Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20P-1-2019.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľky - manželky N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z., Z. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Hlavná 48, proti manželovi Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., XX - K., E. XX, Č. Q., zastúpenému JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 64, o Q. Z. B. Ú. S. Z. H. Č. S. Q. E. Z.. L. B., H.. X.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda takto
rozhodol:
I. Manželstvo N. B., nar. XX.XX.XXXX a Z. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Z. Ú. Z. N. Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, rozvádza.
II. Maloletá L. B., nar. X.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou XXX,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý mesiac od X.-R. dňa od XX.XX hod. do XX.-R. dňa do XX.XX hod. tak, že v nepárnych mesiacoch sa styk bude realizovať v mieste bydliska maloletej s tým, že maloletá bude počas tohto obdobia riadne navštevovať predškolské zariadenie, a v párnych mesiacoch sa styk bude realizovať v mieste bydliska otca, pričom prvú návštevu absolvuje maloletá v sprievode matky v dňoch XX.X. - X.X.XXXX vo vymedzenom čase. Otec nie je oprávnený počas prvých troch návštev v mieste jeho bydliska umiestniť maloletú do predškolského zariadenia.
V. Matka je povinná každý rok v mesiaci august bezprostredne po realizácii styku s otcom odcestovať spolu s maloletou do R. za účelom návštevy rodiny otca.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu X.X.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu svojho manželstva a úpravy práv a povinností manželov k spoločnému mal. dieťaťu na čas po rozvode. Uviedla, že manželstvo bolo uzavreté až po narodení maloletej, avšak už pred jeho uzavretím došlo zo strany manžela k opakovanej nevere a navrhovateľka vnímala i skutočnosť, že manžel nezvláda situáciu po narodení maloletej tak, ako by to u dospelého muža bolo dôvodné očakávať. Napriek tomu dúfala a želala si, aby sa ich vzťah opäť zlepšil, k čomu v období uzavretia manželstva i došlo. Následne však manžel zmenil pracovné miesto, čo bolo síce v jeho prospech, ale nevhodne sa zblížil s kolegyňou. Toto navrhovateľka odmietala znášať, preto v máji XXXX spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť v S. a presťahovala sa k svojim rodičom na K.. Manžel sa o obnovenie vzťahu nijako nepokúšal, navrhovateľke sa mal vyhrážať tým, že jej vezme maloletú.
2. V súčasnosti manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, najmä nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletej; navrhovateľka preto nemá záujem o jeho zachovanie. Vo vzťahu k maloletej na čas po rozvode navrhovateľka žiadala jej zverenie do svojej osobnej starostlivosti s tým, že maloletú bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Ohľadne výživného navrhla zachovať súčasný stav, podľa ktorého otec prispieva na maloletú sumou XXX € mesačne. Styk otca s maloletou navrhla upraviť každý nepárny týždeň počas nedele, každý nepárny rok počas XX. B. XX.XX. a každý rok v deň narodenín maloletej (X.XX.) s tým, že otec bude maloletú preberať a odovzdávať matke v mieste jej bydliska.
3. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu súhlasil s rozvodom manželstva, zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke i výškou výživného, nakoľko platí maloletej i poistné vo výške XXX,XX € mesačne. Nesúhlasil však s tým, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok výhradne matka, nakoľko pre to nie sú dané žiadne dôvody. Ohľadne styku s maloletou žiadal dodržiavať úpravu v zmysle rozsudku Obvodného súdu pre S. X z XX.X.XXXX č.k. XP/XXX/XXXX-XX, ktorým bola schválená dohoda rodičov o styku otca s maloletou, a tiež si želal tráviť s maloletou jej narodeniny každý párny rok. Uviedol, že zrejme v dôsledku narušených vzťahov rodičov matka uvedené rozhodnutie nikdy nedodržiavala a tak obmedzovala otca v možnostiach tráviť čas s maloletou. V dôsledku toho sa nedostatočne rozvíja vzťah otca a dieťaťa, maloletá neovláda R. jazyk a nepozná svojich starých rodičov ani ostatnú rodinu v R., čo by chcel otec zmeniť.
