Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 92/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. z 23. februára 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júna 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa (ďalej len „“) a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj dohovoru a označeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o vrátení preddavku dávky v hmotnej núdzi, resp. ústavnosť zákona, ktorý neposkytuje adekvátne dávky v hmotnej núdzi invalidným osobám.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je invalidný dôchodca, ktorý zároveň poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na výšku priznaného invalidného dôchodku musel časť pomoci v hmotnej núdzi vrátiť. Sťažovateľ už v konaní pred správnymi súdmi namietal neústavnosť zákonných ustanovení upravujúcich výšku dávok nedosahujúcich výšku životného minima, resp. vzťah medzi invalidným dôchodkom a dávkou hmotnej núdze v porovnaní so životným minimom.

3. Sťažovateľ požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie invalidného dôchodku od 1. júna 2016. Počas tohto konania mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) vyplácal preddavok na pomoc

v hmotnej núdzi 61,60 eur mesačne. Sociálna poisťovňa mu priznala od 1. júna 2016 invalidný dôchodok 88,50 eur, ktorý od 1. januára 2017 zvýšila na 92,50 eur mesačne a od 1. januára 2018 na 96,60 eur. Úrad práce už od 28. februára 2017 zastavil žalobcovi výplatu preddavku na pomoc v hmotnej núdzi a celkovo mu na tomto preddavku od 1. júna 2016 vyplatil 554,40 eur. Keďže priznaný invalidný dôchodok prevyšoval (aj po odpočítaní súm, na ktoré sa neprihliada) vyplatený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi, úrad práce rozhodnutím zo 7. mája 2019 rozhodol o povinnosti sťažovateľa vrátiť poskytnutý preddavok podľa zvýšený o 10 % podľa citovaného zákona. Toto rozhodnutie úradu práce sťažovateľ napadol správnou žalobou.

4. V konaní pred správnymi súdmi sťažovateľ uvedené závery v zásade nespochybňoval, namietal však, že sa mu nevypláca pomoc v hmotnej núdzi, hoci jeho príjem nedosahuje výšku životného minima podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“). Tento stav podľa neho odporuje tak ústave, ako aj Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

5. Najvyšší správny súd v napadnutom rozsudku reagoval na argumenty týkajúce sa účinkov (i) na sťažovateľovu vec, ako (ii) aj obdobného účinku Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Najvyšší správny súd uviedol, že podľa , každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Toto právo sa však na základe možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Najvyšší správny súd vysvetlil vzťah životného minima a hmotnej núdze tak, že zákonodarca hmotnú núdzu síce vymedzil ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima ( ). Zároveň však ustanovil, že takejto osobe sa poskytne v tejto situácii len pomoc v hmotnej núdzi do určitej sumy (). podľa najvyššieho správneho súdu nevyžaduje, aby bola pomoc poskytovaná do takej výšky, aby sa dotknutá osoba dostala zo stavu hmotnej núdze, ale žiada len, aby sa takej osobe poskytla pomoc na zabezpečenie základných životných podmienok, za ktoré citovaný zákon považuje jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má podobné účinky ako . Jeho ustanovenia a 3 odkazujú na potrebu prijať legislatívu na účely jeho vykonania, pričom upravuje, že priamo uplatniteľné sú záväzky štátu ako takého, a nie subjektívne práva jednotlivcov.

6. Sťažovateľ argumentuje, že znenie zaručuje každému, teda aj jemu, základné právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jeho základných životných podmienok V zmysle (Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon.) mu mal zabezpečiť výšku životného minima zaručenú v o to viac, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

7. aj podľa sťažovateľa limituje toto jeho právo v tak, že sa základného práva môžem domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Avšak vykonávací mu neumožňuje dosiahnuť výšku životného minima zaručenú v Podľa najvyšší správny súd môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

8. Sťažovateľ namieta, že najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom porušil jeho základné právo na takú pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jeho základných životných podmienok zaručených v . Tým, že kasačný súd vec nesprávne právne posúdil a nezrušil kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie správneho súdu, porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa a dohovoru, pretože vec spravodlivo neprerokoval a spravodlivo nerozhodol. Nesprávne právne posúdenie veci kasačným súdom vyústilo do nespravodlivého rozsudku, ktorým kasačnú sťažnosť zamietol. Navyše malo dôjsť k porušeniu dohovoru a .

