Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/13/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: H.. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX X.X O. O., zast.: Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX., o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca listom zo dňa 26.03.2020 podal u žalovaného podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu (ďalej aj len „ŠSD“). Žalovaný listom č. OVZ-SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22.09.2020, označeným ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď“ oznámil žalobcovi dôvody nevykonania ním navrhovaného ŠSD. Žalobca podal proti nemu odvolanie, ktoré vybavil žalovaný listom č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18.11.2020 označeným ako „Oznámenie o vybavení odvolania proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica, orgán štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22.09.2020 označeného ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď““, v ktorom žalobcovi oznámil, že závery z vykonaného ŠSD nemožno napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda stavebnému úradu nevznikla zákonná povinnosť podrobiť závery z vykonaného ŠSD materiálnemu prieskumu, a teda ani postupovať v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Žalobca podal na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica podnet na podanie protestu prokurátora, ktorá podnet odložila, o čom vyrozumela žalobcu doručením Upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu č. Pd 165/20/6601-2 zo dňa 21.12.2020. Žalobca podal dňa 05.01.2021 na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica „Opakovaný podnet na podanie protestu prokurátora...“, ktorý bol odložený prostredníctvom Upovedomenia o vybavení opakovaného podnetu zo dňa 05.03.2021. Na základe usmernenia krajskej prokuratúry žalovaného, aby žalovaný „odvolanie“, ktoré bolo žalovaným posúdené len podľa formálneho označenia a nie podľa jeho obsahu, posúdil podanie žalobcu aj podľa obsahu a následne, aby ho v prípade, že bude mať za to, že ŠSD bol vykonaný v potrebnom rozsahu, predložil nadriadenému orgánu Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky s poukazom na ustanovenie , o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení , žalovaný v zmysle usmernenia vec predložil nadriadenému orgánu. Následne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky opatrením zo dňa 06.05.2021, č. OU-BB-OVBP2-2021/011750-2-RM

preklasifikoval odvolanie žalobcu ako podnet na preskúmanie zákonnosti vykonaného ŠSD, pričom dospel k záveru, že nebol vykonaný dostatočným spôsobom. Uložil žalovanému prešetriť námietku zaujatosti zamestnanca Ing. Miroslavy Majerčíkovej a rozhodnúť o námietke, ako aj opätovne vykonať ŠSD za účelom presného zistenia stavu veci.

3. Žalovaný listom č. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021 označeným ako „Podnet - oznámenie - odpoveď“, adresovanom Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (doručenom na vedomie aj žalobcovi dňa 28.05.2021) oznámil, že štátny stavebný dohľad opakovane nevykoná, pričom svoje stanovisko odôvodnil.

Žaloba, žalobné body

4. Žalobca podal elektronicky dňa 14.07.2021 na tunajšom správnom súde žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa a nasl. (ďalej len „“). V zmysle petitu žaloby navrhol správnemu súdu vydať uznesenie: Súd zakazuje žalovanému zasahovať do práv žalobcu tým, že žalovaný odmieta vykonať štátny stavebný dohľad na základe listu OÚ BB, OVBP, označeného ako „Podnet - oznámenie“ č. OU-BB-OVBP2-2021/011750-2-RM zo dňa 06.05.2021.

5. Podľa žalobcu žalovaný svojím konaním a aj svojimi „podaniami“, hlavne list zo dňa 20.05.2021, odmietol postupovať spôsobom, ktorý preň vyplýva z platných právnych predpisov. Uviedol, že žalovaný, napriek tomu, že mu Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky nariadil, aby postupoval spôsobom uvedeným v liste zo dňa 06.05.2021, nariadeným spôsobom nepostupoval a ani nevykonal predpísané úkony, čím jednoznačne zasiahol do práv žalobcu. Tvrdil, že žalovaný odmieta vykonať úkony a činnosti, na ktoré je povinný. Takéto konanie žalovaného je svojvoľné, v rozpore s platnými právnymi predpismi a vyvoláva množstvo otáznikov v tom, čo je cieľom takéhoto správania sa žalovaného. Podľa žalobcu ide o iný zásah orgánu verejnej moci, proti ktorému nie je možné podať všeobecnú správnu žalobu, nakoľko nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorého preskúmania zákonnosti by sa žalobca mohol domáhať a nejde ani o nečinnosť v administratívnom konaní tak, ako tento pojem definuje ustanovenie . Uzavrel, že je neprípustné, aby konanie a správanie sa žalovaného a jeho zamestnancov nebolo nikým preskúmateľné.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu odmietnuť podľa , nakoľko bola podaná po lehote. Uviedol, že v zmysle musí byť žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu v žalobe, že týmto iným zásahom orgánu verejnej správy je „hlavne list zo dňa 20.05.2021..., pretože z obsahu žaloby a skutkového stavu, tak ako ho opísal žalobca vyplýva, že v skutočnosti údajný iný zásah orgánu verejnej správy - žalovaného, ktorý žalobca v žalobe napáda, nastal už listom žalovaného zo dňa 18.11.2020, č. OVZ-SU-173561/19266/2020, a nebol ním až list žalovaného zo dňa 20.05.2021, č. OVZ- SU-83398/9539/2021/MM. Už z obsahu listu zo dňa 18.11.2020 vyplýva, že odvolanie nebolo postúpené Okresnému úradu Banská Bystrica, ktorého poverení zamestnanci sú orgánom štátneho stavebného dohľadu podľa , písm. d) a ktorý orgán zároveň podľa bodu 2 riadi a kontroluje výkon prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami ako stavebnými úradmi, a ktorý podľa bodu 3 plní úlohy štátneho stavebného dohľadu, čo žalovaný uviedol v odôvodnení svojho postupu v predmetnom liste. Podľa žalovaného v nadväznosti na bola žaloba podaná po uplynutí zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehoty, ktorá začala žalobcovi plynúť dňa 23.11.2020 doručením listu žalovaného zo dňa 18.11.2020, a nie až doručením listu žalovaného zo dňa 20.05.2021, teda lehota márne uplynula dňa 23.01.2021. Poukázal tiež na to, že na podanie žaloby podľa a nasl. nie je potrebné (ako zákonná podmienka) predchádzajúce podanie podnetu na podanie protestu na prokuratúru.

7. Žalovaný citoval ustanovenie , ohľadom náležitostí žaloby proti inému zásahu. Poukázal na zmätočnosť obsahu žaloby, z ktorej nie je zrejmé, čo žalobca považuje za „iný zásah orgánu verejnej správy“ v zmysle a podľa žalovaného žaloba neobsahuje ani náležitosti

vyžadované pre osobitný druh žaloby v zmysle ustanovenia v spojení s .

8. Pokiaľ žalobca uvádzal, že v danom prípade ide o iný zásah orgánu verejnej moci, proti ktorému nie je možné podať všeobecnú správnu žalobu, nakoľko nebolo vydané žiadne rozhodnutie, žalovaný poukázal na to, že preskúmanie opatrenia žalovaného č. OVZ-SU-151054/19266/MM zo dňa 02.09.2020 a opatrenia žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18.11.2020 sú už predmetom súdneho konania na správnom súde pod sp. zn. , na základe žaloby podanej žalobcom podľa a nasl. .

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike konštatoval, že všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky uviedol v žalobe. Z podanej žaloby vyplýva, že jej predmetom je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu pred svojvoľným a pre žalobcu nepochopiteľným konaním žalovaného - stavebného úradu, ktorý namiesto toho, aby sa riadne venoval preskúmaniu podnetov žalobcu, „vymýšľa“ množstvo právnych a iných výhovoriek pre to, aby tak spraviť nemusel, napriek tomu, že bol na to vyzvaný aj prokuratúrou a aj okresným úradom, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou stavebných úradov. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd o žalobe rozhodol uznesením ( v spojení s ) bez nariadenia pojednávania, a to z dôvodu absencie žiadosti o pojednávanie, a to jednak zo strany žalobcu aj žalovaného. Správny súd nezistil ani iné zákonné dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle . Správny súd pritom zohľadnil, že medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu nezaraďuje vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, zároveň aj okolnosti, pre ktoré vzhliadol žalobu ako nedôvodnú, bez potreby meritórneho posudzovania veci.

12. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ; na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa ; na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

16. Podľa ; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

18. Podľa ; konanie sa začína doručením návrhu súdu.

19. Podľa , prvá veta ; ak sa návrh týka vecí uvedených v až j), nazýva sa žalobou.

20. Podľa ; žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v .

21. Podľa ; konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

22. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

23. Podľa ; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

24. Primárne súd posudzoval, či na základe skutkových a právnych dôvodov uvádzaných žalobcom (správny súd je viazaný týmito žalobnými bodmi v zmysle a ) sa jedná v prípade postupu a konania žalovaného o iný zásah orgánu verejnej správy. Už judikatúra Najvyššieho súdu SR prijímaná za účinnosti vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“ pomerne konštantne definovala pojem „zásah“ ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Znakom iného zásahu bolo aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné. Za zásah nepovažovala judikatúra nečinnosť orgánu verejnej správy, ako to vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.02.2011. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.04.2011 zase vyplýva, že nezákonný zásah nesmel mať ani základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa žalobca musel domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom odlišného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve.

25. Právna úprava v - ustanovenie a nasl. vyprecizovala v jednotlivých ustanoveniach náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a postup správneho súdu v konaní o nej.

26. Konkrétne definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v . Iný zásah môže spočívať jednak vo faktickom postupe orgánu verejnej správy vykonanom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a jednak v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci žalobca konkrétne v žalobných bodoch neuvádzal o aký typ iného zásahu sa jedná. Správny súd má síce povinnosť argumentačne sa vysporiadať so žalobnými bodmi, avšak v prvom rade žalobca má povinnosť v rámci žalobných bodov vymedziť predmet súdneho prieskumu tak, aby bolo zrejmé, z akých skutkových a na základe akých

právnych skutočností tvrdí, že ide o iný nezákonný zásah. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu zisťovať dôvody svedčiace o nezákonnosti tvrdeného iného zásahu. Správny súd nie je oprávnený ani prekvalifikovať podaný druh žaloby za iný druh žaloby, vzhľadom na uplatňovaný dispozičný princíp v správnom súdnictve ( ) a povinnosť žalobcu podať žalobu tak, aby spĺňala zákonom stanovené náležitosti, a to jednak všeobecné náležitosti podania podľa a jednak náležitosti, ktoré zákon vyžaduje osobitne pre určitý druh konania uvedený v ( ).

27. Správny súd však považuje za rozhodujúce v predmetnej veci to, že sa nejedná o iný zásah. Z definície iného zásahu vyplýva, že obe definičné vymedzenia v zmysle sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Pod iný zásah nie je možné podradiť rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy, ani nečinnosť orgánu verejnej správy.

28. Súčasne iným zásahom môže byť len aktívny postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy. V predmetnej veci sa žalobca domáha odstránenia nekonania žalovaného, ktorý napriek podnetom žalobcu odmieta vykonať štátny stavebný dohľad, čím podľa žalobcu zasahuje do jeho práv. Základným rozdielom medzi žalobou proti inému zásahu a žalobou proti nečinnosti je to, že pri zásahu sa jedná o „aktívne konanie“ a pri nečinnosti o nekonanie, opomenutie konania, resp. za určitých podmienok aj o nesprávne konanie. Niet pochýb o tom, že v danom prípade sa nejedná o konanie, ale práve o odmietanie konať v zmysle požiadavky žalobcu, resp. usmernenia prokuratúry, či nadriadeného orgánu. Ani formulácia petitu žaloby „...súd zakazuje žalovanému zasahovať do práv žalobcu tým, že žalovaný odmieta vykonať štátny stavebný dohľad...“, podľa správneho súdu nespôsobuje to, že by sa malo jednať o žalobu proti inému zásahu. Napokon každá žaloba predpokladá zasahovanie do subjektívnych práv žalobcu, resp. tvrdenie o ukrátení na týchto právach, inak povedané aj každé napadnuté rozhodnutie, či opatrenie predpokladá zasahovanie do práv alebo oprávnených záujmov žalobcu. Pri takomto ponímaní iného zásahu (ako ho vykladá žalobca) by v prípade každej žaloby, o ktorej koná správny súd, išlo o iný zásah, keďže sa vždy podľa tvrdení žalobcov zasahuje do ich práv.

29. V predmetnej veci sa nejedná o iný zásah z dôvodu, že tvrdený zásah sa odvíja od listov, t. j. opatrení žalovaného, najmä (ako uviedol žalobca) listu žalovaného zn. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021, teda ide o opatrenie orgánu verejnej správy, s ktorým, ak sa žalobca nestotožnil, a ktorým sú podľa neho jeho práva, chránené záujmy priamo dotknuté, mal možnosť podať všeobecnú správnu žalobu.

30. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci postup žalovaného nevykazuje znaky iného zásahu. Správny súd pritom poznamenáva, že posudzoval otázku, či v takomto prípade, t. j. pri spornosti či namietaná činnosť je iným zásahom orgánu verejnej správy alebo opatrením, či nečinnosťou, prichádza do úvahy odmietnutie žaloby z dôvodu je neprípustnosti podľa v spojení s , resp. je to dôvodom pre zastavenie konania podľa , avšak, keďže posúdenie tejto spornej otázky je otázkou dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie podmienok konania dospel k záveru, že ak sa nejedná o iný zásah, je potrebné žalobu zamietnuť. Osvojil si pritom záver publikovaný v komentári - Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. , Komentár, Bratislava: C. H. Beck, 2018, strana 1252.

