Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-20-2024.pdf
PDF · 111.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci maloletého dieťaťa: Y. Q., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny K., dieťa rodičov: matka K. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXXX/XX, XXX XX K., a otec H. S.V., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXXX/ X, XXX XX K., právne zast.: Mgr. Róbert Liška, advokát, so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10P/103/2023-30 zo dňa 17.10.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného zo sumy 200 eur na sumu 100 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Návrh otca z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktoré by museli viesť k úprave výživného, pričom jeho aktuálny zdravotný stav ho neobmedzuje na riadny výkon práce, práve naopak, keďže dieťaťu boli zistené zdravotné problémy, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, čo zakladá dôvod na jeho zvýšenie. Je potrebné mať na zreteli, že výživné pre dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca, pričom vyživovať dieťa je jeho zákonnou povinnosťou. Vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a matky, ktorej ničím nad rámec neprispieva, o dieťa sa nezaujíma, súd má za to, že tento návrh je nedôvodný, nakoľko nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, a preto ho zamietol. Súd zdôraznil, že otec riadne súhlasil s výškou výživného v predchádzajúcom konaní, a od poslednej úpravy ubehlo len 6 mesiacov.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, tak ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, nakoľko súd sa vôbec nezaoberal pomermi na strane maloletého dieťaťa, ale ani pomermi na strane otca a ani na strane matky. Súd tieto pomery nikdy neskúmal, preto považuje otec rozhodnutie za nepreskúmateľné. Otec zdôraznil, že má len základné vzdelanie, je zaradený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 17.12.2021, doteraz sa mu trvalo zamestnať nepodarilo, momentálne má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 13.09.2023 na pomocné stavebné práce, kde jeho príjem je minimálny. Momentálne však od 03.11.2023 nepracuje z dôvodu, že od augusta 2023 má zdravotné komplikácie s pravou obličkou, ktorá si vyžiadala aj hospitalizáciu a operáciu dňa 07.11.2023. Ďalšiu operáciu má naplánovanú na január 2024. Zdravotné komplikácie sú trvalého charakteru. Určená výšky výživného v sume 200 eur nezodpovedala, ani nezodpovedá príjmom otca, je likvidačná, nehľadiac na dlh, ktorý mu vznikol na základe predchádzajúceho rozhodnutia. Súd sa nezaoberal výškou príjmov otca, neskúmal príjmy a výdavky na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá napriek deklarovaným príjmom, je schopná prenajímať si byt v sume 550 eur mesačne. Otec si je vedomý svojej povinnosti voči maloletému, matke navrhol dohodu o výške výživného, kde z pôvodne navrhovaných 100 eur navrhol sumu 150 eur mesačne. Matka túto dohodu odmietla. V závere odvolania otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyživovacej povinnosti otca na mal. Y. Q. tak, že počnúc dňom 01.07.2023 sa znižuje výška výživného z pôvodných 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, resp. navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.
6. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka. Poukázala, že v predchádzajúcom konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. Y. otec sám uviedol, že je na úrade práce od roku 2021 a uzavrel rodičovskú dohodu, v ktorej súhlasil s platením výživného vo výške 200 eur mesačne. Na tomto pojednávaní nespomenul žiadne svoje zdravotné ťažkosti. Poukázala, že v prenájme býva už viac ako rok, avšak nájom za byt jej platia rodičia, ktorí jej pomáhajú s výchovou dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa býva s priateľkou u nej vo I.. Otec pracuje samozrejme na čierno a doklad o práci, ktorú predložil súdu, je klamstvo, lebo aj samotný zamestnávateľ je jeho rodina. Nemá žiaden záujem o vlastné dieťa. V lete mali 2 konflikty, kde otec s jeho terajšou priateľkou ju slovne napadli a matka to riešila políciou a podala podnet aj na Okresné riaditeľstvo PZ. Zdôraznila, že syn Y. trpí detským autizmom, navštevuje niekoľko lekárov, taktiež platí synovi hyperbarickú komoru, syn má stále plienky, má poruchu jedla, reči, spánku, trpí atopickým ekzémom. Od budúceho roka začne navštevovať špeciálne materské zariadenie. Ako prílohu matka predložila potvrdenie o platbe 249 eur za hyperbarickú komoru na 10 terapií, za absolvovaných 5 vstupov zaplatila sumu 175 eur. Taktiež predložila lekárske správy z ambulancie klinickej psychológie, foniatrie, pediatrickej neurologickej ambulancie, správu z psychologického vyšetrenia, pedopsychiatrického vyšetrenia, pediatrickej neurologickej ambulancie.
7. K vyjadreniu matky zaslal otec repliku. Zotrval na svojom tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne. Zdôraznil, že vzhľadom na jeho vzdelanie neporozumel súdu a už vôbec doteraz nerozumie, kedy mal vysloviť súhlas s výškou výživného a rovnako aj s dlžným výživným. Súd sa nikdy počas ani jedného konania skutočne nezaoberal zisťovaním skutočných pomerov na strane matky, otca, neskúmal príjmy a výdavky otca. Poukázal, že ak si má otec zabezpečiť vlastné bývanie a toto financovať, potrebuje financie, ktoré mu súd svojimi rozhodnutiami vzal. Matka mu bráni stretávať sa s maloletým synom. V závere uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle § 62 v spojení s § 35 CMP a jeho rozhodnutie súčasne spočíva v nesprávnej aplikácii, aj keď správne zvolených právnych noriem. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.