4. Z obsahu návrhu súd zistil, že manžel je štátny občan R. Q., maloletá dcéra manželov má slovenské i R. štátne občianstvo a posledné spoločné bydlisko manželov bolo v S.. Keďže uvedené skutočnosti predstavujú v konaní tzv. „cudzí prvok,“ súd neposudzoval svoju právomoc podľa slovenského procesného práva (Civilný mimosporový poriadok; C.m.p.), ale podľa Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (tzv. Brusel II bis). Právomoc súdu prejednať a rozhodnúť vec bola v čase začatia konania daná pre rozvod manželstva podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia (manželia mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, keďže manžel v tom čase býval v O.; navrhovateľka tu zároveň bývala najmenej jeden rok pred podaním návrhu) a pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (maloletá mala obvyklý pobyt v Slovenskej republike). Námietku (ne)právomoci súdu účastníci nevzniesli.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželov a obsahom spisu (sobášny list manželov, rodný list maloletej, rozsudok Obvodného súdu pre S. X z XX.X.XXXX Č..E.. XP/XXX/XXXX-XX, potvrdenia o príjme navrhovateľky, správa kolízneho opatrovníka zo XX.X.XXXX, potvrdenia o príjme manžela a prehľad jeho mesačných výdavkov, výpisy z účtu manžela, rodičovská dohoda z XX.XX.XXXX). Súd tiež z vlastnej evidencie zistil, že sa na ňom pod sp. zn. XXEm/X/XXXX vedie konanie o návrhu otca na výkon vyššie uvedeného rozhodnutia Obvodného súdu pre S. X, na ktorého doterajší priebeh prihliadol, pretože s týmto konaním súvisí.
6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že hlavným dôvodom podania návrhu bola opakovaná nevera manžela pred i po uzavretí manželstva. Manželstvo už nemá záujem obnoviť.
7. Ohľadne maloletej uviedla, že dieťa má pravidelný denný režim, navštevuje cirkevnú materskú školu (MŠ) s vyučovacím jazykom maďarským v mieste bydliska. V MŠ má maloletá i záujmové aktivity (krúžky), okrem toho máva tanečnú 1x týždenne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nemá žiadne osobitné potreby.
8. Maloletá doposiaľ komunikuje výhradne v maďarskom jazyku, v slovenskom sa zatiaľ nedorozumie, neovláda R. ani B. (v ktorej komunikujú rodičia). Otec sa kvôli maloletej učil maďarsky, pri stretnutiach sa s maloletou dorozumievajú posunkami, pri komunikácii elektronickými prostriedkami im matka prekladá.
9. K stretnutiu otca s maloletou naposledy došlo na jej narodeniny (X.XX. t.r.), kedy boli všetci spoločne v Z. na výlete. Otec na ďalší deň ráno ešte navštívil maloletú a priniesol jej oblečenie, potom odišiel. Pôvodne sa rodičia dohodli tak, že otec bude navštevovať maloletú každý druhý víkend, čo sa nie vždy podarilo; otec to odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov. Prvé Vianoce po odlúčení rodičov bola matka s maloletou v S., ďalší rok bol otec za dcérou (v tom čase býval v O.). Tento rok sa rodičia tiež chceli dohodnúť, avšak komunikácia napriek vzájomnej snahe viazne.
10. Minulý rok v apríli si otec vzal dovolenku, maloletá bola u neho v S. celý týždeň; vzala ju tam matka v sobotu. Nasledujúce dva dni sa maloletá necítila dobre, no už v utorok ju dal otec do škôlky. Maloletá sa v ten deň počas telefonátu s matkou dožadovala jej prítomnosti; zrejme preto, že na ňu bolo priveľa zmien naraz. Inak stretnutia otca s maloletou prebiehajú dobre, maloletá však pri oznámení otcovej návštevy hovorí, že nechce ísť do S., zrejme kvôli uvedenému zážitku. Budúci rok bude maloletá v predškolskom ročníku, teda asi nebude možné, aby chýbala v MŠ celý týždeň.