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Každú takúto sťažnosť ústavný súd predbežne prerokuje podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) .

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť ústavnú sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Za zjavne neopodstatnenú možno podľa ustálenej judikatúry považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , s početnými odkazmi na predchádzajúcu judikatúru).

11. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší správny súd porušil jeho základné právo na súdnu ochranu tým, že nerozhodol vecne správne, resp. neaplikoval v jeho prospech priamo ústavu a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie č. ). Sťažovateľ taktiež v sťažnosti zmieňuje porušenie dohovoru (každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností), a porušenie (každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok).

12. Článok 46 ods. 1 , ktorého porušenie je sťažovateľom predovšetkým namietané, obsahuje najmä (i) právo na prístup k súdu, (ii) právo na riadne odôvodnenie, resp. zákaz procesnej arbitrárnosti a (iii) právo na rozhodnutie, ktoré nie je výsledkom extrémneho nesúladu medzi skutkovým zistením a jeho právnym hodnotením, resp. zákaz zjavne nezmyselného rozhodnutia (Khamidov proti Rusku, rozsudok, 15. 11. 2007, sťažnosť č. 72118/01, – ).

13. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší správny súd sa z hľadiska kvality odôvodnenia riadne, priamočiaro a nevyhýbavo vysporiadal s námietkou neaplikácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, čo je zrejmé z rekapitulácie veci (bod 5). Ústavný súd dodáva, že právne závery najvyššieho správneho súdu sú aj vecne správne, pretože namietané nadzákonné normy neumožňujú ich priamu aplikáciu ako subjektívnych práv. Ústavný súd rozumie,

že sťažovateľ požaduje vyššiu dávku v hmotnej núdzi priamo na základe . Sociálne práva však musia byť dotvárané zákonodarcom, pretože sú závislé na rozpočtových možnostiach štátu a súdy nemôžu ich výšku individuálne určovať priamo na základe . Ich výšku môže meniť priamo len zákonodarca. Nepriamo, a výnimočne, ju môže ovplyvniť ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov. Rovnaký záver platí pre medzinárodné zmluvy o sociálnych právach, ktoré obsahujú práva, ktoré nie sú „samovykonateľné“ (non self-executing). Napadnutým rozsudkom tak nemohlo byť porušené právo podľa .

14. Ústavný súd dodáva, že vníma ťaživú sociálnu situáciu sťažovateľa. Ako bolo už uvedené, výška dávok hmotnej núdze môže byť ústavnoprávnou témou. Ústavný súd už vo veci sp. zn. posudzoval ústavnosť obdobných ustanovení v staršom o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ‒ výšky dávok v hmotnej núdzi, pričom v roku 2006 návrhu nevyhovel. Z procesných dôvodov bol neskôr uznesením č. k. odmietnutý návrh verejnej ochrankyne práv na posúdenie ústavnosti aktuálneho

15. Skutočnosť, že vec bola riadne prerokovaná správnymi súdmi v súdnom konaní, znamená, že právo na súdnu ochranu „pohltilo“ čl. 13 dohovoru. Je potrebné dodať, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 13 dohovoru nezahŕňa právo na prieskum súladu normy samotnej s dohovorom, pričom navyše právo na pomoc v hmotnej núdzi nemá v dohovore paralelu („However, Article 13 of the Convention, which does not go so far as to guarantee a remedy allowing a Contracting State's laws as such to be challenged before a national authority on the ground of being contrary to the Convention“ porov. Tsonyo Tsonev v. Bulgaria, sťažnosť č. 33726/03, § 47, rozsudok z 1. 10. 2009).

16. Ústavný súd z týchto dôvodov konštatuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa, preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Ústavný súd ešte dodáva, že v čase rozhodovania ústavnej sťažnosti mal jeho právny zástupca pozastavený výkon advokácie. v prikazuje povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom, tzv. advokátsky prímus. Ústavný súd však nevyzýval sťažovateľa na nápravu tohto procesného nedostatku vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť musel odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd z tohto dôvodu doručuje rozhodnutie priamo sťažovateľovi a najvyššiemu správnemu súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2023

Robert Šorl

predseda senátu