Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Sf-6-2024.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Subarea
2Sf/6/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LPN s. r. o., IČO: 44 672 900, so sídlom: Na Kalvárii 5, Košice, právne zastúpený: Mgr. Dávid Ján Novák, advokát, so sídlom: Na Kalvárii 5, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom: Železničná 1, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09.02.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.02.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“ alebo „preskúmavané opatrenie“), ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, Železničná 1, Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán„), č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023, ktorým Daňový úrad Košice z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023 žalovanému povinnosť zložiť peňažnú sumu 40.136,41eur na účet správcu dane. Žalobca taktiež v správnej žalobe žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi trovy súdneho konania.
2. Žalobca súčasne žiadal, aby súd priznal ním podanej správnej žalobe odkladný účinok. Tento návrh odôvodnil tým, že nepriznanie odkladného účinku je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu a vážny nenapraviteľný následok, keďže žalobca je v zmysle potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného povinný zaplatiť celkovo sumu cez 40.136,41 eur, a to v krátkej časovej lehote, nakoľko rozhodnutia správcu dane nadobudli potvrdzovacími rozhodnutiami žalovaného právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca ďalej uvádza, že v predmetnej veci sa už vedie daňová exekúcia, pričom v dôsledku nej má žalobca zablokované bankové účty a nedokáže v dôsledku tejto platiť svoje záväzky. Preto už boli aj na žalobcu podané návrhy na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho súdu. Žalobca taktiež uvádza, že za predpokladu vzniknutej platobnej neschopnosti, žalobca bude v dohľadnej dobe povinný v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo znamená, že začatie a následné vedenie konkurzného konania, resp. vyhlásenie konkurzu, bude mať pre žalobcu nezvratný následok.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2024, doručenom Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 23.10.2024, nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a návrh žalobcu nepovažuje za dôvodný. 1.1 Žalovaný uvádza, že Rozhodnutie sa stalo exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené daňové exekučné konanie č. 110000653610, ktoré bolo začaté vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 102418026/2023 zo dňa 25.9.2023, a následne bola dňa 09.10.2023 vydaná
daňová exekučná výzva č. 102533421/2023. Žalovaný konštatuje, že žalobca mal právo sa proti daňovej exekučnej výzve odvolať, ktorý ale svoje právo nevyužil, odvolanie nebolo podané, a tak po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy bol vydaný daňový exekučný príkaz č. 102956569/2023 zo dňa 22.11.2023. V prípade, ak by žalobca využil svoje právo na podanie odvolania, žalovaný by v daňovom exekučnom konaní nepokračoval, až do rozhodnutia druhostupňového orgánu o zákonnosti daňovej exekučnej výzvy. Výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb Tatra banka a.s. a prebieha odo dňa 25.09.2023, a na základe aktuálneho zistenia v informačnom systéme, bola zo sumy 40.136,41 eur núteným výkonom práva uhradená suma vo výške 8.088,23 eur, pričom posledná úhrada z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, Tatra banka a.s., bola realizovaná dňa 22.4.2024. Žalovaný konštatuje, že daňové exekučné konanie prebieha vyše 11 kalendárnych mesiacov, a vzhľadom iba na čiastočnú úspešnosť núteného výkonu práva, s poslednou úhradou zo dňa 22.04.2024 vo výške 662,40 eur, nie je dôvodné, aby súd správnej žalobe uznesením priznal odkladný účinok. Zároveň zo strany žalovaného, po vykonanej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023, došlo na základe rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 101964179/2024 zo dňa 09.07.2024, právoplatným dňa 23.08.2024, k vyrubeniu dane vo výške 44.069,51 eur, ktorej úhrada mala byť zabezpečená vydaním vykonateľného Rozhodnutia. Suma vyrubenej dane spočíva v nepriznaní nároku na nadmerný odpočet vo výške 3.425,59 eur a v dodatočnom vyrubení dane vo výške 40.643,92 eur. 1.2 Žalovaný konštatuje, že podľa aktuálneho skutkového stavu vo veci došlo k predpokladanému dodatočnému vyrubeniu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023, a proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane č. 101964179/2024 žalobca podal pod ev. č. 615918229/2024 odvolanie zo dňa 23.08.2024, na základe ktorého v súčasnosti na druhostupňovom orgáne prebieha odvolacie konanie.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
11. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
13. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t.j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
15. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku správny súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku. Prvou, a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
16. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
17. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby tým, že je povinný zaplatiť sumu cez 40.136,41 eur, že v predmetnej veci sa už vedie daňová exekúcia, pričom v dôsledku nej má žalobca zablokované účty a nedokáže platiť svoje záväzky. Podľa tvrdenia žalobcu, ten v dohľadnej dobe bude povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Správca dane síce pristúpil k vydaniu daňového exekučného príkazu, ktorým nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb, avšak žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nešpecifikoval, aká závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok mu hrozí a v čom spočíva, resp. nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie tejto ujmy. Z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa nejaví, že žalobca nie je schopný uhradiť celú daňovú pohľadávku, žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho neuspokojivú finančnú či hospodársku situáciu.
18. Na základe vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca nevyužil svoje právo odvolať sa proti daňovej exekučnej výzve (ktorého podanie by malo odkladný účinok), a preto bol vydaný daňový exekučný príkaz. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol informácie, či prípadne požiadal o možnosť uhradiť sumu, ktorá je predmetom daňovej exekúcie, v splátkach, a že tomu zo strany žalovaného nebolo vyhovené. Iba strohé konštatovanie, že je povinný zaplatiť celkovo sumu cez 40.136,41 eur, nepostačuje na preukázanie hroziacej ujmy na strane žalobcu. Žalobca je povinný ju preukázať, pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi hroziacou škodou a vznikom vyššie uvedenej ujmy. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že žalobca v návrhu absolútne nepreukázal aká ujma mu má vzniknúť, nakoľko iba tvrdenie o povinnosti úhrady určenej sumy, dostatočným spôsobom nepreukazuje bezprostredne hroziacu ujmu. Žalobca neobjasnil a nepreukázal, aký dopad by naňho mala bezodkladná úhrada.
19. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov musí byť spojená s okamžitými, nie v budúcnosti možnými právnymi následkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba predpoklad, že v budúcnosti dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. Správny súd preto poukazuje na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti a spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej finančnej škody.
20. Žalobca v predmetnej veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne, nielen hypotetické dopady. Žalobca relevantne nekonkretizoval žiaden hroziaci negatívny následok v podobe vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové a sociálne pomery a neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú situáciu, plnenie záväzkov voči zamestnancom, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, a pod.). Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v tomto konaní nepreukázal a aj s poukazom na podnikateľské
riziko žalobcu, nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
21. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd už nepristúpil k skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup).
22. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).