Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-482-2023.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Subarea
34Ek/482/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/XXXX, XXX XX D., v konaní právne zast.: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti povinným: 1/ E. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX/XX, XXX XX D. H. B., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX/XX, XXX XX D. H. B., spoločne právne zast.: JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o vymoženie 14 004,46 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Jantárova 30, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 293EX 185/23, o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúci o sťažnosti povinných voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/482/2023 zo dňa 20.06.2023, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/482/2023 z 20.06.2023 vo výroku I. tak, že exekúciu zastavuje čo do sumy 345,28 EUR predstavujúcej trovy exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie a vo zvyšku návrh povinných na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/482/2023 z 20.06.2023 vo výroku II. tak, že oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov spojených s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.
III. Súd vo zvyšku sťažnosť povinných z a m i e t a .
IV. Súd žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.06.2023 uznesenie, ktorým návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.), oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 164,39 EUR (výrok II.), povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.). V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2 a 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP“) a § 567 ods. 2 a § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) nepovažoval návrh povinných na zastavenie exekúcie za dôvodný.
2/ Povinní sa bránili tvrdením, že vymáhaný nárok splnili, keď dňa 03.08.2018 poštovým poukazom oprávnenému na adresu jeho bydliska uhradili sumu 14 004,46 EUR. K návrhu predložili fotokópie poštových poukazov z 04.10.2018 (na sumu 14 000,40 EUR) a z 09.10.2018 (na sumu 4,06 EUR), zaslaných na adresu oprávneného Hviezdoslavova 1201/21, 053 11 Smižany. Ako dôkaz predložil aj zápisnicu z výsluchu zo dňa 25.04.2023, v ktorej oprávnený priznal, že mal vedomosť o poštových
poukážkach, ktoré povinní zaslali, avšak peniaze z nich odmietol prevziať. Oprávnený tvrdil, že povinní svoj záväzok nesplnili riadne a včas, nakoľko peňažné prostriedky nemá a ani nikdy nemal vo svojej dispozícii. Dňa 04.10.2021 vyzval povinného 1/ na oznámenie, kde sú jeho peňažné prostriedky.
3/ Vyšší súdny úradník uviedol, že záväzok povinných voči oprávnenému je možné považovať za splnený až v prípade, ak skutočne došlo k uhradeniu potrebných finančných prostriedkov, tak ako je to uvedené v ustanovení § 567 ods. 2 OZ. Povinnými predložené poštové poukazy nepreukazujú, že došlo k vyplateniu finančných prostriedkov. Bolo na povinných, aby sa zaujímali o to, či k vyplateniu finančných prostriedkov došlo alebo nie. Vyšší súdny úradník počas posudzovania návrhu povinných na zastavenie exekúcie tiež zistil, že oprávnený mal vedomosť o poštových poukážkach, avšak k vyplateniu finančnej čiastky z poštových poukazov oprávnenému nedošlo. Odmietnutie poskytnutého plnenia zo strany oprávneného nepredstavuje splnenie dlhu a nie je možné dlh v tomto momente považovať za splnený. Uvedené odmietnutie tiež nie je v zmysle zákona spájané s nemožnosťou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Aj napriek skutočnosti, že oprávnený vedome odmietol prijať plnenie od povinných, stále disponoval a disponuje spôsobilým exekučným titulom, z ktorého nárok splnený nebol a preto mohol pristúpiť k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Odmietnutie ponúknutého plnenia teda nespôsobuje zánik povinnosti povinných z exekučného titulu a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinní si počas nasledujúcich rokov od pokusu záväzok uhradiť neoverili, či k úhrade skutočne došlo. V prípade, ak by zistili, že oprávnený plnenie odmietol prevziať, mohli úhradu pohľadávky vykonať aj iným spôsobom, napríklad formou notárskej úschovy v zmysle citovaného ustanovenia § 568 OZ.
