Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-20-2019.pdf
PDF · 109.24 KB
No categories available
11P/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny V., dieťa matky L. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, C., zastúpenej JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou so sídlom Floriánska 19, Košice a otca Ľ. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. X, V., zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M. Q., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Mal. M. Q., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. M. Q., W.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 70 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa u p r a v u j e nasledovne:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. M. Q., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. kedy si otec prevezme a odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska.
Matka sa z a v ä z u j e maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
Obaja rodičia mal. M. Q., nar. XX.XX.XXXX sú o p r á v n e n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2019 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému M. Q., nar. XX.XX.XXXX. Žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 350 Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla neupraviť.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do októbra 2019, kedy spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých nezhôd medzi partnermi a agresívneho
správania otca maloletého. Po poslednej spoločnej hádke odišla von, pričom nechala maloletého s otcom. Následne po návrate do domácnosti sa jej maloletý zdôveril s tým, že ho otec udrel do hlavy, sťažoval sa na bolesť a odmietal stravu. V dôsledku uvedeného sa matka dňa 16.10.2019 definitívne rozhodla opustiť s maloletým spoločnú domácnosť. Po tejto udalosti sa výrazne zmenilo správanie maloletého, ktoré sa prejavovalo v nepokojnom spánku, plač, záchvaty úzkosti, zlosti, paniky, celkové zvýšená dráždivosť maloletého. V čase podania návrhu bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bývala u starej mamy a strýka, ktorí jej so starostlivosťou o maloletého vypomáhali. Mesačné výdavky na maloletého uviedla v sume 40 Eur na oblečenie, 20 Eur na lieky a vitamíny, 40 Eur a kozmetické prípravy, 200 Eur na stravu a 50 Eur ako neočakávané výdavky pri maloletom. K jej výdavkom zaradila výdavky na mobil vo výške 10 Eur, kozmetické a hygienické prípravky vo výške 20 Eur, oblečenie vo výške 30 Eur a stravu vo výške 100 Eur. Starej matke prispieva na chod domácnosti 70 Eur mesačne. Uviedla, že príjem otca maloletého je približne 900 Eur mesačne. Styk navrhla neupraviť nakoľko k nemu dochádzalo sporadicky, po vzájomnej dohode rodičov.
3. K návrhu priložila aj rodný list maloletého a oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.11.2019.
4. Otec maloletého sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.12.2019. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Tvrdenie matky o udretí maloletého do hlavy považuje za nepravdivé. Styk s maloletým navrhol upraviť v čo najširšom rozsahu vrátane prázdnin a sviatkov, aby bol ich vzájomný vzťah obnovený, nakoľko sa domnieva, že zo strany matky dochádza k ovplyvňovaniu maloletého voči otcovi. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 930 Eur. Návrh matky v časti určenia výživného na maloletého vo výške 350 Eur považuje za nedôvodný vzhľadom na jeho majetkové pomery a možnosti ako aj na odôvodnené potreby maloletého. Uviedol, že je schopný uhrádzať výživné na maloletého vo výške 70 Eur mesačne, ktoré už uhrádza od mesiaca december. V roku 2019 mu bola diagnostikovaná ulcerózna kolitída, s čím mu vznikli zvýšené výdavky na lieky v sume približne 30 Eur mesačne.
5. Dňa 6.2.2020 matka podala návrh na zmenu návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému a žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým na určitý čas z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu maloletého. Uviedla, že s maloletým pravidelne navštevuje pedopsychiatrickú ambulanciu z dôvodu obavy z psychickej traumy a stresových situácií, ktoré maloletý zažil s otcom. Keďže výsledkom týchto vyšetrení je záver, že za zlým zdravotným stavom maloletého je jeho styk s otcom, matka pre zachovanie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého navrhla zakázať styk otca s maloletým na určitý čas. K podaniu priložila lekársku správu z pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. C. zo dňa 5.2.2020 z ktorej vyplýva, že aktuálne je stav dieťaťa dekompenzovaný a vzhľadom na zhoršenie stavu, styk s otcom neodporúča až do odznenia reakcie na stres.
6. Okresný súd Košice I sa pokúsil o uzavretie rodičovskej dohody dňa 17.2.2020, avšak rodičia sa na obsahu rodičovskej dohody nezhodli. Požiadali o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom určenia úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
7. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.5.2020 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. M. sumou 70 Eur mesačne a styk s otca s dieťaťom navrhla neupraviť.
8. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 11P/20/2019-81 zo dňa 11.5.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 70 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Žiadala zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/141/2020-105 zo dňa 9.7.2020 potvrdil výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 31.10.2019 do 15.12.2019, následne bola vyradená pre vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Matka uviedla, že jej príjem je vo výške 800 Eur mesačne, pričom na bývanie, stravu, oblečenie vynaloží cca 500 Eur, vlastní polovicu bytu. Výdavky na maloletého boli zahrnuté v sume, ktoré uviedla. Maloletý krúžky nemá, chodí aj na
výlety, výdavky cca 50 - 60 Eur, zdravotná starostlivosť cca 30 Eur mesačne. Matka poberá prídavok na dieťa.