31. Ochrana v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánom verejnej správy. Je vecou žalobcu, aký spôsob ochrany zvolí, a či ním zvolený spôsob ochrany je v konečnom dôsledku správny. upravuje vzhľadom na mnohopočetnosť foriem verejnej správy viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pri pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.01.2005). Konajúci súd v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše, za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu ani nesmie účastníka v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka sformovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu.

32. V danom prípade sa žalobca domáha súdnej ochrany podaním žaloby proti inému zásahu v zmysle a nasl. , začiatok vzniku ktorého popisoval od prvého návrhu na vykonanie ŠSD, spôsobu ako sa žalovaný s jeho požiadavkou vysporiadal, teda ako vybavil návrh a jeho odvolanie proti prvému nevyhoveniu jeho požiadavke, ako postupovali žalovaný a Okresný úrad BB, odbor výstavby a bytovej politiky po odložení jeho podnetov na podanie protestov zo strany prokurátorov (Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica), čo podľa neho vyústilo do iného zásahu - zasahovania do jeho práv, o ktorom sa dozvedel, najmä až doručením listu žalovaného č. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021, teda dňa 28.05.2021. K zasahovaniu do práv žalobcu spočívajúcom v odmietaní vykonať ŠSD, t. j. k ukráteniu na jeho právach, tak ako popisoval v žalobe, a odstránenia čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáha, však dochádzalo konaním orgánu verejnej správy už skôr. Pred týmto zasahovaním do jeho práv, sa žalobca už súdnej ochrany domáha správnou žalobou podanou podľa v konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. , v ktorom sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OVZ- SU-151054/19266/MM zo dňa 02.09.2020 a opatrenia žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18.11.2020. Správny súd zastáva názor, že v tejto časti tvorí skôr začaté konanie prekážku litispendencie pre súdny prieskum, s tým, že zákonnosť týchto opatrení, ktoré sú začiatkom vzniku tvrdeného iného zásahu posúdi senát správneho súdu.

33. Ak podstata žalobcom tvrdeného iného zásahu má spočívať v zasahovaní do práv žalobcu v odmietaní vykonať ŠSD, o ktorom sa žalobca skutočne nedozvedel prvýkrát až doručením listu žalovaného č. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021, ale už doručením listu žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18.11.2020, ktorý mu bol doručený dňa 23.11.2020, potom je žaloba podaná oneskorene, po márnom uplynutí lehoty v zmysle , čo je ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné v konečnom dôsledku žalobe vyhovieť. Zákonné dôvody pre odmietnutie žaloby - litispedencia a oneskorené podanie žaloby podľa a sú v podstate subsumované vo výroku o zamietnutí žaloby podľa , aplikáciu ktorého súd uprednostnil vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti veci vyplývajúce z podaní účastníkov konania a administratívneho spisu, a tiež vzhľadom na žalobcom uplatnené žalobné body, ktorými v konaní o tomto type žaloby, je správny súd viazaný.

34. Správny súd uvádza, že zákonnosť samotného konania žalovaného neposudzoval, keďže nedôvodnosť žaloby v dôsledku skutočnosti, že sa nejedná o iný zásah, mu neumožňovalo realizovať žalobcom navrhnutý súdny prieskum, preto správny súd nezaujal stanovisko ani k argumentácii žalovaného v liste č. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021. Poskytnutie právnej ochrany, či už zo strany prokuratúry, resp. správneho súdu závisí aj od procesných možností, v prípade súdnej ochrany aj od samotného žiadateľa, keďže v tomto konaní pred súdom sa prísne uplatňuje dispozičná zásada.

35. Správny súd zastáva názor, že v predmetnej veci nejde o iný zásah, ale ani o nečinnosť, keďže žalovaný o návrhu žalobcu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu opakovane rozhodol formou opatrenia č. OVZ-SU-83398/9539/2021/MM zo dňa 20.05.2021, teda správnym aktom, v ktorom jednoznačne formuloval dôvody svojho konania, teda nevyhovenia návrhu na vykonanie ŠSD, napokon obdobne, ako v prípade opatrení, ktoré žalobca napadol na tunajšom správnom súde správnou žalobou podľa a nasl. , o ktorej správny súd vedie konanie .

36. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contrario .

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a contr. ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a a je žalovaným Centrum právnej pomoci.