvahami sa spravoval pri posúdení výšky súdneho poplatku za odvolanie. Upomínacie konanie ako osobitné konanie upravené osobitným zákonom je alternatívnym spôsobom riešenia sporov o peňažné plnenie. Tento druh konania funguje paralelne vedľa štandardného konania, ktoré sa spravuje , tak ako to naznačil i okresný súd. Súdny poplatok sa pri upomínacom konaní znižuje o 50 % oproti bežnému konaniu. Pri podaní odporu v upomínacom

konaní sa súdny poplatok neplatí vôbec. V prípade, že po vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní dôjde k podaniu odporu voči platobnému rozkazu, prípadne platobný rozkaz nebude žalovanému doručený a žalobca požiada o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , dôjde k preklopeniu veci z upomínacieho konania do konania podľa , ktoré sa spravuje zásadami a postupmi určenými pre konania podľa . Nie inak tomu bolo aj v právnej veci sťažovateľa, z ktorej sa v dôsledku pokračovania v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa stalo štandardné civilné sporové konanie. Odvolanie podané sťažovateľom smerovalo proti rozsudku vydanému okresným súdom v riadnom civilnom sporovom konaní a nenadväzovalo na upomínacie konanie, ktoré bolo skončené „presunutím“ veci na príslušný súd podľa . Preto aj súdny poplatok vyrubený okresným súdom v odvolacom konaní v štandardnej (6 %) sadzbe má svoj zákonný, racionálny a logický základ.

12. Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval právny záver okresného súdu a tento následne podroboval ústavnoprávnej korekcii. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom uvedeným v uznesení okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o neodôvodnenosti tohto názoru ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť názor okresného súdu svojím vlastným.

13. Vyberanie súdnych poplatkov je aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva prípustným obmedzením práva na prístup k súdu. To, že výška súdneho poplatku za odvolanie nie je rovnaká ako výška súdneho poplatku zaplateného žalobcom pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, teda za špecifických podmienok stanovených zákonodarcom, ešte neznamená zásah do označených práv sťažovateľa, pretože prístup k súdnej ochrane ako taký sa mu tým neodopiera. Ustanovenie o zvýhodnenom súdnom poplatku naviazanom na upomínacie konanie je odôvodnené vidinou jednoduchšieho spôsobu riešenia sporu, jeho rýchlosťou a elektronickou podobou formuláru jednotlivých podaní. O naplnení tohto zmyslu a účelu sledovanom zákonodarcom prijatím osobitnej právnej úpravy k upomínaciemu konaniu však už nemožno hovoriť v prípade pokračovania sporu na úrovni druhej inštancie (k tomu bližšie – ZNaU 65/2020).

14. Pokiaľ ide o nález ústavného súdu č. k. z 21. mája 2019, tento sa týkal posúdenia odlišnej situácie, keď okresný súd vyrubil sťažovateľovi doplatok súdneho poplatku za návrh v štádiu, keď ako príslušný súd prejednával vec podľa (teda po upomínacom konaní, avšak stále v rámci prvoinštančného konania); nešlo o vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie. Okresný súd sa v dôvodoch napadnutého uznesenia vysporiadal aj so situáciou riešenou spomínaným nálezom ústavného súdu, keď uviedol, že skutočnosť, že sa súdny poplatok nedorubuje (pretože to neustanovuje), neznamená, že sa osobitné ustanovenie analogicky aplikuje vo vzťahu k odvolaciemu konaniu a k , na ktorý bezprostredne nadväzuje nasledujúci odsek 2. Analogický výklad je totiž v zásade vylúčený.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd neidentifikoval v záveroch formulovaných okresným súdom arbitrárnosť ani nedostatok odôvodnenia, ktoré by mohli signalizovať porušenie práv sťažovateľa,

a preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú. Dáva do pozornosti, že už rozhodoval v obdobných, resp. rovnakých veciach sťažovateľa pod sp. zn. a sp. zn. , keď uznesením č. k. z 29. júna 2021 a uznesením č. k. zo 6. júla 2021 ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnené v podstate z tých istých dôvodov ako v tomto konaní.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 1. decembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu