Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-8-2020.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M. XXXX, XXXX M., B., zastúpeného JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom so sídlom kancelárie v Strážskom, Mierová 33/2, proti žalovanému Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom v Prešove, Jarková 31 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-PO2-64-001/2020 zo dňa 23.06.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. PPZ-HCP-PO2-64-001/2020 zo dňa 23.06.2020 v odvolacom konaní ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) preskúmal odvolanie účastníka konania zo dňa 22.05.2020 proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č. PPZ- HCP-PO7-487-017/2020-PPC zo dňa 28.04.2020 o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu zamietol.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe zo dňa 25.08.2020 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-PO2-64-001/2020 zo dňa 23.06.2020, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č.: PPZ- HCP-PO7-487-017/2020-PPC zo dňa 28.04.2020 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal priznať plnú náhradu trov konania. Odôvodnil to tým, že administratívny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zo dňa 18.12.2019 nezákonne povýšil svoju metodiku nad platnými zákonmi a účastníkovi konania svojvoľne určil podmienky udelenia prechodného pobytu bez akejkoľvek opory v zákone, čím porušil nielen platné zákony, ale aj Ústavu Slovenskej republiky. Takýmto postupom bolo vydané nezákonné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a v odvolacom konaní aj rozhodnutie žalovaného. Namietal, že z týchto dôvodov administratívne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a naviac sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že správny orgán preveroval finančné zabezpečenie pobytu, ako aj podnikateľskej činnosti žalobcu formou dožiadania v Národnej banke Slovenska, bola preukázaná existencia bankových účtov, ako aj zostatku na účte účastníka konania vo výške, ktorá je zákonom vyžadovaná na pokrytie finančného zabezpečenia
pobytu, ako aj podnikateľskej činnosti. Žalobca vytýkal žalovanému, že správny orgán ani v jednom rozhodnutí neuviedol jednoznačne, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov alebo iného zákona mal účastník konania porušiť a nebolo ani správnym orgánom objasnené, v čom mala spočívať fiktívnosť dokladov predložených účastníkom, keďže vykonané šetrenie správneho orgánu a listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, sú v priamom rozpore s konštatovaním správneho orgánu. Žalobca zdôrazňoval, že žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov, a ani iného zákona výslovne nezakazuje účastníkovi konania disponovanie s financiami, ktorými preukázal finančné zabezpečenie pobytu. Zákon výslovne uvádza pojem „preukázanie“, ktorý nevylučuje dispozíciu s finančnými prostriedkami. Účelom preukázania finančného zabezpečenia je overenie bonitnosti osoby žiadajúcej o pobyt, avšak pri žiadnom druhu pobytu sa v zákone neuvádza zákaz takejto dispozície. Žalobca nesúhlasil ani s aplikovaním § 111 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, pretože uvedená povinnosť sa viaže na cudzincov po udelení pobytu, avšak v prípade žalobcu stále prebiehalo konanie o jeho udelenie. Išlo teda o svojvoľne určenú nezákonnú podmienku v správnom konaní. Žalobca namietal aj nedostatky rozhodnutia vo vzťahu k jeho odôvodneniu, ako aj s nevysporiadaním sa s nezákonnosťou prerušenia konania.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na jeho odôvodnenie uviedol, že správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, a to podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, teda z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že pri rozhodovaní o udeľovaní tohto druhu pobytu bolo povinnosťou správneho orgánu vychádzať predovšetkým z dokladov, ktorými účastník konania preukazoval finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, resp. finančné zabezpečenie pobytu. Preverovaním finančných prostriedkov na účtoch, ktorými účastník konania preukazoval uvedené skutočnosti, bolo zistené, že ani na jednom z týchto účtov nedošlo k naplneniu príslušného zákonného ustanovenia § 32 ods. 7 písm. a/ a § 32 ods. 14 zákona o pobyte cudzincov, a to z dôvodu, že účastník konania dňa 16.12.2019 vložil na svoje účty (osobný a podnikateľský) hotovosť a následne dňa 17.12.2019 došlo na týchto účtov k výberu finančnej hotovosti. Na osobný účet bola dňa 16.12.2019 vložená finančná hotovosť vo výške 2.670 EUR a následne dňa 17.12.2019 došlo k výberu finančnej hotovosti vo výške 2.160 EUR. Na účte, ktorým účastník konania zabezpečuje svoju podnikateľskú činnosť, bol dňa 16.12.2019 vykonaný vklad v hotovosti vo výške 4.350 EUR a následne dňa 17.12.2019 došlo k výberu finančných prostriedkov vo výške 3.840 EUR. Všetky transakcie na obidvoch účtoch vykonal účastník konania. Účastník konania si podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania dňa 18.12.2020, teda z uvedeného vyplýva, že v čase podania žiadosti mal vedomosť, že jeho oba účty nespĺňajú zákonom stanovené podmienky. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že za doklady, ktoré sú priložené k žiadosti, zodpovedá žiadateľ o pobyt. Aj keď k žiadosti žalobcu boli doložené všetky zákonom stanovené doklady, údaje vyplývajúce z týchto dokladov, ktoré by mali potvrdiť finančné zabezpečenie pobytu, ako aj podnikateľskej činnosti žalobcu už v čase podania jeho žiadosti neboli aktuálne, a ani pravdivé. Z uvedeného je preto nesporné, že účastník konania cielene a úmyselne predložil správnemu orgánu doklady obsahujúce nepravdivé a zavádzajúce údaje, čím naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov.
