Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 475/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3304/3, Košice, proti postupu a uzneseniu Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. -373 z 9. februára 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. apríla 2024 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základných práv zaručených a 2, a (ďalej len „“) a práv zaručených a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením krajskej prokuratúry označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskej prokuratúre na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne žiada priznať mu finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská

2. Sťažovateľ ako syn , zomrelého 30. decembra 2020 (ďalej len „nebohý“), vystupoval v procesnom postavení poškodeného v rámci trestného konania začatého po smrti nebohého. Trestné stíhanie bolo v danej veci začaté 29. decembra 2020 vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu (obhliadky miesta činu podľa ). Začatie tohto trestného stíhania pre zločin porušovania povinností dozornej služby podľa , a s poukazom na a pre zločin ublíženia na zdraví podľa a s poukazom na bolo následne objektivizované uznesením Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru (ďalej len „“) ČVS: UIS-327/OISV-2020 z 30. decembra 2020 na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Uznesením ČVS:UIS-327/OISV-

2020 z 5. januára 2021 bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a s poukazom na v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa a pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa a na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

3. Uznesením ČVS: UIS-327/OISV-2020 z 8. júna 2022 bolo trestné stíhanie začaté pre zločin porušovania povinností dozornej služby podľa , a s poukazom na a prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa a zastavené s poukazom na a . Tým istým uznesením bolo podľa a zastavené aj trestné stíhanie začaté pre zločin ublíženia na zdraví podľa a s poukazom na a obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a s poukazom na v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa .

4. Proti uzneseniu z 8. júna 2022 podali sťažovateľ a ďalší poškodení sťažnosti, ktoré krajská prokuratúra uznesením č. k. -295 z 24. novembra 2022 s poukazom na zamietla. Toto uznesenie prokuratúry preskúmala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na základe žiadosti sťažovateľa a ďalších poškodených podanej podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní (ďalej len „príkaz“). Generálna prokuratúra túto žiadosť vyhodnotila ako čiastočne dôvodnú, o čom upovedomila splnomocnenca poškodených a prípisom č. k. IV/1 GPt 2/21/1000-140 z 9. marca 2023 vydala krajskej prokuratúre pokyn podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov na zabezpečenie opätovného začatia trestného stíhania pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa a a prečin porušovania povinností dozornej služby podľa a a na doplnenie dokazovania.

5. Na základe pokynu krajskej prokuratúry č. k. -323 z 20. marca 2023 bolo uznesením ČVS: UIS-327/OISV-2020 z 24. marca 2023 opätovne začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania povinností dozornej služby podľa a a prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa a na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Po doplnení dokazovania vyšetrovateľ uznesením ČVS:UIS-327/OISV-2020 z 13. septembra 2023 podľa a trestné stíhanie vedené pre už uvedené prečiny opätovne zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľ a ďalší poškodení sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra napadnutým uznesením podľa zamietla.

III.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ nesúhlasí s opätovným zastavením trestného stíhania (bod 5 dôvodov tohto uznesenia), pretože vyšetrovateľ nedostatočne reflektoval pokyny generálneho prokurátora (bod 4 dôvodov tohto uznesenia). Úlohou bolo v danej veci (i) opätovne začať trestné

stíhanie, (ii) do trestného konania pribrať znalca z odboru psychológie na účel posúdenia, či príčinou samovraždy nebohého nebol jeho zlý psychický stav, (iii) zistiť, či motívom samovraždy nebohého nemohla byť „záchrana“ majetku v prospech rodiny vyhnutím sa uloženiu trestu prepadnutia majetku v prípade uznania viny, (iv) skúmať, či nebohý podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a proti rozhodnutiu o väzbe a či o týchto sťažnostiach bolo rozhodnuté pred úmrtím nebohého, a či nebohý mal o takom rozhodnutí vedomosť, (v) zistiť, či predmetom dedenia po nebohom bol nejaký relevantný majetok a na ten účel prípadne vypočuť dedičov, a napokon (vi) vykonať prípadne ďalšie dôkazy na účel náležitého objasnenia skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

7. Po opätovnom začatí trestného stíhania nemal hodnotiť psychický stav nebohého vyšetrovateľ, ale na ten účel bolo potrebné v zmysle pokynu generálneho prokurátora pribrať znalca z odboru psychológie. Vyšetrovateľ neprípustne nahradil úkony znalca výsluchmi a stanoviskami v ústavnej sťažnosti špecifikovaných psychológov a psychiatrov, pričom na tomto podklade neboli zistené sklony nebohého k samovražde. Konštatovanie o nemožnosti ustanovenia znalca nemôže napĺňať atribút ústavnej udržateľnosti v intenciách účinného vyšetrovania. Napadnuté uznesenie je v tejto súvislosti arbitrárne.