11. Manžel vo výpovedi uznal svoje pochybenia vo vzťahu, avšak nesúlad medzi rodičmi nepovažoval za dôvod pre to, aby mal obmedzený kontakt s maloletou. Rodičovskú dohodu uzavretú v S. navrhla matka, on ju podpísal domnievajúc sa, že sa tým sleduje dobro maloletej, avšak teraz si myslí, že jej účelom bolo hlavne to, aby sa matka s maloletou mohla presťahovať na Slovensko. Keďže matka dohodu nedodržiavala, aj on sa presťahoval na Slovensko, aby bol maloletej bližšie, no nič sa nezmenilo, čo matka odôvodňovala napr. tým, že maloletá chce prespávať len doma. Keď maloletá ochorela, matka si radšej vzala OČR, hoci vedela, že otec môže pracovať z domu a o maloletú sa starať. Po trištvrte roku bez kladného výsledku otec dostal výhodnú pracovnú ponuku v S., tak sa tam vrátil. Ponuku v Nemecku odmietol kvôli väčšej vzdialenosti od bydliska maloletej.
12. Posledné 3 - 4 mesiace sa otec s maloletou stýka menej výhradne z finančných dôvodov, každá návšteva ho totiž stojí XXX - XXX €. Inak sa snažil rodičovskú dohodu schválenú českým súdom dodržiavať. Pokiaľ ide o výživné, toto niekedy platí i nad dojednanú výšku.
13. Konanie matky považuje otec za škodlivé pre maloletú. Netvrdí, že je úmyselné, avšak v konečnom dôsledku maloletej neprospieva. Maloletá by časom mohla nadobudnúť pocit, že práve ona je dôvodom pre to, že otec s nimi nežije, a mohla by sa z tohto obviňovať. Dcéra tiež neovláda iný než maďarský jazyk, čo je v jej aktuálnom prostredí síce prirodzené, ale má príležitosť učiť sa viacero jazykov súčasne; otec s ňou komunikuje po Č. i R., a základné veci ovláda i v maďarčine, takže sa s maloletou vždy dorozumie. Ak sa vyskytne v komunikácii niečo nové, pomáha si obrázkami, zatiaľ to fungovalo bez problémov. Maloletú vie otec aj uložiť na spánok, zatiaľ vždy pokojne prespala celú noc.
14. Maloletá má vzhľadom na pobyt otca vo veľkom meste aj viacero ďalších možností (vzdelanie, šport). Počas matkou zmieňovanej návštevy otec maloletú skutočne dal do (súkromnej) škôlky, pretože si myslel, že je na to pripravená. Maloletá nemala problém zvyknúť si, vždy pri jeho príchode bola začlenená v kolektíve detí, hrala sa. Aj keď prejavila nevôľu ísť do škôlky, nešlo o žiadnu vyhrotenú situáciu. Uznáva však, že maloletej mohol poskytnúť viac času zvyknúť si na nové prostredie, do budúcna by sa so škôlkou neponáhľal. Svoje pracovné povinnosti si vie zariadiť tak, aby mohol pracovať z domu, má 5 týždňov platenej dovolenky, a väčšinu pracovných ciest vie delegovať na kolegov. Určite nechce maloletej upierať právo na život s matkou, ale zároveň je presvedčený o tom, že aj jeho vklad do jej života je dôležitý, preto s ňou chce tráviť čo najviac času. Želá si, aby matka rešpektovala doterajšiu rodičovskú dohodu, a do budúcna by chcel styk s maloletou ešte rozšíriť a umožniť jej spoznať aj svoju rodinu v R.; keď sa o možnosti návštevy rozprával s matkou, tá to odmietla, neskôr však sama kontaktovala jeho otca (starého otca maloletej) za týmto účelom.