4. Žalovaný ďalej mal za to, že predložením výpisov z účtov zo dňa 17.12.2019 o tom, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami k preukázaniu finančného zabezpečenia pobytu a podnikateľskej činnosti, pričom tieto finančné prostriedky vedome toho istého dňa z týchto účtov vybral, správnemu orgánu uviedol dňa 18.12.2019 zavádzajúce údaje o tom, že spĺňa zákonom stanovené podmienky k preukázaniu finančného zabezpečenia pobytu a podnikateľskej činnosti v konaní o udelenie žiadaného pobytu. Žalovaný zároveň poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu o pobyte cudzincov, s tým, že vloženie finančných prostriedkov na účet za účelom preukázania finančného zabezpečenia pobytu a finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti, vybratie týchto finančných prostriedkov a následné podanie žiadosti o udelenie žiadaného pobytu nie je postupom v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Práve z takýchto dôvodov v minulosti existujúcich obdobných bankových operácií žiadateľov o udelenie obdobného druhu prechodného pobytu bol v zákone o pobyte cudzincov zavedený nový doklad, ktorý je povinný príslušník tretej krajiny priložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a práve z týchto dôvodov žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia za neopodstatnené. Ako nedôvodnú hodnotil aj odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré
podľa žalobcu je v určitých pasážach nelogické, dokonca samo sebe odporujúce, pretože správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol všetky podstatné dôvody pre potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj vyhodnotenie odvolacích námietok ako nedôvodných. Vo vzťahu k tvrdeniam v podanom odvolaní o porušení zákona zo strany správneho orgánu v jeho procesnom postupe, najmä vo vzťahu k nezákonnému prerušeniu konania z dôvodu predbežnej otázky, keďže nešlo o rozhodnutie iného orgánu a o nedodržanie lehoty na rozhodnutie o žiadosti žalobcu, žalovaný uviedol, že v predmetnom správnom konaní dôvodom prerušenia nebolo rozhodnutie iného správneho orgánu, ale zabezpečenie správy o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktorú poskytla banka, preto z uvedeného dôvodu odvolací orgán považoval túto námietku žalobcu za opodstatnenú. Prerušenie konania, ako aj následné nerozhodnutie správneho orgánu o žiadosti v lehote 90 dní však podľa žalovaného nemajú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2020 k správnej žalobe uviedol, že so všetkými žalobnými dôvodmi sa v podstate vysporiadal už v odvolacom konaní, pretože tieto sú totožné s odvolacími dôvodmi proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že v odvolacom konaní sa zameral na skutočnosť, či správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či bol v konaní spoľahlivo zistený skutkový stav veci, či napadnuté rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, a či toto rozhodnutie bolo vydané z hľadiska zákonnosti a vecnej správnosti. Po riadnom posúdení všetkých podkladov doložených správnym orgánom, ako aj námietok uvádzaných žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli naplnené zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia, preto rozhodnutie správneho orgánu procesným postupom podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní potvrdil a odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie vydal na základe riadne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, na základe získaných dôkazov a preukázaných faktov, opierajúc sa o príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a správneho poriadku. Zdôraznil, že žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bola zamietnutá z dôvodu uvedenia nepravdivých a zavádzajúcich údajov. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný trval na argumentácií z preskúmavaného rozhodnutia a v závere zdôraznil, že s dôrazom najmä na listinné dôkazy týkajúce sa zostatkov na účtoch vedených na meno žalobcu poskytnutých bankou a konanie žalobcu v deň podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, sa žalovaný stotožnil s postupom správneho orgánu, ktorý z dôvodov uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie prechodného pobytu žalobcu zamietol.