4/ Povinní v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali svoje tvrdenie spočívajúce v úhrade vymáhanej pohľadávky. Preto vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v tomto konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko súdu nebolo preukázané, že skutočne došlo k úhrade pohľadávky. Exekúcia je tak vedená dôvodne a dôvodne bol aj podaný návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie preto v celom rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
5/ O trovách rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, ktorého procesným výsledkom bol jeho úspech, vo výške 164,39 EUR (151,87 EUR + 12,52 EUR režijný paušál za rok 2023) v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
6/ Voči uzneseniu podali povinní sťažnosť, v ktorej namietali, že súd nevzal do úvahy žiadnu z okolností, ktoré uviedli v návrhu na zastavenie exekúcie, predovšetkým že oprávnený odmietol uviesť číslo účtu, nakoľko nesúhlasil so súdnym rozhodnutím a následne si odmietol prevziať finančné prostriedky poslané prostredníctvom poštovej poukážky (šek, ktorý mu doručila poštárka, vrátil na pošte). Oprávnený pohŕdal súdnym rozhodnutím, ktorého následok malo spôsobenie exekučného konania, čím sa navýšili trovy konania spojené so súdnym rozhodnutím (trovy exekučného konania, trovy právneho zastúpenia, súdne poplatky). Okrem povinnosti vyplatiť povinnému finančnú čiastku titulom vyplatenia za ich podiely na nehnuteľnostiach, je tu podľa názoru povinných recipročná povinnosť oprávneného v tomto konaní prevziať finančné prostriedky. Uvedené konanie oprávneného je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou rovnosti zbraní. Oprávnený najprv tvrdil, že nevedel o žiadnej poštovej poukážke (viď vyjadrenie oprávneného zo dňa 28.03.2023, kedy v bode 3., že peňažné prostriedky nemá a ani nikdy nemal vo svojej dispozícii), následne tvrdil, že odmietol prevziať finančné prostriedky (viď zápisnica z výsluchu A. B. zo dňa 25.04.2023, ktorá tvorí prílohu vyjadrenia povinných zo dňa 09.05.2023). Oprávnený uvádzal a menil svoje tvrdenia tak ako mu pasovalo. Ďalej uviedli, že im žiadna zásielka zo dňa 04.10.2021 nebola doručená. Oprávnený z dôvodu dlhotrvajúcich sporov (vyše 20 rokov), ktoré mali miestami aj trestnoprávny charakter, posielal množstvo zásielok, a teda predložený list nie je možné overiť, že práve tento bol v predloženej obálke. Navyše, oprávnený zásielku doručoval iba povinnému 1/, nie aj povinnej 2/. Povinní nespochybňujú nárok oprávneného, ale poukazujú na správanie oprávneného, ktorý sám uviedol, že prevzal poštový poukaz, avšak vrátil ho na pošte, a tak nastala možnosť, že finančné prostriedky sa dostali do dispozície tretej osoby – Slovenskej pošty a.s., ktorá ich mala v dispozícii až do exekučného konania. Povinným ich vyplatila až v priebehu exekučného konania (na dôkaz predložili Predžalobnú výzvu zo dňa 27.04.2023). Podľa
povinných bolo celé rozhodnutie exekučného súdu vydané v prospech oprávneného a boli v ňom zohľadnené iba jeho tvrdenia, čo ho činí selektívnym a arbitrárnym, teda nelegitímnym. Takéto vyššie popísané konanie oprávneného nemôže používať súdnu ochranu - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Do pozornosti súdu dali aj zákonné ustanovenia § 200 Exekučného poriadku a § 257 CSP, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby sťažnostný súd vyhovel ich sťažnosti v celom rozsahu, zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. sám vo veci rozhodol tak, že vyhovie ich návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov tohto sťažnostného konania.