15. Matka mala k niektorým tvrdeniam otca výhrady. Rodičovská dohoda sa podľa nej nerešpektovala aj preto, že bola nekonkrétna, avšak rodičia sa vždy snažili dohadovať jednotlivé stretnutia. Cestovanie do S. každý mesiac by matka považovala za príliš náročné pre seba i maloletú. Tvrdenie otca o jej úmysle presťahovať sa na Slovensko vyvrátila s tým, že po odlúčení rodičov nemala v S. žiadne zázemie, preto bol návrat domov prirodzeným riešením. S otcom maloletej sa nevedeli dohodnúť ohľadne niektorých aspektov výchovy; matka napr. odmietla nechať maloletú vo veku 2,5 r. s opatrovateľkou a ísť s manželom von, čo jemu prekážalo. Jazykové obmedzenie maloletej je len dočasné, onedlho sa v škole naučí po slovensky a matka sa nebráni ani ostatným jazykom, ale postupne. K návšteve maloletej u otca v S. matka dodala, že adaptačné problémy sa objavili až doma, keď maloletá opäť na noc potrebovala plienku a budila sa zo spánku s plačom.
16. Manželstvo rodičov bolo uzavreté X.X.XXXX vo N. Z.; maloletá sa narodila X.XX.XXXX, teda ešte pred jeho uzavretím. K odlúčeniu manželov došlo v máji XXXX, kedy navrhovateľka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom na Slovensko (N. Z.). Z tohto dôvodu otec inicioval na Okresnom súde Bratislava I konanie o návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu (v tom čase do Č. Q.); konanie sa viedlo pod sp. zn. XP/XXX/XXXX a skončilo sa uzavretím zmieru, ktorým sa matka zaviazala maloletú vrátiť na územie Č. Q. do X.X.XXXX (uznesenie Okresného súdu Bratislava I z X.XX.XXXX č.k. XP/XXX/XXXX-XXX; uvedené vyplýva zo súvisiaceho konania o výkon rozhodnutia, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXEm/X/XXXX).
17. Krátko na to (XX.XX.XXXX) rodičia uzavreli v S. rodičovskú dohodu na obdobie „do rozvodu“ i „po rozvode,“ podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaväzuje prispievať na ňu sumou XXX € mesačne. Otec súhlasil s trvalým pobytom maloletej v mieste bydliska matky - N. Z., Slovenská republika (čl. II dohody). Ohľadne styku otca s maloletou sa rodičia dohodli takto: 1/ počas prvých siedmich dní každého šesťtýždňového obdobia (vždy od soboty do soboty) mala matka priviezť maloletú otcovi do Č. Q. a otec ju mal o týždeň vrátiť matke v mieste jej bydliska v určenom čase, 2/ počas jedného predĺženého víkendu (od piatka do nedele) v rámci každého šesťtýždňového obdobia v termíne podľa vzájomnej dohody mal otec každý deň maloletú vyzdvihnúť od matky a matke odovzdať v mieste jej bydliska (na Slovensku) v čase podľa vzájomnej dohody s matkou, 3/ počas letných prázdnin mal mať otec namiesto vyššie uvedeného režimu právo na desaťdňový styk v termíne podľa vzájomnej dohody s matkou, 4/ každý nepárny rok na Vianoce mal otec vyzdvihnúť maloletú u matky XX.XX. v čase podľa vzájomnej dohody s matkou a matke ju odovzdať XX.XX. medzi XX:XX a XX:XX hod., 5/ každý párny rok na Veľkú noc mal otec vyzdvihnúť maloletú u matky v piatok (Veľký piatok) o XX:XX hod. a matke ju odovzdať na Veľkonočný pondelok medzi XX:XX a XX:XX hod. (čl. III dohody). Rodičovská dohoda bola schválená rozsudkom Obvodného súdu pre S. X z XX.X.XXXX č.k. XP/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť i vykonateľnosť XX.X.XXXX.
