Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-5-2022.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. F. XXX, zastúpená JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátaske združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo na majetkové hodnoty žalovaného U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A. uschované v Notárskej úschove JUDr. Tomáša Petru, Notársky úrad so sídlom Nám. Sv. Egídia 7/15, 058 01 Poprad, sp.zn. N278/2021, U45/2021 v prospech žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX pre sumu 12 761,28 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.10.2016 do zaplatenia a trovy žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní vo výške 191,46 eura.
II. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1./ Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetkové hodnoty žalovaného uschované v notárskej úschove tak, ako je špecifikované vo výroku tohto uznesenia pre zaplatenie sumy 12 761,28 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že bola úspešná v konaní sp.zn. 5C/279/2016 pred tunajším súdom, kde jej žalovaný bol zaviazaný zaplatiť uvedenú sumu. Žalovaný jej však doposiaľ priznanú pohľadávku dobrovoľne neuhradil a preto sa jej zaplatenia domáha v exekučnom konaní, pričom súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorý doručil notárovi, u ktorého je v úschove suma 20 960,14 eura a táto by mala byť vyplatená žalovanému po oznámení č.účtu. Notár však oznámil súdnemu exekútorovi, že nemá oprávnenie vydať mu majetkové hodnoty z výťažku dražby, ktoré má v notárskej úschove a z toho dôvodu je potrebné zriadiť záložné právo na časť majetkových hodnôt dlžníka - žalovaného, ktorá bola žalobkyni právoplatne súdom priznaná a na ktorú má vykonateľný exekučný titul, aby nedošlo k zmareniu práv priznaných žalobkyni a v konečnom dôsledku aj exekúcie.
2./ K návrhu žalobkyňa pripojila rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 5C/279/2016 zo dňa 25.08.2021, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 12 761,28 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.10.2016 do zaplatenia, pričom rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2021 a vykonateľnosť dňa 13.10.2021. Žalobkyňa sa uspokojenia svojho nároku domáha v exekučnom konaní, pričom súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vydal dňa 12.01.2022 upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. 130Ex 1557/21, z ktorého vyplýva, že začal exekúciu v prospech žalobkyne ako oprávnenej proti žalovanému ako povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 12 761,28 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 5C/279/2016 zo dňa 25.08.2021.
3./ Súdny exekútor zároveň vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a tento doručil notárovi JUDr. Tomášovi Petrovi so sídlom Notárskeho úradu v Poprade, pričom uvedený notár mu listom zo dňa 25.01.2022 oznámil, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach v kat.úz. F. Q. bola vykonaná dobrovoľná dražba, pričom hodnota výťažku z predaja zálohu bola 175 000 eur a z tohto boli uspokojené pohľadávky nielen prednostného záložného veriteľa, ale aj ďalších záložných veriteľov a suma 20 960,14 eura zostala na vyplatenie záložcovi - žalovanému s tým, že k vyplateniu tejto sumy dôjde po oznámení čísla účtu zo strany žalovaného. Podľa notára nie je možné postupovať podľa príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok zo dňa 24.01.2022 a na uvedené oznámenie reagoval súdny exekútor tak, že žalobkyni oznámil uvedenú skutočnosť a dal jej do pozornosti možnosť podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na peňažné prostriedky zložené u notára.
Podľa § 343 ods. 1 - 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 - 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.
5./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
6./ Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení uvedené v ustanovení § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.
7./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 294/2020 zo dňa 04.08.2020).
8./ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
9./ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
10./ Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia
práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
11./ Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj predloženými dokladmi dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne, pretože v návrhu boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť nariadením zabezpečovacieho opatrenia ochrana. Žalobkyňa preukázala existenciu peňažnej pohľadávky proti žalovanému, ktorej sa domáha v exekučnom konaní, pričom preukázala existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená tým, že finančné prostriedky, ktoré sú v úschove u notára budú vyplatené žalovanému a nárok žalobkyne by tým nebol uspokojený. Pre preukázanie tejto obavy z ohrozenia exekúcie boli zo strany žalobkyne predložené dostatočné dôkazy a podľa názoru súdu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia spĺňa požiadavku proporcionality medzi výškou nároku žalobkyne a miere porušenia alebo ohrozenia práva zo strany žalovaného. Na základe uvedeného súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
12./ O náhrade trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).