7/ Oprávnený považoval sťažnosť povinných za nedôvodnú. Záväzok vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia nezanikol žiadnym zo zákonných spôsobov. Uviedol, že nezavádzal ani exekútora, ani exekučný súd, ani orgány činné v trestnom konaní. Pravdivo uviedol, že peňažné prostriedky nemal vo svojej dispozícii, teda neboli mu pripísané na účet, ani vyplatené v hotovosti. Nebolo tak učinené zadosť ustanoveniu § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to potom nemôže byť na škodu oprávnenému, že povinní v rozpore s ust. § 568 Občianskeho zákonníka nezabezpečili faktické splnenie záväzku zložením peňažných prostriedkov do notárskej úschovy. Oprávnený súhlasil s rozhodnutím, že povinní si mohli počas nasledujúcich rokov overiť, či došlo k úhrade. Povinnému 1/ tiež zaslal žiadosť v roku 2021 (jedná sa o žiadosť, ktorá nemá zákonom predpísané náležitosti a ani sa na jej doručenie neviaže zo zákona žiaden právne dôležitý okamih). Pokiaľ by si povinný 1/ túto výzvu a žiadosť prevzal, vedel by (ešte aj v lehote, na ktorú ho upozornila pošta pri jeho reklamácii, ktorú predložil), že záväzok vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia nie je splnený. Oprávnený riadne preukázal, že povinnému 1/ zásielku poslal, ale tento si ju neprevzal v odbernej lehote. Jeho tvrdenie, že oprávnený mu posielal množstvo zásielok a preto nie je možné overiť, či bol práve ten v obálke, je tvrdením nielen vo svojej podstate logickým nezmyslom (aký význam by to malo pre oprávneného), ale aj tvrdením nepreukázaným a neoprávnene obviňujúcim oprávneného z manipulácie s predloženými dôkazmi. Naopak, to povinní k ani jednému svojmu tvrdeniu nepredložili jeden relevantný dôkaz, na čo upozornil vo svojom rozhodnutí aj exekučný súd. S poukazom k vyššie uvedenému navrhol sťažnosť povinných ako nedôvodnú zamietnuť a priznať oprávnenému aj trovy exekučného konania. Neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa v súlade s ust. § 257 CSP, ktorý by odôvodňoval nepriznanie trov oprávnenému.
8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14/ Podľa § 568 OZ ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná,
nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
15/ Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhrad trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinných je čiastočne dôvodná.
17/ Podstatou sťažnosti povinných bolo tvrdenie o uhradení dlhu oprávnenému a neposkytnutí jeho súčinnosti pri jeho plnení. Uviedli, že oprávnený im neposkytol číslo účtu, preto svoj peňažný dlh uhrádzali prostredníctvom poštového podniku, keď na adresu oprávneného zasielali v roku 2018 peňažné prostriedky poštovými peňažnými poukazmi. Poukázali na správanie oprávneného, ktorý recipročne neprevzal zaslané finančné prostriedky, čo je v rozpore so zásadou rovností zbraní a dobrými mravmi. Mali za to, že vo veci je potrebné aplikovať § 257 CSP.
18/ Súd mal v konaní preukázané, že povinní poštovými poukazmi dňa 04.10.2018 a 09.10.2018 zaslali oprávnenému prostredníctvom pošty peňažné prostriedky vo výške 14 004,46 Eur. Zo Zápisnice z výsluchu oprávneného dňa 25.04.2023 pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi mal preukázané, že oprávnený si peniaze odmietol prevziať a s poukážkami šiel na poštu v Smižanoch, kde oznámil, že peniaze neprevezme. Dôvodom ich neprevzatia bol jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu a výškou sumy, ktorá mu mala byť vyplatená. Návrh na exekúciu potom podal preto, aby mu peniaze neprepadli. Povinní listom zo dňa 27.04.2023 (t.j. po začatí exekúcie) požiadali Slovenskú poštu, a.s. o vyplatenie uvedenej sumy na ich adresu.
19/ V zmysle § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa § 567 ods. 2 OZ je peňažný dlh, plnený prostredníkom poštového podniku, splnený vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. V konaní nie je sporným, že k vyplateniu peňažných prostriedkov oprávnenému nedošlo. Odmietnutie prijatia peňažných prostriedkov oprávneným nemá za následok zánik dlhu. Dlžník je v takom prípade oprávnený dlhu sa zbaviť uložením predmetu záväzku (zložením peňazí) do úradnej úschovy podľa § 568 OZ, ktorá má účinky splnenia dlhu. Keďže povinní nepreukázali, že dlh uhradili či už vyplatením oprávnenému alebo iným spôsobom (napr. podľa § 568 OZ zložením predmet dlhu do úradnej úschovy, ktorá má účinky splnenia dlhu), nie je daný dôvod exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, keďže k zániku vymáhaného nároku (splnením) nedošlo, pretože odmietnutie prijatia plnenia oprávneným nezbavuje povinných povinnosti dlh splatiť, a to ani v prípade, že by konanie oprávneného bolo v rozpore s dobrými mravmi.
