Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. L., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z., o zaplatenie 679,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 05.03.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 679,44 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu tieto služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil. Poskytnuté služby vyúčtoval nasledovnými faktúrami, a to faktúrou splatnou dňa 01.03.2018 v sume 41,57 eur ku dňu postúpenia, faktúrou splatnou dňa 29.03.2018 v sume 79,78 eur ku dňu postúpenia, faktúrou splatnou dňa 30.04.2018 v sume 51,- eur ku dňu postúpenia, faktúrou splatnou dňa 31.05.2018 v sume 53,2 eur ku dňu postúpenia a faktúrou splatnou dňa 29.06.2018 v sume 55,59 eur ku dňu postúpenia. Poplatky účtované titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie/obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby. Okrem toho si žaloba uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 398,3 eur, ktorá bola dojednaná s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tkz. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa na každý deň plnenia pomerne znižuje. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu služby žalovanému poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Poukázal ďalej na to, že dňa 08.07.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 22.03.2021 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 14.07.2021.

3. Súd žalovanému riadne doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd na prejednanie a rozhodnutie o podanej žalobe nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle v spojení s a to na deň 04.02.2022 s tým, že oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 27.01.2022.

5. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, faktúra, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s., príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020, výzva právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie pohľadávky s prílohou, podací hárok, Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 04.12.2017, výhody a podmienky skupiny Magenta 1, faktúry, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a .s. a žalovaným boli uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému program služieb Happy XL volania s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. Žalovaný uvedené služby čerpal, avšak cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a žiadnu čiastku neuhradil ani po podaní žaloby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby 5. faktúrami celkovo v čase postúpenia v sume 281,14 eur. Zo zmluvy vyplýval aj záväzok viazanosti žalovaného, v zmysle ktorého má zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a tiež využívať služby podľa zmluvy a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. V tabuľke 1. zmluvy si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia záväzku viazanosti právo na zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať tak, že výška zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet), pričom si žalobca voči žalovanému vyúčtoval zmluvné pokuty 125,12 eur, 36,92 eur a 236, 27 eur, t.j. spolu 398,3 eur. Právny predchodca žalobcu mal oznámiť listom zo dňa 22.07.2020, že postúpil pohľadávku na žalobcu, vyplývajúcu z jednotlivých faktúr v celkovej výške 734,02 eur spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla voči žalovanému. Právny zástupca žalobcu mal listom zo dňa 22.02.2021 vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 922,59 eur.

7. Podľa a (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

11. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

14. Podľa , zmluva o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa , postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 04.12.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení a nasl. o elektronických komunikáciách, pričom na tento vzťah treba okrem zákona o elektronických komunikáciách uplatňovať aj ustanovenia a nasl. , ako aj o ochrane spotrebiteľa (nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou). Zmluva o poskytovaní služieb, ako aj dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah. V konaní bolo nesporné, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby podľa zvolených programov, za ktoré však žalovaný riadne a včas neplatil.

20. Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie platného postúpenia pohľadávky v zmysle §

43 ods. 13 a následne aj na spätvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby podľa , avšak žalobca ani na jednu výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Z dokladov predložených do spisu žalobcom vyplýva, že aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky a od oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020, ktoré mal údajne právny predchodca zaslať žalovanému. V danom prípade však ide o postúpenie pohľadávky telekomunikačného podniku, ktorý v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, musí pred postúpením pohľadávky dodržať postup podľa tohto zákona. t.j. oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu len v prípade, ak by postúpenie prebehlo v súlade so zákonom, pričom v konaní nebolo predloženými dokladmi preukázané ani to, že by bolo oznámenie o postúpení pohľadávky aj zasielané žalovanému, t.j. že sa dostalo do sféry jeho dispozície a mal možnosť sa s ním oboznámiť. Okrem toho v konaní nebolo ani preukázané, či tvrdené, že by právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu (súdu nebola predložená žiadna výzva adresovaná žalovanému) a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, ako ani skutočnosť, že žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, a tak má súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju súd zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 04. februára 2022

JUDr. Alena Moravčíková s u d k y ň a