Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Csp-139-2019.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: D. U., D..: XX.X.XXXX, N. Z. XXX, Š. proti žalovanému: BENCONT COLLECTION a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, zamieta.
II. Súd konanie v časti o určenie, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, zamieta.
III. Súd konanie v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve, zastavuje.
IV. Súd konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur zamieta.
V. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.7.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že: I. dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, II. zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, III. úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a IV. uloženia žalovanému povinnosti uhradiť žalobkyni finančné zadosťučinenie 200 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou uzavrela dňa 5.9.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 663,88 Eur (20.000 Sk). Jedná sa o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu. Dohoda o zrážkach je neplatná, žalovanému nikdy nič nepodpísala a nikdy so žalovaným nemala žiadny právny vzťah a postúpenie pohľadávky je neplatné. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá je bankou, je neplatné, ak takéto postúpenie je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od (ust. § 92 ods. 8) zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa. Považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Ani v prípade upustenia do použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Na veci má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo192/2010, 1Cdo91/2006). Navrhuje určenie dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľné. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne COOP JEDNOTA GALANTA, Revolučná štvrť 953, 924 14 Galanta povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Poukazuje na predbežné opatrenia z rôznych súdov.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Piešťany, sp. zn.: 10Er/298/2012 zo dňa 21.6.2012, list Poštovej banky zo dňa 5.9.2007, žiadosť o vyrozumenie žalovaného zo dňa 13.12.2018, potvrdenia vkladov v prospech Poštová banka.
4. Tunajší súd uznesením sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.7.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, z dôvodu neosvedčenia dôvodnosti nároku a existencie hrozby zásahu do práv. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2019.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.11.2019 vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať s poukazom na § 161 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že žalobkyňa nijako nezdôvodnila, z akého právneho dôvodu, podala návrh na Okresný súd Galanta, keďže uvedené nenamietala počas konania pred rozhodcovským súdom. Žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní nečinná, pričom v súdom stanovenej lehote neoznámila svoju žalobnú odpoveď, preto súd v rozhodcovskom konaní pokračoval bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenia § 35a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú bankou, a.s. Žalovaný namieta aj nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa § 137 písm. c) CSP. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 5.9.2007, pričom pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s., uplatnila dohodu o zrážkach zo mzdy ešte v roku 2009. V tejto súvislosti je nepochopiteľné, že žalobkyňa preukazuje naliehavý právny záujem po 10 rokoch odo dňa zaslania žiadosť o zrážky zo mzdy pôvodného veriteľa, Poštovej banky, a. s. Zároveň, petit žalobkyne v žalobe je nevykonateľný, nakoľko vo výroku I. žiada, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, vo výroku II. zase žiada, že zmluva o úvere je neplatná a vo výroku III., že úver je bezúročný a bezpoplatkov. Za predpokladu, ak by súd určil, že zmluva o úvere je neplatná, tak žalobca nemá žiadny naliehavý právny záujem na tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a taktiež ani na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, vôbec nie je jasné na základe čoho ho žalobkyňa uplatňuje. Z uvedených skutočností nie je jasné, čím žalovaný porušil práva žalobkyne. Žalovaný žiadal od žalobkyne len to, čo mu po práve patrilo. Na žalovaného bola postúpená pohľadávka spoločnosti Poštová banka, a.s. voči žalobkyni, vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Porušením povinností žalobkyne vyplývajúcich zo zmluvy o úvere mal žalovaný nárok požadovať od žalobkyne uspokojenie svojej pohľadávky. Žalobkyňa vo svojom podaní
nijako nepreukázala, že žalovaný porušil právne predpisy, ktoré by zakladali jej nárok ako spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. V prípade, ak žalobkyňa požaduje náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, žalovaný má za to, že nárok môže žalobca uplatňovať len pri podanej ústavnej sťažnosti v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa právneho názoru žalovaného, žalobkyňa nemá žiadne právo uplatňovať si pred Okresným súdom Galanta nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa požaduje 200 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie, avšak nijako nevyčíslila z čoho pozostáva táto suma, nepredložila súdu žiadny výpočet na základe ktorého požaduje práve sumu vo výške 200 Eur. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnou a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov právneho zastúpenia v prospech žalovaného, alternatívne, aby súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesných podmienok.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu. Žalobkyňa svoju neúčasť neospravedlnila, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd v súlade s § 180 CSP prejedal vec na pojednávaní bez ich prítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa dňa 5.9.2007 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a. s.) zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.000 Sk (663,88 Eur) a zároveň bola uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu, že žalobkyňa si neplnila povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy, právny predchodca žalovaného si pohľadávku voči žalobkyni uplatnil v rozhodcovskom konaní na Stálom Rozhodcovskom súde pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, v ktorom súd vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn.: DC-B/0811/0022 dňa 3.2.2012, ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobca) sumu 388,95 Eur s prísl. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012 a vykonateľnosť dňa 9.4.2012. Následne Okresný súd Piešťany uznesením sp. zn.: 10Er/298/2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.5.2012, sp. zn.: EX2747/2012 na podklade vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku.
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 3 ods. 5 prvá a tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8117708707 zo dňa 5.9.2007, zmluvy o úvere č. 8117708707 zo dňa 5.9.200 uzatvorené medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného, určenia úveru z predmetnej úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur.
16. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 5.9.2007 došlo medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Poštovou bankou) k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.000 Sk (663,88 Eur) a zároveň bola uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu, že si žalobkyňa neplnila povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy, právny predchodca žalovaného si pohľadávku voči žalobkyni uplatnil v rozhodcovskom konaní na Stálom Rozhodcovskom Súde pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, v ktorom súd vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn.: DC-B/0811/0022 dňa 3.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012 a vykonateľnosť dňa 9.4.2012. Predmetný právoplatný rozhodcovský rozsudok založil v tomto konaní (v časti bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) prekážku rozhodnutej veci, nakoľko prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V pôvodom konaní vedenom na Stálom Rozhodcovskom Súde pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s, súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu č. 8117708707 zo dňa 5.9.2007, ktorú posúdil ako uzatvorenú v súlade s právnymi predpismi, nakoľko žalobe právneho predchodcu žalovaného vyhovel a zaviazal žalobkyňu (v pôvodnom konaní žalovanú) na zaplatenie sumy 388,95 Eur s príslušenstvom. Tunajšiemu súdu tak bráni prekážka rozhodnutej veci prejednať a posudzovať otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Námietky týkajúce sa údajnej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mohla žalobkyňa namietať v pôvodom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcu v časti o určenie, že úver z predmetnej úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov zastavil. Súd zároveň uvádza, že keďže už došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, po vydaní rozhodcovského rozsudku plynula žalobkyni lehota na podanie žaloby na jeho zrušenie, ktorou tak žalobkyňa mohla chrániť svoje práva a záujmy, čo však žalobkyňa neurobila a touto žalobou to už nie je možné.
17. V časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007 a o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 8117708707 zo dňa 5.9.2007 súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa nepredložila súdu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a ani úverovú zmluvu. Strany sporu majú v civilnom sporovom konaní právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z predložených dôkazov. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Žalobkyňa napriek výzvam súdu nepredložila súdu dohodu o zrážkach zo mzdy a ani úverovú zmluvu, ktorých určenia neplatnosti sa domáha. Súd v danom prípade tak nemohol jednoznačne zistiť skutkový základ pre svoje rozhodnutie ohľadom určenia požadovanej neplatnosti. Súd tak musel rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
18. V konaní síce nebola sporná existencia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a existencia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, obe zo dňa 5.9.2007, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o určenie ich neplatnosti a posúdenie dôvodov ich neplatnosti, či už z dôvodu existencie neprijateľných podmienok žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré bolo potrebné v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné posúdiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako aj neplatnosť zmluvy o úvere.
Uvedené skutočnosti tak zostali v konaní nepreukázané a v dôsledku dôkaznej núdze, súdu neostávalo nič iné len žalobu v tejto časti zamietnuť.
19. Pokiaľ sa jedná o uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur, súd aj v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa a skutočnosť, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nepreukázala porušenie svojho práva alebo porušenie povinnosti ustanovených právnymi predpismi a rovnako nepreukázala, že by si porušenia úspešne na súde uplatnila. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok, ktoré sú predpokladom pre uplatnenie finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol.
20. K vznesenej námietke žalovaným k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalovaným, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky vzniknutej na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2007, ktorá je predmetom konania, došlo k prevodu všetkých zmluvných práv a povinností plynúcich z daných právnych úkonov na žalovaného, a teda nie je potrebné, aby žalovaným bol aj jeho právny predchodca. Nejedná sa tu o žiadne nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko postúpením sa postupca vzdal svojich pohľadávok s celým ich príslušenstvom v prospech postupníka, ktorý tak vstúpil do jeho práv a povinností.
21. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko žalovanému v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.