8. Motív samovraždy nebohého tkvejúci v snahe o ochranu majetku nie je akceptovateľný. Vyšetrovateľ skúmal majetkové pomery nebohého vo viacerých štátoch a nezistil existenciu nijakého majetku. Všeobecná hodnota majetku po nebohom ustálená v dedičskom konaní predstavovala sumu, ktorá je so zreteľom na dlhoročné pôsobenie nebohého vo funkciách primeraná, a to aj vzhľadom na to, že ide o hodnotu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Nebohý podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia a aj proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosti. Skôr, ako bolo o sťažnostiach rozhodnuté, nebohý zomrel a trestné konanie bolo zastavené. To znamená, nebohý nemohol vedieť, ako bude v danej veci v konečnom dôsledku rozhodnuté. Nebohý, prirodzene, očakával priaznivé rozhodnutie a pri úvahe o možnom motíve samovraždy by mu nič nebránilo uvažovať napríklad potom, keď by boli podané sťažnosti zamietnuté. Nebohý nemal dôvod spáchať samovraždu.

10. V zmysle pokynu generálneho prokurátora bolo potrebné v danej veci vykonať aj ďalšie dôkazy na účel náležitého objasnenia skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti špecifikuje skutkové súvislosti, ktoré bolo potrebné preveriť, a súčasne uvádza dôkazy, ktoré bolo potrebné na ten účel vykonať.

11. Sťažovateľ je nespokojný s podmienkami väzby nebohého, ktoré boli v rozpore s medzinárodno-právnymi ľudsko-právnymi štandardmi a s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukazuje na existenciu viacerých priťažujúcich okolností, konkrétne na bezdôvodné odopretie súhlasu nebohému na používanie telefónu, oneskorené doručovanie súkromnej korešpondencie nebohému, okolnosti samoväzby a hospitalizácie nebohého, nekorektné používanie donucovacích prostriedkov, nedostatok ponúkaných aktivít vo výkone väzby mimo cely a ďalšie ponižujúce zaobchádzanie. Závery a napadnuté uznesenie sú v týchto smeroch odôvodnené nedostatočne.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa .

13. S poukazom na ústavný súd akcentuje svoju viazanosť rozsahom ústavnej sťažnosti. Ak sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s postupom predchádzajúcim vydaniu uznesenia z 13. septembra 2023, pre ústavný súd je rozhodné, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti ako porušovateľa svojich práv neoznačil. Ústavný súd sa ústavnou sťažnosťou môže zaoberať len v rozsahu, v akom ho sťažovateľ určil v petite, kde označuje za porušovateľa svojich práv len krajskú prokuratúru (m. m. napr. ).

14. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľa nevyzval na doplnenie petitu ústavnej sťažnosti, pretože v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v poskytuje v konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný orgán verejnej moci. Ani v prípade doplnenia petitu by ústavný súd nemal právomoc preskúmať uvádzaný postup , keďže ho už na základe sťažnosti preskúmala krajská prokuratúra, ktorá bola oprávnená a zároveň povinná poskytnúť ochranu právam sťažovateľa (m. m. napr. ). Ústavná sťažnosť by tak bola v tomto rozsahu odmietnutá podľa pre deficit právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

15. V rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd po oboznámení sa so súvisiacou vecou sp. zn. () a prislúchajúcim spisovým materiálom zistil, že splnomocnenec sťažovateľa a ďalších poškodených ešte pred podaním ústavnej sťažnosti (4. marca 2024) podal opätovnú žiadosť podľa príkazu, ktorou požiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora v predmetnom predsúdnom trestnom konaní a napadnutého uznesenia. Generálna prokuratúra napadnuté uznesenie a jemu predchádzajúci postup preskúmala, o čom splnomocnenca poškodených informovala prípisom č. k. IV/1 GPt 2/21/1000-158 z 28. apríla 2024.

16. Vychádzajúc z uvedeného, je pre rozhodnutie ústavného súdu podstatné, že napadnuté uznesenie bolo podrobené prieskumu zo strany generálnej prokuratúry, ktorá poskytla ochranu právam sťažovateľa. Uvedená skutočnosť tak v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z a (bod 14 dôvodov tohto uznesenia) vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum napadnutého uznesenia. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. napr. ).

17. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v tejto ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2024

Robert Šorl

predseda senátu