Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-704-2008.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Subarea
22Er/704/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: A., B., A.: XX XXX XXX, C. XX, D., zast. JUDr. Marek Hic, advokát so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, proti povinnému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 492,07 € príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie - o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného zo dňa 24.04.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 1242/2008 vydanému súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného zo dňa 24.04.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin poverením č. 5506 056017 * zo dňa 31.12.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 492,07 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.01.2009. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie – rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. v Žiline, č. k. XXXXXXX/XX F. G. XX.XX.XXXX.
2. Súdny exekútor v predmetnej veci vydal dňa 06.04.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktoré doručil oprávnenému. 3. Následne boli súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote doručené námietky oprávneného, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré súdny exekútor predložil na rozhodnutie súdu.
4. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. sa stará exekúcia podľa ods. 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur. Oprávnený má za to, že je irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaný na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného. V uvedenom prípade bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15 eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný výťažok a nie je teda možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť postupom podľa zákona č. 233/2019 Z. z.. Oprávnený má zároveň za to, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný, pričom týmto dáva exekučnému súdu v rámci podaných námietok podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46. ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu zákona č. 233/2019 Z.
z. s ústavou a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný, títo veritelia sú nútení podať opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konania prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 1.4.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred 1.4.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený v konaní začatom po 1.4.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po 1.4.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov / oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - § 2 ods. 2 písm. c), d), e) zákona č. 233/2019 Z. z.. Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal na nútené obmedzenie vlastníckeho práva ( práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie čl. 20 ods. 4 Ústavy).
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. V zmysle § 1 ods. 2 ZoUNEK sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa ods. 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
10. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
13. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
16. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( v uznesení uvádzaný aj len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.
17. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
18. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
19. Súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie preskúmal a zistil, že nie sú dôvodné. Vo vzťahu k namietanému, že je irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaný na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného, súd uvádza, že v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, dosiahnutým výťažkom je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Naopak, je potrebné inak nahliadať na plnenie v tzv. depozite, ktoré nebolo poskytnuté len z dôvodu procesného nedostatku, napr. z dôvodu nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom“ pošle exekútorovi 15 eur. Netreba zabúdať, že plnenie dlhu (záväzku), je právom (a povinnosťou) dlžníka samotného resp. osoby, ktorá bola na to dlžníkom splnomocnená alebo má oprávnenie plniť dlh z dôvodu svojho postavenia (ručiteľ, záložný dlžník a pod.). Ak plnil dlh niekto, kto na plnenie dlhu nie je oprávnený, dlh nezanikne a keďže stará exekúcia sa zastaví zo zákona, bude zastavená a to napriek tomu, že súdny exekútor nevydal včas upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd môže jednak aj bez návrhu určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2) alebo použiť všeobecnú subsidiaritu Exekučného poriadku podľa § 10 ods. 1. V danom prípade je však z upovedomenia o zastavení starej exekúcie zrejmé, že súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou od povinného nevymohol žiaden výťažok, jedná sa teda o nemajetnú exekúciu, preto súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a námietku oprávneného zamietol.
20. Oprávnený súčasne s podanými námietkami opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č.233/2019 Z .z. a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Podal podnet na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd poznamenáva, že keby boli splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, súd je povinný najskôr konanie prerušiť, v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP.
21. Je potrebné uviesť, že zákon č. 233/2019 Z. z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. K zastaveniu predmetnej exekúcie došlo dňom účinnosti citovaného zákona, t. j. ku dňu 1.1.2020.
22. Najvýznamnejším cieľom návrhu zákona je zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené. Ambíciou zavedenia zákona preto bolo zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Práve dlhodobé a neúspešné vedenie enormného množstva exekúcií všeobecnými súdmi totiž v mnohých prípadoch viedlo až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. ZoUNEK súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Za zákonom ustanovených podmienok sú tak účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované, a teda ak je oprávnený presvedčený o reálnej o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd (§ 8 ods.5, § 9 ZoUNEK). Na všeobecných súdoch sa tak vytvorí priestor na riešene iných druhov agendy, čím sa potencionálne zrýchli súdne konanie ako také. Ako je zrejmé z dôvodovej správy k ZoUNEK, jeho účelom je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy, pričom je zrejmé, že tento účel jednoznačne naplnený je.
23. Súd s poukazom na vyššie uvedené nezdieľa názor oprávneného a nebude iniciovať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov. Súd v tejto exekučnej veci totiž nepozoruje, aby v otázke náhrady trov exekútora v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného upovedomenia (I. ÚS 221/2020). V tejto súvislosti súd uvádza, že keďže nemieni iniciovať konanie na Ústavnom súde o súlade právnych predpisov, ani nie sú splnené predpoklady pre prerušenie konania. Naviac, v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2019 je uznesenie o prerušení konania rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu také rozhodnutie spravidla nie je ani spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených práv a slobôd. Navyše, obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. A teda súd nevidí dôvod na prerušenie konania, najmä vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj na okolnosť, že konanie je ex lege zastavené, t.j. prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené, ani nie je možné.
24. Súd po preskúmaní podaných námietok konštatuje, že napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z., v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku, preto súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 Civilného sporového poriadku).
Proti tomuto uzneseniu môže ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Martin (§ 240 a § 242 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 243 Civilného sporového poriadku sa má v sťažnosti popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 248 Civilného sporového poriadku rozhodne o sťažnosti súd prvej inštancie.