Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. III. ÚS 282/2020, III. ÚS 506/2023, IV. ÚS 383/08), uvádza, že toto ustanovenie má charakter všeobecného ústavnéhoporušenie tohto článku ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. napr. III. ÚS 506/2023). 16. Sťažovateľ je napokon názoru, že v jeho veci došlo aj k porušeniunapr. II. ÚS 89/08, III. ÚS 507/2017, III. ÚS 485/2021, III. ÚS 389/2023, III. ÚS 506/2023). 17. So zreteľom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

porušenie tohto článku ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. napr. III. ÚS 506/2023). 9. Ani čl. 46 ods. 2 ústavy nie je v sťažovateľovej veci už na prvý pohľadprávom, ktorého uplatnenie predpokladá postup správneho súdu (m. m. napr. III. ÚS 506/2023). 10. Napokon ústavný súd pripomína, že v konaní o neosvedčení sa odsúdeného

označuje za porušovateľa svojich práv len krajskú prokuratúru (m. m. napr. III. ÚS 506/2023). 14. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľa nevyzval na doplnenie petitu ústavnej

právnymi aktmi (m. m. napr. I. ÚS 347/2018, III. ÚS 393/2023, IV. ÚS 306/08, III. ÚS 506/2023). 15. K námietke, že v sťažovateľovej veci nemal konať okresný súd, ústavný

označuje za porušovateľa svojich základných práv len krajský súd (m. m. napr. III. ÚS 506/2023, IV. ÚS 491/2013). Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou

postupmi v súvislosti s jeho neprepustením z väzby na slobodu (m. m. napr. III. ÚS 506/2023, IV. ÚS 491/2013). Z uvádzaných dôvodov nebolo tejto sťažnostnej námietke

za porušovateľa svojich práv len najvyšší súd a krajský súd (m. m. napr. III. ÚS 506/2023). V tejto súvislosti je však pre ústavný súd rozhodujúce, že sťažovateľ

neopodstatnenosť (m. m. III. ÚS 507/2017, III. ÚS 485/2021, III. ÚS 389/2023, III. ÚS 506/2023). 18. Sťažovateľ napokon argumentuje aj porušením čl. 5 ods. 1 dohovoru

neopodstatnenosť (m. m. III. ÚS 507/2017, III. ÚS 485/2021, III. ÚS 389/2023, III. ÚS 506/2023). 48. Sťažovateľ argumentuje aj porušením čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru

označuje za porušovateľa svojich základných práv len krajský súd (m. m. napr. III. ÚS 506/2023, IV. ÚS 491/2013). Z tohto dôvodu sa ústavný súd uvádzanou námietkou nezaoberal