20/ Odmietnutie prijatia riadne ponúknutého plnenia veriteľom zákon síce nespája so zánikom dlhu, ale má iné následky, a to v podobe omeškanie veriteľa, najmä vznik zodpovednosti veriteľa za škodu, ktorú spôsobil svojim zavineným omeškaním dlžníkovi, ale i neexistenciu omeškania dlžníka v dobe omeškania veriteľa (§ 520 OZ), počas ktorej dlžník nie je povinný platiť úroky z omeškania (§ 523 OZ). Keďže v prejedávanej veci neboli oprávnenému exekučným titulom priznané úroky z omeškania, neprichádza do úvahy takáto sankcia. Pokiaľ ide o náhradu škody, posúdenie predpokladov zodpovednosti oprávneného za škodu a jej vznik nie je v kompetencii exekučného súdu.
21/ Sťažnostný súd však pri rozhodovaní o trovách exekúcie (ako procesnoprávneho nároku) prihliadol na správanie oprávneného, ktorý odmietol prevziať peňažné prostriedky len z dôvodu nesúhlasu s exekučným titulom, čo súd vyhodnotil ako dôvod na uplatnenie § 257 CSP. Zo strany oprávneného sa nejednalo o nezavinenú nemožnosť plnenia, ale o úmyselné odmietnutie prijatia plnenia, ktoré konanie je možné pričítať na jeho ťarchu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na pomery strán sporu/ účastníkov konania, ale aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Použitie ustanovenia § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Práve skutočnosť, že oprávnený mal už v osobnej dispozícii poštové peňažné poukazy, ktoré stačilo len predložiť pošte na výplatu, tieto vrátil, teda vedome a bezdôvodne odmietol prijať riadne
ponúknuté plnenie. Následne voči povinným podal návrh na vykonanie exekúcie, čím ich zaťažil ďalšími výdavkami spojenými s exekúciou, ku ktorej nemuselo - nebyť správania oprávneného - dôjsť. Zároveň pri uplatnení ustanovenia § 257 CSP súd zohľadnil aj to, že povinní sa až v exekučnom konaní dozvedeli, že tieto peňažné prostriedky, ktoré zasielali oprávnenému prostredníctvom pošty, mu neboli vyplatené a listom zo dňa 27.04.2023, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzvali Slovenskú poštu, a.s., aby im vyplatila finančnú čiastku v sume 14 000,- EUR. Hoci oprávnený v roku 2021 zasielal povinnému 1/ výzvu, aby mu oznámil kde sú peniaze uložené, tento list sa oprávnenému vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote, čo sám súdu preukázal, a tak touto výzvou oprávnený nedosiahol to, že sa povinní dozvedeli o nevyplatení prostriedkov. Súd uvedené skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov oprávnenému, aj napriek tomu, že v konaní dosiahol procesný úspech, a to nielen v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (vrátane sťažnostného konania), ale aj návrhom na vykonanie exekúcie. Súd preto podľa § 250 ods. 2 exekúciu čo do trov vo výške 345,28 EUR, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie zastavil, čím došlo k zmene výroku I. napadnutého uznesenia a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, čím došlo k zmene výroku II. napadnutého uznesenia.
22/ Keďže k zastaveniu exekúcie došlo len v súvislosti s trovami oprávneného spojenými s návrhom na vykonanie exekúcie, a teda zastavenie sa netýkalo ani len časti nároku priznaného exekučným titulom, úspech povinných v konaní bol nepatrný, preto im nevznikol nárok na náhradu trov v súvislosti s ich návrhom na zastavenie exekúcie. Keďže sťažnosť povinných 1/ a 2/ nepovažoval súd čo do zastavenia exekúcie v celosti a nepriznania trov exekúcie povinným (výrok III. napadnutého uznesenia) za dôvodnú, vo zvyšku ju podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.
23/ O trovách sťažnostného konania rozhodol na základe rovnakých zásad, ktoré aplikoval pri trovách súvisiacich s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, t.j. že povinným ako účastníkom s nepatrným úspechom nárok na ich náhradu nevznikol a oprávnenému, ktorému nárok na náhradu trov sťažnostného konania síce vznikol, ale z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu ich súd nepriznal. Preto súdu o trovách sťažnostného konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).