Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-2-2022.pdf
PDF · 126.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu, Q. Z., nar. XX. B. XXXX, štátna príslušnosť: C. V. M., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, zastúpeného Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava ( ďalej v texte len ako: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava), v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. novembra 2021, č.: PPZ- HCP-BA5-285-027/2021-AV, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 25. januára 2022 sa žalobca domáhal podľa ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-285-027/2021- AV zo dňa 26. novembra 2021 o predĺžení zaistenia žalobcu, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.
I. Administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-285-027/2021-AV zo dňa 28. októbra 2021, podľa § 82 ods. 1, písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostil žalobu z územia Slovenskej republiky na územie C. M.. Súčasne tým istým rozhodnutím bol žalobcovi podľa ust. § 82 ods. 3, písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov po dobu dvoch rokov. Žalobcovi v predmetnom rozhodnutí § 83 ods. 2, písm. a/ Zákona o pobyte cudzincov, nebola určená lehota na vycestovanie. V uvedenej súvislosti žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-285-027/2021-AV zo dňa 26. novembra 2021 zaistil žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac však do 27. novembra 2021 a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-285-027/2021-AV dňa 26. novembra 2021 podľa ust. § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov predĺžil zaistenie žalobcu, pričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac však do 28. apríla 2022.
4. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia o predĺžení zaistenia vyplývajú dôvody jeho záverov spočívajúce v tom, že: žalobca dňa 27. októbra 2021 za obcou Rusovce /pri vychádzaní z lesného porastu na Petržalskú cestu v smere do obce Čunovo/, nevedel hodnoverne preukázať hliadke Obvodného oddelenia PZ Bratislava - Dúbravka svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 27. októbra 2021 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, preto správny orgán dňa 28. októbra 2021 podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov rozhodol o jeho administratívnom vyhostení na územie C. V. M.. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí vylúčil odkladný účinok, pretože to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem a odkladom výkonu rozhodnutia by bol ohrozený verejný poriadok. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným jeho doručením, dňa 28. októbra 2021. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený do ÚPZC so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27. novembra 2021. Dňa 28. októbra 2021 v zápisnici pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj k dĺžke doby jeho zdržiavania sa na území schengenského priestoru a uviedol priebeh a okolnosti jeho cesty z C.. Uviedol, že mu v C. nehrozí smrť, z C. vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca nežiadal. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a v rozhodnutí o zaistení sa nevyjadril k podkladom a k spôsobu zistenia. Žalobca bol taktiež vypočutý dňa 26. novembra 2021 pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 22 ods. 1 Zákona o správnom konaní, kedy v zápisnici o podaní vyjadrenia neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Správnemu orgánu bola dňa 23. novembra 2021 z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov zaslaná informácia k úkonom, ktoré boli so žalobcom vykonané. Na Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia Policajného zboru v Bratislave bola zaslaná žiadosť o lustráciu žalobcu, a taktiež bola spracovaná daktyloskopická karta jeho osoby. Po umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov bol žalobca umiestnený do karantény na základe platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Po vykonaní povinnej karantény bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor, ktorého účelom bolo zistiť jeho totožnosť, počas ktorého žalobca poskytol potrebné informácie k žiadosti o readmisiu prostredníctvom Readmission case managment system RCMS Pakistan. Správnemu orgánu bola dňa 24. novembra 2021 z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov zaslaná informácia ohľadne vykonaných úkonov, za účelom realizácie administratívneho vyhostenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom, alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť a ani fotokópiou dokladu totožnosti, či cestovného dokladu, bude žalobca spracovaný v RCMS ako typ 3, kde sú poskytnuté identifikačné údaje osoby vo forme odtlačkov prstov. O žiadosti zaslanej cez systém RCMS bude rozhodovať Ministerstvo vnútra C. na základe poznatkov Národnej databázy a registračného úradu C.. Všetky postupy sú v súlade s Dohodou medzi európskym spoločenstvom a C. V. M. o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Následne po vydaní náhradného cestovného dokladu prostredníctvom RCMS C., bude možné zo strany Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, začať úkony potrebné na výkon vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. V nadväznosti na ust. § 89 ods. 1, písm. a/ a b/ a § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný uviedol, že je zrejmé, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené žiadne ubytovanie, a nemá, ani si nevie zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky. Preto je nespochybniteľne preukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel splniť, a z tohto dôvodu nemohol žalobcovi uložiť alternatívu voči jeho zaisteniu. Správny orgán vychádzal zo zápisnice o podaní vyjadrenia, ako aj zápisnice pred vydaním rozhodnutia o predlžení zaistenia, kde žalobca neuviedol, že by mal zabezpečené ubytovanie, resp. že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami. Podľa žalovaného, prostriedky správneho orgánu určené na dodržiavanie podmienok pobytov cudzincov sú vymedzené tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do ich základných ľudských práv a slobôd. V prípade, že by žalovaný nepredĺžil zaistenie žalobcu, žalobcovi by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste, a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov zo strany žalobcu.
Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. l písm. f) Dohovoru a je zákonným vyjadrením pozbavenia jeho slobody, pretože proti nemu prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Žalovaný považuje podmienku v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru za splnenú, vydaním vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení číslo PPZ-HCP-BA5-285-010/2021-AV zo dňa 28. októbra 2021.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-285-027/2021-AV zo dňa 26. novembra 2021, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, podal tento dňa 10. januára 2022 správnu žalobu a v nej správnemu súdu navrhol zrušiť označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. novembra 2021, a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
6. V správnej žalobe žalobca dôvodil, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho rozsahu, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území C. z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru a § 81 Zákona o pobyte cudzincov. Žalobca namietal, že žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v jeho domovskej krajine a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny a nevykonal žiadne dokazovanie o bezpečnostnej situácii v C. ani nijako neskúmal prekážky vyhostenia v zmysle § 81 Zákona o pobyte cudzincov a čl. 3 Dohovoru. Na základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním prekážok vyhostenia, žalovaný vec následne nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru.
7. Žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1, písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, t. j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v C.. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie znamená porušenie čl. 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru.
8. Žalobca poukazuje na zlú bezpečnostnú situáciu v C. a odkazuje pri tom na informácie uverejňované na internetovom sídle Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, aktualizované ku 10.11.2021, z ktorých okrem iného vyplýva, že „Veľvyslanectvo SR v U. neodporúča turistické cesty do C.. Vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine a možné riziká Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dôrazne neodporúča občanom SR smerujúcim do C. V. M. cestoval' do oblastí severozápadného C. susediacich s Z. ( provincia Y. - C., provincia H. s vysokým rizikom sektárskeho a etnického násilia, W., kde hrozia bombové atentáty ). Upozorňuje, že teroristické útoky a násilie majú stále vysokú tendenciu a nie sú teritoriálne obmedzené iba na uvedené najviac rizikové územia. Útok aj na civilné ciele je v súčasnosti možný prakticky na ktoromkoľvek mieste v C. a hrozí vysoké riziko útoku na zahraničné osoby a objekty, prevažne z krajín západného sveta. Únosy s cieľom získania výkupného majú stúpajúcu tendenciu. Aj oblasti, ako napr. K.-H. ktoré boli považované za bezpečné, zaznamenali útoky teroristov, ktorých obeťami boli už aj slovenskí občania. Ohrozené sú budovy západných spoločností, vládne objekty a úrady, kresťanské zariadenia. Vyhýbajte sa veľkým zhromaždeniam ľudí, správajte sa nenápadne, dbajte na opatrnosť aj v reštauráciách, na trhoviskách, pri prehliadke pamätihodností a v' hoteloch. Mimoriadne vysoké riziko sektárskeho a etnického násilia je v meste Y., kde je aj vysoká úroveň bežnej kriminality. Veľvyslanectvo neodporúča cesty autom z V. do C. (zdroj: https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info)“. V nadväznosti na žalobcom prezentovanú situáciu, má za to, že za súčasnej bezpečnostnej situácie v C., by jeho vyhostenie do C. znamenalo jednoznačné porušenie čl. 3 Európskeho Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný si nezabezpečil žiadne informácie či správy o bezpečnostnej situácii v C., prípadne iné dôkazy, aby bolo možné dospieť k záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré právne názory vyslovené
Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudkoch sp.zn.: 1Sža/31/2014, sp.zn.: 1Sža/34/2010 a súčasne tiež na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR, ktorá je jednotná v názore, že medzi zaistením a účelom zaistenia, t.j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania ( rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/8/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19. októbra 2010, rozsudok NS SR sp. zn. 1SZa/7/2016, rozsudok NS SR sp. zn. 10Szak/11/2016 z 17. októbra 2016, rozsudok NS SR 1SZa/9/2016 ). Žalobca preto konštatoval, že jeho vyhostenie na územie C. nie je prípustné pre jeho rozpor s čl. 3 Európskeho Dohovoru a svoje zaistenie považuje za nezákonné aj pre jeho rozpor s čl. 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad napadnutého rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú zistenia, či je zaistenie žalobcu efektívne a účelné, a či neexistujú prekážky jeho vyhostenia vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v C., čo žalovaný neskúmal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o predlžení zaistenia je podľa žalobcu aj nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu žalovaného ohľadom viacerých závažných skutkových okolností v predmetnej veci.
10. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení dňa 18. januára 2022 uviedol, že považuje svoje rozhodnutie za vecne správne a odôvodnené, a navrhuje preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu ponechať v zaistení. Uviedol, že žalobca na otázku možnej hrozby mučenia, krutého, neľudského, alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako aj prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, odpovedal, že mu nič nehrozí a z C. odišiel kvôli lepšiemu životu, z ekonomických dôvodov. Žalovaný pokiaľ ide o jeho vedomosť o bezpečnostnej situácii v C. vychádzal z poznatkov uvedených na stránke ÚHCP PPZ k tejto situácii, ktorá reflektuje aj na stránku MZVaKZ SR, ktorá naposledy aktualizovala informácie k bezpečnosti v roku 2017-2018 a odvtedy je táto situácia viac menej nezmenená. Žalovanému je známy fakt, že sa na území C. nachádzajú oblasti, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko, avšak uvedené by bolo možné uplatniť kdekoľvek na svete, a tým pádom by celá procedúra strácala zmysel a opodstatnenie. Žalovaný argumentuje, že žalobca vo svojej výpovedi zlú bezpečnostnú situáciu, ako dôvod nemožnosti jeho vyhostenia neuvádza, naopak poukazuje na to, že do C. odkiaľ odišiel z ekonomických dôvodov sa vrátiť nechce, jeho záujmom je dostať sa do M., kde si chce nájsť prácu. Skutočnosť, že žalobca sa do C. vrátiť nechce, zástupca žalobcu vytrhol z kontextu a použil ho ako kľúčový argument, neznamená to však, že sa tam vrátiť nemôže z dôvodu bezpečnosti. Žalovaný uvádza príklady internetových zdrojov informácií o cestovaní do C. a je toho názoru, že bezpečnostná situácia v C. nie je život ohrozujúca. Žalovaný má taktiež za to, že nebol porušený čl. 5 ods. 1, písm. f/ Dohovoru, vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o administratívnom vyhostení, ktoré stále trvá. Rovnako tak, nebol podľa žalovaného porušený čl. 3 Dohovoru, nakoľko rozhodnutím žalovaného nebol a ani nebude žalobca vystavený mučeniu a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia uviedol, že v súčasnosti prebieha komunikácia z ÚPZC Sečovce, v zmysle zadovažovania si informácií k žalobcovi.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia (§ 221 až § 230 Správneho súdneho poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 26. novembra 2021, oboznámil sa s obsahom správnej žaloby a administratívneho spisu žalovaného, a v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. e/ a ust. § 206 ods. 3 a 6 Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 3. februára 2022, na ktorom sa nezúčastnili právny zástupca žalobcu, ani žalovaný. Podľa § 137 ods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku správny súd dňa 3. februára 2022 vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 229 Správneho súdneho poriadku.
12. Správny súd odkazuje na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. ( o pobyte cudzincov ), cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
Podľa ust. § 88 ods. 1, písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa ust. § 90 ods. 1, písm. d/ Zákona č. 404/2011 Z. z., je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa znenia článku 5 ods. 1, písm. f/ Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, nikoho nemožno pozbaviť slobody pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom, ktorým je okrem iného aj zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.
13. Žalobca žalobnú argumentáciu založil na spochybňovaní bezpečnostnej situácie v C., teda v krajine z ktorej pricestoval a do ktorej bol administratívne vyhostený, pričom podľa neho práve táto bezpečnostná situácia bráni jeho faktickému vyhosteniu do C.. Preto ak žalovaný rozhodol o jeho zaistení a následnom predĺžení zaistenia na účel výkonu takéhoto administratívneho vyhostenia, rozhodol nezákonne, pretože z týchto dôvodov žalovaný dôvodnosť a účelnosť zaistenia neskúmal, a tým rozhodoval bez riadneho zistenia skutkového stavu a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.
