Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/306/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: F. O., narodená XX.X.XXXX, bytom O. D. P. XXX, o zaplatenie 952,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku III. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Csp/41/2017-58 zo dňa 12.12.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. potvrdzuje.

II. Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti nároku na zaplatenie istiny 277,51 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 675,29 eur s riadnym úrokom 45,99 eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 45,99 eur od 24.1.2017 do zaplatenia, s úrokom omeškania 0,72 eur a s úrokom z omeškanie 5% ročne zo sumy 952,80 eur od 24.1.2017 do 17.8.2017, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 717,29 eur od 18.8.2017 do 22.9.2017 a úrok z omeškania 5% ročne z o sumy 675,29 eur od 23.09.2017 do zaplatenia, výrokom III. povolil žalovanej zaplatiť dlh spolu s trovami konania v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, výrokom IV. žalobcovi priznal náhrada trov konania vo výške 100% a výrokom V. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom výroku III. právne aplikáciou ustanovení § 232 ods. 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie v napadnutom výroku III. tým, že umožnil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach po 30 eur, keďže z príjmu 400 eur má náklady na bývanie spolu s plnoletými deťmi 400 eur, spláca ďalšie dlhy 150 eur mesačne, po odpočítaní ktorých dlhov jej ostáva celkom 250 eur, pričom výška povolených splátok zabezpečí návratnosť dlhu do troch rokov bez ohrozenia finančnej existencie žalovanej. Splátky je žalovaná povinná platiť vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým že v prípade omeškania hoci aj s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh, žalobca môže požadovať od žalovanej zaplatenie nedoplatku naraz.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva

plnenie v splátkach, avšak svoj názor súd nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. Súd umožnil žalovanej splácať dlh v splátkach po 30 eur mesačne, pričom žalovaná nepredložila nijaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svojvoľné rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovanej. Súd prvej inštancie priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 30 eur postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola žalovaná touto formou za porušenie zmluvy „odmenená“. Priznaním splátok po 30 eur mesačne žalovaná opätovane získala možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 30 eur bude žalovaná splácať iba istinu viac než 1,5 roka. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach takmer v rovnakej výške splátky, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve, keďže splátka v zmysle úverovej zmluvy predstavovala 27,39 eur. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaná odvolanie nepodala.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že svoj dlh začala splácať od januára 2018 mesačnou splátkou 30 eur uvedenou v rozhodnutí súdu. Celý dlh nie je schopná zaplatiť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia tak, ako to žiada druhá strana. Jej finančná situácia jej žiaľ nedovoľuje zaplatiť viac, nakoľko od 15. januára 2018 je práceneschopná a pracovať začala až dnes.

7. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že priznanie dlhu v splátkach je výnimočným oprávnením. Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovanej, ale aj na záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovanej zaplatiť pohľadávku žalobcu v splátkach by bolo zjavne nespravodlivé. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopná plniť ich.

8. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že zasiela 3 výplatné pásky a doklady o splácaní mesačných splátok svojich dlhov: E. 30 eur mesačne prevodom, 20 eur mesačne prevodom, 40 eur mesačne prevodom, A. N. 30 eur mesačne priamo na účet a A. N. 50 eur mesačne prevodom. Preto je suma, ktorú by vedela v pravidelných mesačných intervaloch vynaložiť na splácanie pre žalobcu, 70 eur.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o splatnosti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie len vo výroku III. o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podal odvolanie žalobca a navrhol ho v tomto výroku zmeniť uložením povinnosti žalovanej zaplatiť mu priznanú sumu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Už právoplatným výrokom I. súd prvej inštancie konanie v časti nároku na zaplatenie istiny 277,51 eur s príslušenstvom zastavil, právoplatným výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 675,29 eur s riadnym úrokom 45,99 eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 45,99 eur od 24.1.2017 do zaplatenia, s úrokom omeškania 0,72 eur a s úrokom z omeškanie 5% ročne zo sumy 952,80 eur od 24.1.2017 do 17.8.2017, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 717,29 eur od 18.8.2017 do 22.9.2017 a úrok z omeškania 5% ročne z o sumy 675,29 eur od 23.09.2017 do zaplatenia, právoplatným výrokom IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a právoplatným výrokom V. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení. Vzhľadom na to, že žalovaná proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodala, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie povoľujúci žalovanej zaplatiť dlh s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne povolil žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

14. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení

podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

15. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie istiny s príslušenstvom sa odvolací súd stotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť žalovanej na splnenie uloženej povinnosti splátky, boli postačujúco zistené výsluchom žalovanej o jej majetkových a osobných pomeroch. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že dosahuje príjem 400 eur mesačne, pričom náklady na bývanie spolu s dvomi plnoletými deťmi predstavujú sumu 400 eur a spláca ďalšie dlhy vo výške 150 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške 30 eur mesačne na zaplatenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, ktorou je mimo iného i poskytovanie úverov a pôžičiek, pričom v prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny (bez príslušenstva) bude trvať 19 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania, čo nie je v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti strán sporu, keďže žalobca ako veriteľ obdrží prisúdené peňažné prostriedky (vrátane príslušenstva) od žalovanej v lehote kratšej ako 36 mesiacov. Odvolací súd ešte uvádza, že určená výška splátky nie je ani v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý žalobca žalovanej poskytol úver za situácie, kedy poznal jej majetkové a osobné pomery, ktoré zohľadňovali výšku dohodnutej splátky úveru, pričom nemožno žalovanú sankcionovať za to, že úver nesplácala tým, že jej nebude umožnené splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, ktoré zohľadňujú jej osobné a majetkové pomery. Ďalej je v tejto súvislosti nutné aplikovať aj zásadu spravodlivosti uvedenú v článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, čo výška splátky 30 eur mesačne vo vzťahu k obom stranám sporu podľa odvolacieho súdu napĺňa.

16. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keďže sa ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre ňu devastujúce vzhľadom na jej aktuálnu finančnú situáciu. Navyše žalovaná prejavila snahu dlh splácať už v priebehu sporu, keďže dňa 17.8.2017 zaplatila žalobcovi sumu 717,29 eur a dňa 22.9.2017 zaplatila žalobcovi sumu 42 eur a na pojednávaní dňa 12.12.2017 požiadala o možnosť zaplatenia dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Povolenie splátok bolo vzhľadom na to, že žalovaná má príjem vo výške 400 eur, z ktorého musí uhrádzať všetky svoje potreby, náležité. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu boli dané dôvody pre povolenie splátok. V záujme ochrany žalobcu bolo tiež rozhodnuté o povinnosti žalovanej zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak žalovaná zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý jej dlh.

17. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

19. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).