6. Žalobca v replike zo dňa 09.02.2021 opakovane tvrdil, že žalovaný opomenul uviesť rozhodujúcu skutočnosť v podobe uvedenia ustanovenia zákona o pobyte cudzincov alebo akéhokoľvek iného zákona Slovenskej republiky, ktorý by bol podkladom pre ním aplikovanú podmienku pre cudzincov v podobe zákazu disponovania s finančnými prostriedkami počas konania o udelenie prechodného pobytu, resp. povinnosti, aby minimálny zostatok na účte bol v určitej výške. Žalovaný pritom len zopakoval svoj názor, že účty nemali spĺňať zákonom stanovené podmienky, no „neunúva sa uviesť konkrétne, aké ustanovenie zákona takúto podmienku zakladá.“ Zároveň žalobca v replike nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaného ohľadom aplikácie § 111 ods. 1 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý v napadanom rozhodnutí (konkrétne strana 9 ods. 3) uvádza ako ustanovenie zákona, ktoré aplikuje, no vo vyjadrení k žalobe už uvádza iba ako príklad. Žalobca zotrval na tom, že je neakceptovateľné, aby správny orgán svojvoľne uplatňoval podmienky pre cudzincov po udelení pobytu na konanie o jeho udelenie. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou dôvodovou správou k zákonu o pobytu cudzincov, pretože finančné prostriedky neboli prevedené z cudzieho bankového účtu a následne neboli prevedené na cudzí bankový účet a taktiež z listinných dôkazov, ktoré zabezpečil správny orgán, vyplýva, že aj po hotovostných výberoch žalobcom na predmetných účtoch ostali značné finančné prostriedky. Z takéhoto postupu preto nie je jasné, ako mohol správny orgán nadobudnúť podozrenie, že finančné prostriedky neboli vo vlastníctve žalobcu.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 05.03.2021 opakovane zdôraznil, že účastník konania v deň podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania uviedol zavádzajúce údaje o tom, že spĺňa zákonom stanovené podmienky finančného zabezpečenia pobytu a podnikateľskej činnosti. Správnemu orgánu preukázal finančné zabezpečenie pobytu a podnikateľskej činnosti priloženými potvrdeniami o zostatku na účte z Československej obchodnej banky zo dňa 17.12.2019, na ktorých v skutočnosti nebol zostatok na účte vyžadovaný zákonom o pobyte cudzincov
a v takom prípade má správny orgán v zmysle § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, povinnosť žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietnuť, čo vzhľadom na vydanie napadnutého rozhodnutia aj splnil. Nespochybniteľným dôkazom o tom, že žalobca zavádzal správny orgán, sú písomností obsiahnuté v administratívnom spise, konkrétne výpisy z účtu poskytnuté Československou obchodnou bankou, a. s..
8. Duplika bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 12.03.2021.
9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
10. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.02.2022 zástupca žalobcu trval na uplatnených žalobných dôvodoch a zástupca žalovaného trval na argumentácii uplatnenej v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v následných písomných podaniach adresovaných súdu.
11. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
12. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky.
14. Podľa § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme.
15. Podľa § 32 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29 a finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, 16. Podľa § 32 ods. 14 zákona o pobyte cudzincov, finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške životného minima na každý mesiac pobytu; ak dĺžka pobytu presiahne jeden rok, finančné zabezpečenie musí preukázať vo výške dvanásťnásobku životného minima. Maloletý
štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške podľa prvej vety.
17. Podľa § 32 ods. 7 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa odseku 2 písm. d) štátny príslušník tretej krajiny preukáže potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke zriadenom na účely podnikania, ktorý nesmie byť totožný s účtom podľa odseku 6, a ak ide o účet v zahraničnej banke, štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie podnikania výpisom z účtu za posledné tri mesiace. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa prvej vety štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške dvadsaťnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a).
18. Podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
19. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal dňa 18.12.2019 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce žiadosť o udelenie prechodného pobytu na podnikanie, ku ktorému v rámci zákonom predpísaných dokladov na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 32 ods. 14 a ods. 7 písm. a) zákona o pobyte cudzincov pripojil potvrdenia o zostatku na účte vydané U. pobočka Michalovce zo dňa 17.12.2019, kde v prípade preukázania finančného zabezpečenia pobytu žalobcu bol vykázaný zostatok v sume 2.670 EUR a v prípade preukázania finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti bol vykázaný zostatok v sume 4.350 EUR. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-487-0112/2020-PPC zo dňa 05.02.2020 prerušil konanie z dôvodu zabezpečenia stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície k akceptovaniu finančných prostriedkov účastníka konania. Dňa 03.04.2020 správnemu orgánu prvého stupňa bol doručený prípis, prílohou ktorého boli výpisy z účtov žalobcu v U. za obdobie od 16.12.2019 do 16.03.2020, z ktorých vyplýva, že v prípade účtu, ktorým žalobca preukazoval finančné zabezpečenie pobytu za uvedené obdobie, bol dňa 16.12.2019 vykonaný vklad 2.670 EUR a dňa 17.12.2019 bol vykonaný výber 2.160 EUR a na tomto účte boli následne vykonávané iba režijné platby spojené s vedením účtu a poskytnutými službami. Účet na preukázanie finančného zabezpečenia podnikania vykazoval dňa 16.12.2019 vklad 4.350 EUR, a nasledujúceho dňa výber 3.840 EUR. Okrem režijných platieb spojených s vedením účtu, na účet bola dňa 10.03.2020 prijatá platba 2.500 EUR a ku dňu 16.03.2020 na účte bol vykázaný zostatok 2.989,60 EUR.
20. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že povinnosťou žalobcu ako žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na podnikanie na území Slovenskej republiky bolo preukázať finančné zabezpečenie jeho pobytu, ako aj podnikania, v prvom prípade vo výške 2.522,40 EUR (t.j. dvanásťnásobok mesačného životného minima, á 210,20 EUR mesačne, podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime) a v druhom prípade vo výške 4.204 EUR (t.j. vo výške dvadsaťnásobku životného minima vo vyššie uvedenej mesačnej výške).
21. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky potvrdenia o zostatkoch na účte, ktoré boli vydané dňa 17.12.2019, ktoré preukazujú dostatočné finančné zabezpečenie pobytu, ako aj podnikania žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Správnym orgánom vyžiadané výpisy z účtov žalobcu však potvrdzujú, že v oboch prípadoch boli finančné prostriedky toho istého dňa (t.j. po vydaní potvrdení o zostatkoch na účte) vybraté, tak, že v prvom prípade došlo k výberu v sume 2.160 EUR a v druhom prípade k výberu v sume 3.840 EUR. Tieto transakcie vykonal účastník konania, a nasledujúceho dňa 18.12.2019 podal správnemu orgánu žiadosť o udelenie prechodného pobytu. V daných súvislostiach sa preto správny súd stotožňuje s právnym názorom administratívneho orgánu, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania uviedol zavádzajúce a nepravdivé údaje, pretože ku dňu podania tejto žiadosti preukázateľne nedisponoval finančným zabezpečením pobytu, ako aj finančným zabezpečením podnikateľskej činnosti vo výške vyžadovanej zákonom.
22. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu, že tento bol oprávnený disponovať finančnými prostriedkami na jeho účtoch, a uvedené preto nemôže mať za následok zamietnutie jeho
žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Z vyžiadaných výpisov z účtov žalobcu je nesporné, že na týchto účtoch neboli vykonávané za obdobie od 16.12.2019 do 16.03.2020 iné transakcie, než vklady, ktoré mali preukazovať finančné zabezpečenie pobytu, ako aj podnikania žalobcu a následné výbery, a v prípade účtu založeného na podnikanie aj platba zo dňa 10.03.2020 v sume 2.500 EUR, ktorá však spolu so zostatkom na tomto účte nedosiahla zákonom požadovanú výšku 4.204 EUR. Uvedené naznačuje účelové vloženie finančných prostriedkov iba za účelom preukázania finančného limitu pre potreby kladného rozhodnutia o žiadosti žalobcu. Finančné zabezpečenie pobytu, ako aj finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške požadovanej zákonom by v zásade malo slúžiť ako zábezpeka pre žiadateľa o udelenie pobytu, ktorý by v prípade kladného rozhodnutia o jeho žiadosti mohol tieto prostriedky použiť na financovanie svojho pobytu, resp. podnikania. Žalobca však takýmito finančnými prostriedkami ku dňu podania žiadosti na deklarovaných účtoch preukázateľne nedisponoval, napriek tomu, že v žiadosti o udelenie prechodného pobytu tvrdil opak.
23. Správny súd sa stotožňuje s hodnotením žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí o porušení procesných predpisov rozhodnutím o prerušení konania, pretože na takýto postup nebol daný zákonný dôvod. Podľa názoru súdu však prerušenie konania a následné nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti žalobcu nie je tak závažným procesným pochybením a zásahom do procesných práv účastníka správneho konania, ktoré by malo za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
24. Ako nedôvodnú súd hodnotí aj námietku týkajúcu sa tvrdenia o nesprávnej aplikácii § 111 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, pretože tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, uvedené ustanovenie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia bolo uvedené iba ako príklad na podporu ďalších tvrdení žalovaného, že nestačí preukázať finančné zabezpečenie pobytu iba pred udelením pobytu, ale štátny príslušník tretej krajiny je aj po udelení pobytu povinný preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Rozhodnutie žalovaného porušenie označeného ustanovenia nestanovuje ako dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu, pretože žalovaný považoval s poukazom na údaje poskytnuté bankou údaje poskytnuté žalobcom k preukázaniu finančného zabezpečenia jeho pobytu a podnikateľskej činnosti za nepravdivé, resp. zavádzajúce, a preto jeho žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietol.
25. Na základe týchto skutočností správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).