18. Podľa dokladov predložených manželmi je navrhovateľka zamestnaná, jej priemerný príjem predstavuje okolo XXX € netto mesačne. Manžel je taktiež zamestnaný, jeho priemerný príjem predstavuje okolo XX.XXX E. netto mesačne (čo podľa konverzného kurzu platného ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje X.XXX €). Na maloletú platí výživné vo výške XXX € mesačne a podľa vlastných slov nepravidelne i viac, čo navrhovateľka nepoprela. Okrem toho platí maloletej poistenie, výška mesačného poistného je XXX,XX €. Mesačné náklady otca sa približne rovnajú jeho príjmom, žiadne nadštandardné výdavky nemá. Na návštevy maloletej otec mesačne vynakladá okolo XXX €.
19. Zo správy kolízneho opatrovníka zo XX.X.XXXX vyplýva, že matka s maloletou žije u svojich rodičov v rodinnom dome, kde podmienky zodpovedajú potrebám maloletej (dieťa má vlastnú izbu, v upravenej záhrade sú hracie prvky). Mesačné náklady na maloletú sú podľa matky okolo XXX €. Maloletá navštevuje MŠ v mieste bydliska, je zdravá. Podľa slov matky má maloletá svojho otca rada, naposledy s ním bola X.X.XXXX na poldennom výlete v Z.. Otec okrem platenia výživného kupuje veci potrebné pre maloletú.
20. Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>.
21. Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 25 ods. 1, 2, 5 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
23. Podľa § § 63 ods. 1, 2, 4, 5 prvá veta zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a teda sú dané dôvody na jeho rozvod (§ 23 ods. 1 zákona o rodine).
25. Keďže v právnom poriadku Slovenskej republiky je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 Civilného mimosporového poriadku), súd napriek žiadosti otca o rešpektovanie pôvodnej rodičovskej dohody z 21.12.2017 (schválenej Obvodným súdom pre S. X) upravil pomery manželov k ich spoločnej maloletej dcére nanovo.
26. Manželia sa dokázali zhodnúť na osobnej starostlivosti o maloletú i na výške výživného, ktoré je podľa názoru súdu primerané jej veku a potrebám a zohľadňuje skutočnosť, že otec prispieva na maloletú i nad túto sumu (platením mesačného poistného presahujúceho XXX € a kúpou vecí pre maloletú); rozhodnutie tak v tejto časti zodpovedá prejavenej vôli rodičov.
27. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a správu jej majetku, súd v konaní nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by diskvalifikovala otca ako rodiča v tomto smere - otec žije riadny život, je zamestnaný, vo vzťahu k maloletej sa správa zodpovedne; preto nie je daný dôvod priznať tieto práva výhradne matke (porovnaj § 28 ods. 2 zákona o rodine), pričom sa žiada uviesť, že pri podstatných veciach týkajúcich sa maloletej (§ 35 zákona o rodine) sa i naďalej vyžaduje dohoda rodičov; v prípade jej nedosiahnutia potom (ďalšie) rozhodnutie súdu.
28. Problematickou medzi rodičmi bola otázka styku otca s maloletou na čas po rozvode s ohľadom na to, že v tejto oblasti boli medzi rodičmi i doposiaľ nezhody. Otec trval na dodržiavaní rodičovskej dohody z XX.XX.XXXX, ktorá sa však podľa názoru súdu nemohla realizovať predovšetkým pre to, že je v prevažnej väčšine (okrem bodu 5/) nedostatočne určitá, ponechávajúca mnohé na „vzájomnú dohodu“ rodičov, a teda i nevykonateľná. Pri neusporiadaných vzťahoch, ktoré počas konania sami rodičia potvrdili, sa totiž len ťažko možno spoliehať na to, že dohodu bude možné vôbec dosiahnuť, nieto dodržiavať. Ak už účastníci právneho či iného vzťahu prejavia vôľu uzavrieť dohodu, ktorej cieľom je ich vzťahy zlepšiť (čo sa u dohody prirodzene predpokladá), táto by mala byť dostatočne určitá a zrozumiteľná, a mala by jasne vymedzovať vzájomné práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom, čo a za akých podmienok chcú jej účastníci dosiahnuť. Doterajšia rodičovská dohoda tieto podmienky nespĺňa, čo je podľa mienky súdu hlavným dôvodom jej nedodržiavania. U matky je sčasti príčinou i jej výrazný ochraniteľský vzťah voči maloletej, čo jej na jednej strane nemožno vyčítať, na druhej je však potrebné uvedomiť si, že maloletá pochádza z viackultúrneho prostredia a teda je len prirodzené, že táto skutočnosť bude (má byť) praktickou súčasťou jej života - v ideálnom prípade tak, aby to sama maloletá vnímala ako bežný a jej vyhovujúci stav.
