Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 223/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní ČVS: ORP-284/1-VYS-KE-2016, Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. , Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. , Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. , Okresného úradu Košice v konaní sp. zn. OU-KE-OVVS2-2020/020670-003 a Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. februára 2023 domáha vyslovenia porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a vlastniť majetok podľa a listiny a práv na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pokojne užívať majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi vyšetrovateľa a prokurátora v konaní o jeho trestnom oznámení, okresného súdu v trestnom konaní, ktoré začalo na jeho trestné oznámenie, a okresného úradu v priestupkovom konaní potom, ako vec, ktorá začala na základe jeho trestného oznámenia, bola postúpená na prejednanie priestupku s tým, že okresnému úradu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a bude mu priznané finančné zadosťučinenie.

2. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 21. marca 2023 a domáhal sa vyslovenia porušenia totožných ústavných práv aj postupom krajského súdu v konaní o jeho správnej žalobe opomenutého účastníka proti žalovanému okresnému úradu s tým, že krajskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a bude mu priznané

finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2023 a domáhal sa vyslovenia porušenia totožných ústavných práv aj postupom okresnej prokuratúry.

II.

3. Na trestné oznámenie sťažovateľa z 9. februára 2016 vyšetrovateľ 15. februára 2016 začal trestné konanie a 17. mája 2016 vzniesol obvinenie páchateľovi, ktorý mal sťažovateľa 9. februára 2016 fyzicky napadnúť a odcudziť mu telefón a peniaze. Za to si v konaní sťažovateľ uplatnil náhradu škody. Prokurátor 29. marca 2017 na páchateľa podal obžalobu za prečiny ublíženia na zdraví, výtržníctva a krádeže. Okresný súd rozsudkom z 8. novembra 2017 páchateľa uznal vinným z prečinu výtržníctva, no krajský súd uznesením z 26. apríla 2018 tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresného súdu. Okresný súd rozsudkom z 23. januára 2019 páchateľa uznal vinným z prečinov výtržníctva a ublíženia na zdraví, no krajský súd uznesením z 3. októbra 2019 tento rozsudok zrušil a z dôvodu nepatrnej závažnosti skutkov vec postúpil okresnému úradu na prejednanie priestupku.

4. Okresný úrad po predložení spisu 28. februára 2020 sťažovateľa ako poškodeného upovedomil o pojednávaní nariadenom na 11. september 2020 a 25. novembra 2020 uznal páchateľa vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. O náhrade škody sťažovateľa však nerozhodol, rozhodnutie o priestupku mu nedoručil, a to ani na jeho žiadosť z 11. februára 2021.

5. Sťažovateľ sa preto správnou žalobou z 13. apríla 2021 na krajskom súde domáhal, aby bolo okresnému úradu uložené doručiť mu rozhodnutie o priestupku, a ak tak okresný úrad neurobí, aby mu bola uložená pokuta. Krajský súd uznesením z 19. januára 2023 okresnému úradu uložil doručiť sťažovateľovi rozhodnutie o priestupku s tým, že o náhrade trov bude rozhodnuté po skončení konania. Krajský súd sťažovateľa 20. februára 2023 vyzval na oznámenie, kedy mu bolo doručené rozhodnutie okresného úradu. Okresný úrad 13. februára 2023 doručil sťažovateľovi rozhodnutie o priestupku. Sťažovateľ proti tomu 20. februára 2023 podal odvolanie.

III.

6. Sťažovateľ namieta, že v konaniach došlo pre nesústredený neefektívny, nehospodárny a hlavne neúčinný postup k prieťahom, keďže ku skutku došlo pred siedmimi rokmi a napokon o ňom bude rozhodnuté až v priestupkovom konaní. Podľa sťažovateľa vec nie je zložitá a orgánom poskytol potrebnú súčinnosť. Zvlášť k postupu okresného úradu uvádza, že pochybil, keď s ním nekonal ako s poškodeným a nedoručil mu rozhodnutie o priestupku. Tým mu odňal možnosť domáhať sa náhrady škody, a tak zasiahol do jeho základného práva vlastniť majetok. Podľa sťažovateľa tým, že krajský súd v konaní o správnej žalobe dosiaľ nerozhodol o zastavení konania a o náhrade trov konania, naďalej trvá stav jeho právnej neistoty.

IV.

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (). Ochrana základnému právu podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

základného práva postupom súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, ).

