Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-30-2024.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/30/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.9.2023, sp. zn. 9T/22/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.5.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 19.9.2023 sp. zn. 9T/22/2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno g), odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, z toho v bode 16/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkom základe vo vzťahu k 16 skutkom uvedeným v napadnutom rozsudku. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, § 42 odsek 1, § 41 odsek 2 a § 43 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný a ďalší trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výroky o trestoch uložených obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/62/2022, zo dňa 19.3.2022, právoplatného dňa 19.3.2022, a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/21/2023, zo dňa 1.8.2023, právoplatného dňa 2.8.2023, za skutky uvedené v bodoch 1/, 2/ a 3/ rozsudku ako spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 19.9.2023 sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) aj prítomná poškodená E. F. vzdali práva na podanie odvolania. Obžalovaný po porade s obhajcom podal odvolanie len proti výroku o treste, a to voči výške trestu. Napadnutý rozsudok bol doručený obhajkyni obžalovaného dňa 8.11.2023 a obžalovanému dňa 15.1.2024 spolu s výzvou, že môžu odvolanie odôvodniť v lehote 10 kalendárnych dní, na ktorú výzvu obžalovaný ani jeho obhajkyňa nereagovali.
Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 21.2.2024.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 24.5.2024, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný, ktorý
sa verejného zasadnutia zúčastnil prostredníctvom videokonferencie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. Po oboznámení správy o stave veci obhajkyňa obžalovaného predniesla odôvodnenie odvolania, v ktorom uviedla, že uložený súhrnný trest je neprimerane prísny a dostatočne nezohľadňujúci vyhlásenie viny obžalovaným, kedy bolo možné využiť ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona. Súčasne považuje trest za neprimerane prísny v kontexte novely Trestného zákona, nakoľko skutky pod bodmi 1/ až 15/ by neboli trestnými činmi. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovanému upustiť od uloženia súhrnného trestu. Alternatívne navrhla prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku z dôvodu pozastavenia účinnosti novely Trestného zákona. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu poukázala na prednesené odôvodnenie odvolania na verejnom zasadnutí. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla jeho obhajkyňa.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Okresný súd obžalovanému po vyhodnotení všetkých kritérií rozhodných pre ukladanie trestu uložil súhrnný a ďalší trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov, pričom trest odňatia slobody musel byť obžalovanému ukladaný s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona, nakoľko za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, keďže táto okolnosť bola obžalovanému priznaná aj pri predchádzajúcich odsúdeniach, vo vzťahu ku ktorým bol ukladaný súhrnný trest. Priťažujúca okolnosť bola zistená jedna, a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený zohľadniac odsúdenia, ktoré sa netýkajú súhrnného trestu, ktoré nemá odsúdený zahľadené a ktorých sa dopustil pred spáchaním všetkých posudzovaných skutkov. Okresný súd správne nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, napriek tomu, že táto bola odsúdenému priznaná v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/21/2023, keďže v tomto konaní okrem prečinov obžalovaného odsudzoval aj za zločin a okresný súd postupoval podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, kedy sa už na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona neprihliada. Okresný súd správne pri rovnomernom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a obžalovanému ukladal trest podľa najprísnejšie trestného činu, a to podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba 3 roky až 10 rokov, ktorej horná hranica sa však s poukazom na ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona zvyšovala na 13 rokov a 4 mesiace. V tomto smere okresný súd v odôvodnení rozsudku pochybil, keď uviedol, že horná hranica upravenej trestnej sadzby je 12 rokov a 4 mesiace. Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom toto zvýšenie sa vykonáva z hornej hranice trestnej sadzby, a nie z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona, keďže toto ustanovenie sa týka úpravy trestnej sadzby len podľa odsekov 3 až 6 tohto ustanovenia, teda netýka sa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona. Okresný súd pri výmere trestu zohľadnil všetky kritériá rozhodné pre ukladanie trestu, a to spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného jeho pomery ako aj možnosť nápravy, čo aj náležite zdôvodnil, na čo krajský súd v celom rozsahu odkazuje. Uložený trest vo výmere 42 mesiacov, čo je 3 roky a 6 mesiacov, je uložený takmer na dolnej hranici trestnej sadzby a skôr sa s ohľadom na všetky okolnosti prípadu javí ako mierny, než ako neprimerane prísny ako namietal obžalovaný. Krajský súd nevidí možnosť obžalovanému ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby pre vyhlásenie o vine, a to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, pričom takýto postup ani nie je možný, keďže v jednom zo zbiehajúcich sa konaní nebolo vyhlásenie o vine obžalovaným vykonané, a to v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/62/2022.
K námietke obžalovaného, že skutky pod bodmi 1/ až 15/ by v zmysle novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., ktorej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.2.2024, krajský súd uvádza, že pri skutkoch pod bodmi 1/ až 16/ v tejto trestnej veci ide o pokračovací zločin krádeže, kde obžalovaný spôsobil väčšiu škodu a konania sa dopustil na viacerých osobách, teda skutky pod bodmi 1/ až 16/ sú len čiastkové útoky pokračujúceho trestného činu, pričom predstavujú jeden skutok. Z tohto dôvodu je nesprávny názor obhajoby, že by trestnosť skutkov pod bodmi 1/ až 15/ zanikla v prípade platnosti novely Trestného zákona. Konanie obžalovaného v danej veci predstavuje jeden skutok spáchaný viacerými útokmi, kde sa trestnosť všetkých čiastkových útokov posudzuje ako jeden trestný čin.
K návrhu obhajoby na upustenie od uloženia súhrnného trestu krajský súd uvádza, že takýto postup by nebol v súlade s Trestným zákonom, nakoľko v tejto trestnej veci obžalovanému hrozil najprísnejší trest v základnej trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov, ktorá po zákonnej úprave prestavovala sadzbu 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, teda naposledy uložený trest vo výmere 20 mesiacov, by bol mimo trestnú sadzbu, ktorá obžalovanému za zbiehajúcu trestnú činnosť hrozila, a preto nebolo možné ani uvažovať o upustení od uloženia súhrnného trestu.
K návrhu obhajoby na prerušenie trestného stíhania, krajský súd uvádza, že novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., ktorej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.2.2024, skôr ako nadobudla účinnosť, nie je aplikovateľná na žiadne trestné veci. Ustanovenia tejto novely nateraz nie sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a preto nie je možné ani uplatniť ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku. Z ustanovenia § 228 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku je zjavné, že sa týka iba prípadov, v ktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti. Teda musí ísť o pozastavenie účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, t.j. musí ísť o takú právnu normu, ktorá je už na právne vzťahy aplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdmi použitá, teda aplikovaná.
Vzhľadom k tomu, že návrh obhajoby na prerušenie trestného stíhania, nemožno posúdiť ako kvalifikované podanie na postup podľa § 228 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku, krajský súd o tomto návrhu ani osobitne nerozhodoval.
Obžalovaného okresný súd správne zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zohľadniac, že posledný trest pred spáchaním skutkov obžalovaný vykonal dňa 17.5.2014.
Okresný súd postupoval zákonne aj pri rušení výrokov o treste v predchádzajúcich odsúdeniach, keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest, pričom správne posúdil súbeh skutku v danej trestnej veci so skutkom vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/62/2022 a so skutkami 1/ až 3/ vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/21/2023.
Z dôvodu, že krajský súd považoval okresným súdom vymeraný trest za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý spĺňa svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.