29. Obaja rodičia v konaní opakovane deklarovali vôľu sa o styku otca s maloletou dohodnúť a dohodu v súčinnosti so súdom takmer dosiahli; matka však napokon vzhľadom na obavy zo zvládnutia navrhovaných riešení maloletou navrhla vykonať ďalšie dôkazy (výsluch maloletej a znalecké dokazovanie). Tieto ale súd nepovažoval za potrebné, nakoľko vzťah maloletej k obom rodičom považoval za dostatočne preukázaný - aj sami rodičia ho zhodne označili za dobrý. Vyšetrenie u znalca, resp. výsluch maloletej súdom je podľa názoru súdu pre maloletú psychicky náročnejšia skúsenosť než návšteva otca (ktorý je pre ňu známou a blízkou osobou) v jeho domácom prostredí a zotrvanie tam počas viacerých dní, pričom je odôvodnený záver, že pri každej ďalšej návšteve bude maloletá toto prostredie vnímať ako známejšie, pre ňu priateľské a prirodzené.
30. Aby po komplikovanom období, kedy maloletá trávila čas s otcom nepravidelne, došlo najprv k „adaptácii“ na jeho dlhšiu prítomnosť, súd upravil styk tak, aby prvé stretnutie bolo v známom prostredí maloletej, kde zároveň budú zachované jej bežné aktivity (škôlka, krúžky). Druhé stretnutie prebehne v bydlisku otca v skrátenom čase (3 dni), kedy bude mať maloletá príležitosť oboznámiť sa s týmto prostredím, no zároveň si bude uvedomovať dočasnosť situácie. Nasledovať bude pravidelné striedanie vyššie opísaného s tým, že druhá a ďalšie návštevy maloletej u otca už budú trvať celý týždeň, aby si maloletá zvykla na ich pravidelnosť čo do frekvencie i trvania. Na základe matkou opísanej stresovej reakcie maloletej na výraznú zmenu prostredia pri prvej viacdňovej návšteve otca súd zakázal otcovi umiestniť maloletú počas jej prvých troch návštev u neho do predškolského zariadenia z dôvodu, aby maloletá nemusela prekonávať viacero stresujúcich situácií v neúmerne krátkom čase.
31. Keďže z výsledkov dokazovania vyplynulo, že je potrebné upraviť i styk maloletej s príbuznými otca, súd matke uložil povinnosť navštíviť ich spoločne s maloletou len raz ročne vzhľadom na vzdialenosť, finančné možnosti matky i skutočnosť, že vzťah maloletej s rodinou otca je potrebné ešte len vybudovať. Mal pritom na zreteli, že i samotná matka sa o takú možnosť zaujímala, zrejme sama si uvedomujúc význam širších rodinných väzieb, ktorých rozvíjanie nepochybne je v záujme maloletej.
32. Na záver sa žiada uviesť, že takto upravený styk poskytuje (za predpokladu jeho dodržiavania) dostatok času i príležitostí na upevnenie vzťahov maloletej s otcom a tiež na usporiadanie vzájomných vzťahov rodičov. Zároveň dáva rodičom priestor hľadať ďalšie riešenia smerujúce k tomu, aby maloletá časom mohla čerpať všetky výhody vyplývajúce z možností, ktoré jej každý z nich môže poskytnúť.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§ 122 C.m.p.)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 zákona o rodine).