8. K replike otca zaslala vyjadrenie matka. Poukázala, že už počas spoločného spolužitia otec nemal záujem o vlastného syna, nemá záujem sa s ním stretnúť, ona ako matka by bola rada, aby jej s výchovou syna pomáhal. Na návštevu syna nepotrebuje žiadne povolenie, ani finančné prostriedky. Od prvého pojednávania, kedy bola stanovená výška výživného, otec s priateľkou jej vytvárajú nepríjemné situácie. Otec necíti povinnosť platiť výživné a snaží sa o jeho zníženie napriek diagnóze ich syna. Zdôraznila, že otec už na prvom pojednávaní ohľadom výšky výživného súhlasil, teraz sa snaží klamať tým, že neporozumel súdnemu procesu. Ak naozaj tomu nechápe, ako je možné, že si dokonca zobral advokáta a je schopný platiť súdne trovy za podania. Ak je schopný platiť advokáta, ako to, že nemá na výživné
pre syna a jeho liečbu. Ona ako matka sa snaží pre dieťa spraviť maximum a on ako otec sa snaží o zníženie výživného.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na mal. Y..
15. Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/1/2023-22 zo dňa 28.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2023. Ním bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. sumou 200 eur mesačne. Otec na pojednávaní dňa 28.03.2023 uviedol, že s matkou mal. Y. žil v spoločnej domácnosti do 01.01.2022, vtedy pracoval brigádnicky ako stavebný robotník a mal príjem 800 eur mesačne. Teraz už síce nepracuje, nemá príjem, ani zdravotné problémy, býva s matkou a ona mu platí všetko. Otec súhlasil s výživným v sume 200 eur a s matkou maloletého je ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok v sume 301 eur a prídavok na dieťa v sume 60 eur, zároveň pracuje na dohodu na 2-3 hodiny týždenne s mesačným príjmom 100 eur. Podnájom za byt vo výške 520 eur jej platí otec. Matka poukázala, že mal. Y. má zdravotné problémy, zaostáva vo vývine, nerozpráva, je asi nedoslýchavý, trpí ekzémom, a musí s ním absolvovať odborné vyšetrenia v H., lebo má autistické príznaky. V súvislosti s vyšetreniami má matka zvýšené výdaje na cestovanie, tiež výdavky na pracie a hygienické potreby. So starostlivosťou o mal. syna jej pomáhajú rodičia.
16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a ustanovenie § 230 CSP. Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ustanovenie § 121, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie / zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
24. Maloletý Y. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa, ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali.
25. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného na maloleté dieťa musí vždy vychádzať v prvom rade z posúdenia základného kritéria dôležitého pre rozhodnutie o zmene, a to z porovnania všetkých dôležitých okolností pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
26. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a prijatého záveru súdom prvej inštancie dospel k záveru, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, nevzhliadol takú podstatnú a trvalú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by dôvodila znížiť výživné otca pre mal. Y..
27. Otec sám v návrhu na zníženie výživného uviedol, že do evidencie uchádzačov je zaradený na ÚPSVaR v K. odo dňa 17.12.2021, má základné vzdelanie, niekoľkokrát pracoval brigádnicky s mesačným príjmom 200 eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom H., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, v nájomnom byte. Matke prispieval na bývanie a stravu sumou 100-150 eur, čo však od rozhodnutia súdu o výživnom nerobí, lebo na zaplatenie výživného mu ešte prispieva matka.
28. Odvolací súd neuveril tvrdeniu otca, že vzhľadom na jeho základné vzdelanie nepochopil význam uzavretia rodičovskej dohody o výške výživného pre mal. syna Y. zo dňa 19.03.2023. Otec v tom čase vedel, že je evidovaný na úrade práce, avšak na základe dohody o pracovnej činnosti vykonával pomocné stavebné práce až do 03.11.2023. Taktiež vie o zdravotných problémoch syna Y., avšak so synom sa vôbec nestretáva, matke nepomáha so starostlivosťou o syna.
29. Odvolací súd nespochybňuje zdravotné komplikácie otca, avšak z otcom predložených správ nevyplýva, že vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav nemôže vykonávať žiadnu prácu. Otec nepreukázal, že vzhľadom na svoj zdravotný stav má zníženú schopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti, a tak si zabezpečiť finančné prostriedky na svoju výživu, ako aj výživu svojho maloletého syna. Keďže nemá vo svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa, súd by predpokladal, že vzhľadom na existujúcu vyživovaciu povinnosť k mal. Y., ktorý má zdravotné problémy, zvýši úsilie v hľadaní si práce, resp. v hľadaní si lepšie platenej práce.
30. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je správne a dôvodné aplikovať princíp potenciality príjmu povinného rodiča. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním
možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
31. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
32. Odvolací súd dáva povinnému otcovi do pozornosti skutočnosť, že na portáli www.platy.sk je zverejnený v mesiaci 9/2024 priemerný mesačný plat pomocného stavebného robotníka v K. vo výške 922 eur. Otec v období, keď žil s matkou mal. Y. v spoločnej domácnosti pracoval brigádnicky ako stavebný robotník a mal príjem 800 eur mesačne.
33. Z obsahu súdneho spisu je preukázané, že na strane mal. Y. došlo k zmene pomerov. Lekári u neho diagnostikovali atypický autizmus, poruchu reči, správania, psychického vývinu. Mal. Y. vyžaduje špecializované terapie, celodennú starostlivosť, kontroly pedopsychiatrom, klinickým psychológom, genetické a metabolické vyšetrenia. Matka poskytuje mal. Y. osobnú starostlivosť za pomoci svojich rodičov, absolvuje s ním vyšetrenia u odborných špecialistov, zakúpila mu terapie v hyperbarickej komore za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu. S poukazom na zdravotný stav mal. Y.G.F. bude od budúceho roka navštevovať špeciálne materské zariadenie s vyššími výdavkami.
34. Odvolací súd opakovane poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
35. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).
36. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny .Odvolací návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).