14. V preskúmavanom prípade správny súd konštatuje vzhľadom na obsah zistení z administratívneho konania, že žalobca neuviedol počas tohto konania žiadne, ani približné obavy z bezpečnostnej situácie, navyše tvrdil, že mu nehrozí nič a odišiel kvôli lepšiemu životu z ekonomických dôvodov. Z uvedeného
dôvodu správny orgán nemal v tomto pochybnosti a vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a aj určil krajinu vyhostenia.
15. K žalobcom v správnej žalobe namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, správny súd podotýka, že ak žalovaný skutkový stav ustálil na podklade nemenných vyjadrení žalobcu, ktoré tento predniesol v procese rozhodovania o jeho administratívnom vyhostení, jeho zaistení, ako aj predĺžení jeho zaistenia, možno takýto postup žalovaného bez výhrad akceptovať. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 1Sža/3/2015). Pritom súd dodáva, že žalobcom namietané objektívne informácie zo stránky ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí o C. vyplývajú poučenia pre turistov idúcich do tejto krajiny. Tiež pripomína, že žalobca podľa vlastných vyjadrení smeruje do M., a je ekonomickým migrantom.
16. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný riadne zistil skutkový stav, zaistil žalobcu a následne predĺžil jeho zaistenie z dôvodu, že je to potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, na účel výkonu tohto vyhostenia, pričom existovalo, a naďalej existuje riziko úteku žalobcu. Zákonným dôvodom zaistenia žalobcu je naďalej existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BA5-285-010/2021-AV zo dňa 28. októbra 2021.
17. Správny súd prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu žalobcu do jeho domovskej krajiny - C. nenašiel. Aj z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného aj vyjadrenia, ktoré žalobca uviedol v priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení, ako aj vyjadrení, ktoré žalobca podal na úrovni konania o jeho zaistení a predĺžení tohto zaistenia (zápisnice zo dňa 28. októbra 2021, a zo dňa 26. novembra 2021) zhodne vyplýva, že v krajine pôvodu (C.) žalobcovi nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca samotný taktiež potvrdil, že mu v domovskej krajine nebol uložený trest smrti a že ani nie je predpoklad, aby mu trest smrti uložený bol a z tohto dôvodu, sa preto nemohol alebo nechcel do domovskej krajiny (C.) vrátiť. Žalobca v celom priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení, jeho zaistení, ako aj v predĺžení jeho zaistenia nikdy neuviedol zlú bezpečnostnú situáciu v C., ako dôvod jeho odchodu z tejto krajiny. Žalobca ani opakovane, napriek poučeniu zo strany žalovaného, nevzniesol vo vzťahu k ním získaným podkladom pre jeho rozhodnutia o administratívnom vyhostení, zaistení a predĺžení zaistenia, žiadne námietky a nenavrhol ani ich doplnenie. Z administratívneho spisu taktiež nevyplývajú žiadne náznaky o zmene bezpečnostnej situácie v C., na základe ktorých, by nebolo možné považovať žalobcovu domovskú krajinu za pre neho bezpečnú. Žalobcovu následnú argumentáciu spočívajúcu v jeho tvrdení, že sa do C. nechce vrátiť, považuje správny súd za skresľujúcu, nakoľko túto informáciu je potrebné chápať v kontexte toho, čo uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach v priebehu správneho konania, kedy uviedol, že z C. odišiel “kvôli lepšiemu životu z ekonomických dôvodov“. Ak žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácie o nemožnosti jeho vyhostenia do C. z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v tejto krajine, odkázal na odporúčania z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a tiež Veľvyslanectva Slovenskej republiky v U.,, správny súd tieto nespochybňuje, avšak z ich označenia „Cestovné odporúčanie“ je zrejmé, že sú určené tým, ktorí uvažujú o návšteve C. ako turisti v postavení cudzincov. Žalobca vo svojich vyjadreniach označil C. ako krajinu, z ktorej pochádza a kde žil a pracoval. Je preto zrejmé, že informácie o možných rizikách únosov a útokov na cudzincov v C., nemožno efektívne použiť na situáciu žalobcu.