8. Vyšetrovateľ a prokurátor ukončením prípravného konania a podaním obžaloby stratili právomoc rozhodovať v trestnej veci, keď podaním obžaloby čiastočne ukončili stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorá spočívala v otázke, či na páchateľa bude podaná obžaloba. Rovnako v trestnom konaní po podaní obžaloby bola rozhodnutiami okresného a krajského súdu nastolená právna istota, ktorá spočívala v tom, že nie je dôvod na to, aby skutky páchateľa boli posúdené ako trestný čin. Stav právnej neistoty v trestnom konaní, ktorý spočíval v presvedčení sťažovateľa o tom, že páchateľ spáchal trestný čin, bol odstránený právoplatným postúpením trestnej veci vedenej proti páchateľovi na prejednanie priestupku. Stále však pretrváva právna neistota sťažovateľa vo vzťahu k ním uplatnenej náhrade škody, ktorá mala byť spôsobená protiprávnym konaním páchateľa.

9. Vo vzťahu k porušeniu ústavných práv sťažovateľa postupom okresného úradu, v ktorom sa ďalej konalo nielen o vine páchateľa v priestupkovom konaní, ale aj o sťažovateľom uplatnenej náhrade škody, je však ústavná sťažnosť podľa a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) neprípustná. Sťažovateľ ako účastník priestupkového konania sa nápravy môže domáhať žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa , pričom podľa okresnému úradu môže byť uložené, aby v určenej lehote konal a rozhodol, a ak okresný úrad svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, možno mu podľa uložiť pokutu (bližšie , bod 9). Okrem toho v osobitnej situácii sťažovateľa, s ktorým okresný úrad v priestupkovom konaní nekonal ako s účastníkom, sťažovateľ mohol a aj úspešne využil správnu žalobu opomenutého účastníka podľa , o ktorej bolo rozhodnuté ešte pred podaním jeho ústavnej sťažnosti.

10. Vec sťažovateľa, ktorou je v jej okolnostiach jeho záujem o náhradu škody, mohla byť riešená rôznymi postupmi orgánov verejnej moci. Odhliadnuc od možnosti priznania náhrady škody v civilnom spore, ktorý sťažovateľ neinicioval, náhrada škody mu mohla byť priznaná v ním iniciovanom, no medzičasom skončenom trestnom konaní, ako aj v nadväzujúcom priestupkovom konaní. Ak sa však v čase podania ústavnej sťažnosti koná v takom type konania, ktorého prieťahy možno účinne namietať inak ako ústavnou sťažnosťou (žalobou proti nečinnosti), treba tento právny prostriedok vnímať ako účinný právny prostriedok ochrany ústavných práv sťažovateľa. V prípade ústavnej sťažnosti namietajúcej prieťahy v postupe orgánov verejnej moci je účinným taký právny prostriedok, ktorý smeruje proti postupu v čase podania ústavnej sťažnosti konajúcich orgánov. Vo vzťahu k orgánom polície, prokuratúry a trestných súdov, pre ktoré je vec sťažovateľa skončená, nemožno hovoriť ani o stave právnej neistoty, keďže prioritným cieľom postupov týchto orgánov je dosiahnutie právnej istoty v otázke možného spáchania trestného činu. Táto právna istota dosiahnutá bola. Preto účinným prostriedkom nápravy stavu právnej neistoty sťažovateľa v jeho prioritnej otázke náhrady škody je žaloba proti nečinnosti aktuálne konajúceho okresného úradu ako orgánu verejnej správy.

11. Vo vzťahu k postupu krajského súdu je ústavná sťažnosť podľa zjavne neopodstatnená. Konanie o správnej žalobe začalo 13. apríla 2021 a krajský súd o nej rozhodol uznesením z 19. januára 2023 tak, že okresnému úradu prikázal doručiť sťažovateľovi rozhodnutie o priestupku. Do doplnenia ústavnej sťažnosti 21. marca 2023 bolo rozhodnuté o základe nároku sťažovateľa a aj okresný úrad sťažovateľovi svoje rozhodnutie doručil. Zostáva len rozhodnúť o zastavení konania podľa a o náhrade trov konania podľa . Hoci postup krajského súdu nemožno považovať za optimálny, dĺžka konania, ktoré do rozhodnutia, ktorým okresnému úradu bolo prikázané doručiť sťažovateľovi rozhodnutie o priestupku, netrvalo viac ako dva roky, nedosahuje relevantnú intenzitu, ktorá by odôvodňovala porušenie ústavných práv sťažovateľa. Pritom bolo prihliadnuté aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2023

Robert Šorl

predseda senátu