10. Otec uviedol, že je zamestnaný s príjmom vo výške približne 930 Eur mesačne. Výdavky predstavujú 500 Eur mesačne ako hypotéka, energie, strava 200 Eur, tankovanie 100 Eur, šaty, hygiena, lieky, vitamíny 100 Eur. Vlastní polovicu bytu a vlastní motorové vozidlo.
11. Z dôvodu posúdenia stavu veci súd uznesením č.k. 11P/20/2019-149 zo dňa 19.1.2021 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru psychológie odvetvia klinickej psychológie detí, dospelých, sexuality, ad hoc aj ako poradenského psychológa Mgr. U. V..
12. Znalec vypracoval a doručil súdu dňa 9.6.2021 znalecký posudok č. XX/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletý má najintenzívnejší vzťah k matke, ktorá je pre neho primárnou vzťahovou osobou. Vzťah k otcovi je málo intenzívny a negatívne emočne ladený, v jeho prežívaní sa však neobjavil výrazný strach. Rolu otca vo všeobecnosti vyhľadáva a túži po otcovskej pozornosti. S postavou otca má pravdepodobne personifikované aj s otcom nesúvisiace negatívne skúsenosti a emócie. Vníma matkine negatívne nastavenie voči otcovi, ktoré preberá. Maloletého pravdepodobne negatívne ovplyvnili aj hádky rodičov, ktorých bol svedkom, kde vnímal aj impulzívne a nátlakovité správanie svojho otca. Znalec konštatoval, že osobnosť ani jedného z rodičov nie je sama o sebe ohrozením pre zdravý vývoj a výchovu maloletého avšak pre maloletého môže byť nadmerne zaťažujúci styk s otcom bez jeho psychickej prípravy. Negatívne bude na maloletého vplývať, pokiaľ bude matka aj naďalej odmietavá voči rozvoju vzťahu medzi otcom a synom. Znalec uviedol, že pre maloletého by mohli byť nápomocné spoločné psychoterapeutické sedenia a aktivity s otcom, zatiaľ za prítomnosti matky.
13. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 30.9.2021 rodičia navrhli schváliť dohodu rodičov v nasledovnom znení:
I. Maloleté dieťa M. Q., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., kedy si otec mal. dieťa prevezme a odovzdá mal. dieťa matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s jeho otcom riadne pripraviť.
IV. Obaja rodičia maloletého M. Q., nar. XX.XX.XXXX sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
14. Z pojednávania uskutočneného dňa 4.2.2022 vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi maloletého sa výrazne zlepšila, dokážu sa dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností ohľadom maloletého. Maloletý reaguje na pravidelné stretnutia s otcom veľmi dobre, sám sa k nemu pýta.
15. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletého.
16. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky,.
24. Maloleté dieťa budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
26. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
27. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
28. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 70,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletého zjavne nevybočujúcich z rámca potreby iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je vo veku 5 rokov. Matka uhrádza náklady spojené s výchovou, výživou a ošatením maloletého. Ďalej zohľadnil, že príjem matky je priemerne 800 Eur mesačne a príjem otca priemerne 900 Eur mesačne. Otec prispieva na výživu sumou 70 Eur mesačne.
29. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 Eur mesačne je primerané a schválil dohodu rodičov, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine).
30. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
31. V danom prípade došlo k ozdraveniu vzťahu maloletého k otcovi, kedy sa maloletý už pravidelne stretáva s otcom a na tieto stretnutia sa teší a dožaduje sa ich. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a taktiež právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Na základe uvedeného súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. kedy si otec prevezme a odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, nakoľko má za to, že takto upravený styk maloletého s otcom je v záujme maloletého.
32. Podľa ust. § 35 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
33. Podľa ust. § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
34. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
35. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
37. V prejednávanej právnej veci ide o konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pred tým, než rodičia predložili rodičovskú dohodu bolo nariadené znalecké dokazovanie pre posúdenie osobnostných predpokladov rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť ako i zistenie, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní vo veci samej by sa súd nezaobišiel bez znaleckého posudku, nakoľko tento bol potrebný na zistenie skutočného stavu veci. Za vypracovaný znalecký posudok č. 15/2021 súd uznesením sp.zn. 11P/20/2019 zo dňa 7.7.2021 priznal znalcovi odmena vo výške 585,36 Eur, ktorá mu bola poskytnutá predbežne z finančných prostriedkov štátu. Náhradu trov konania štátu nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie, kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a náhradu trov štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom vo výške 585,36 Eur nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ).
Proti II. a III. výroku je možné podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Košice I odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.