18. Žalovaný prehľadným spôsobom uviedol, ktoré procesy už prebehli, a s akým výsledkom, ako aj tie, ktoré sa práve realizujú, a na výsledok ktorých sa čaká, pričom vzhľadom na predpokladaný čas ukončenia týchto procesov, predĺžil zaistenie žalobcu na ním určený čas. V danom prípade dôvodom predĺženia doby zaistenia žalobcu bola skutočnosť, že sa žalovanému v stanovenej dobe zaistenia, napriek vykonaným úkonom, nepodarilo ukončiť proces readmisie, pričom ale táto doba neprekročila po sčítaní s predchádzajúcou dobou dobou zaistenia, zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia.
19. Správny súd odkazuje na názor žalovaného:, „žalobca sa do C. vrátiť nechce, neznamená, že sa do Pakistanu vrátiť nemôže z dôvodu bezpečnosti.“ Podobne odkazuje na argumenty s odkazom na, konkrétne rozhodnutie č.k.: 1Sža/31/2014 zo dňa 2. septembra 2014, ktoré sa týka zaistenia cudzinca, ktorý požiadal o azyl, rozhodnutia č.k. 1Sza/8/2015, ktoré sa týka konfliktu v G.Ý. a rozhodnutia
č.k.: 10Szak/11/2016 zo dňa 17. októbra 2016, ktoré sa týkalo maloletých detí s matkou, kde nebola určená krajina vyhostenia. Takáto argumentácia právneho zástupcu žalobcu logicky nemôže prispieť k dôvodnosti správnej žaloby.
20. Správny súd sa zaoberal otázkou trvania účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu aj v čase rozhodovania žalovaného o jeho predĺžení. Zisťoval teda, či aj v čase, kedy žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu, boli stále splnené predpoklady jeho vyhostiteľnosti do jeho domovskej krajiny, z toho či C. nie je pre žalobcu štátom, na ktorý sa vzťahujú definičné znaky vyplývajúce z cit. ust. § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho z jeho rozsudku sp.zn.: 10Szak/3/2021 podľa ktorého, účelom zaistenia je realizácia administratívneho vyhostenia, preto účel možno splniť len vtedy, ak je vyhostenie potenciálne možné.
21. Správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a správnu žalobu je povinný posudzovať neformálne (ust. § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) preto, preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného aj nad rámec žalobných námietok, pričom nenašiel v postupe orgánu verejnej správy, ako aj v napadnutom rozhodnutí pochybenia ani mimo rámca žalobných námietok žalobcu. Správny súd naopak, vzhľadom na prebiehajúci proces prípravy výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu, takisto konštatuje, že u tohto existuje vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia (odchod do M. ), riziko úteku ( čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/115/ES ).
22. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/115/ES, pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
23. Zaistenie predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca a to do práva na slobodu jeho pohybu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. Žalobca svojimi námietkami nespochybnil zákonnosť rozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo. Žalovaný podľa správneho súdu postupoval zákonným spôsobom aj keď sa zaoberal alternatívami k zaisteniu žalobcu, teda možnosťou uloženia miernejších prostriedkov podľa ust. § 89 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, pričom tieto vyhodnotil správne, ako nerealizovateľné nakoľko u žalobcu nezistil spôsobilosť splniť podmienku zabezpečiť si ubytovanie alebo zložiť peňažnú záruku.
24. V preskúmavanej veci správny súd konštatuje, že závery žalovaného korešpondujú s obsahom administratívneho spisu a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj Správnym poriadkom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
25. Správny súd pokiaľ ide o dôvody, ktoré žalovaného viedli k nutnosti predĺžiť zaistenie žalobcu dospel k presvedčeniu, že žalovaný potrebu predĺžiť zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 28. apríla 2022 odôvodnil spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o včasnosti a účelnosti administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia žalobcu. Pokiaľ sa skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia o zaistení cudzinca nezmenili (k zaisteniu žalobcu došlo za účelom výkonu administratívneho vyhostenia), postačí pri rozhodovaní o predĺžení doby zaistenia na toto odôvodnenie odkázať a uviesť dôvody, pre ktoré došlo k predĺženiu doby zaistenia, pričom tieto musia byť splnené (viď rozsudok NS SR 10Sza/16/2016). Z predchádzajúceho obsahu odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný takýmto spôsobom postupoval.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov, návratovou
smernicou, správnym poriadkom ako i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedené skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Správny súd preto dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti, a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.