Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-62-2018.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Ľ. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Ď. XX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie 2.572,36 EUR takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 09.04.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.572,36 EUR. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/16/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia bol v postavení spotrebiteľa úspešný, pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/62/2017. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol: Dňa 10.12.2007 účastníci uzavreli zmluvu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal najprv žalobca ako dlžník dňa 6.12.2007 s vyplnením údajov v bode 5 zmluvy - Údaje o požadovanou revolvingovom úvere v Sk (vyplňte), v ktorom je uvedené, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 74.000,- Sk so splatnosťou 36 mesiacov a dňom splatnosti k 20-temu dňu v mesiaci s mesačnou splátkou 4.469,- Sk, zmluvnou odmenou vo výške 86.884,- Sk, nominálnou hodnotu úveru (predstavuje celkovú sumu za úver + zmluvná odmena) 160.884,- Sk, predpokladanou RPMN za úver 79,47 %, zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 62.208,- Sk a predpokladanou RPMN úveru pre poskytnutý revolving 66,44 %. Z bodu 6 zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte) vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 66.000,- Sk, splatnosť úveru 36 mesiacov so splatnosťou k 19-temu dňu v mesiaci, mesačná splátka vrátane úroku 5.986,- Sk, zmluvná odmena 77.496,- Sk, nominálna hodnota úveru (úver + zmluvná odmena) 143.496,- Sk, RPMN za úver 77,09 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 55.985,- Sk, predpokladaná RPMN pre poskytnutý revolving 66,04 %.
Z listiny označenej ako: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci návrhu na uzavretie zmluvy uviedol parametre, ktoré má mať predmetná zmluva, pričom tento návrh nekorešponduje s návrhom, ktorý prijal žalovaný, preto je prijatie návrhu potrebné hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobca neakceptoval, preto v danom prípade nemohla byť uvedená úverová zmluva platne uzavretá, teda zmluva je neplatná a v takomto prípade je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobcovi bola poskytnutá suma 66.000,- Sk, t.j. 2.190,80 EUR, pričom zo žaloby vyplýva, že žalobca žalovanému doposiaľ uhradil čiastku 4.763,16 EUR, avšak z potvrdenia žalovaného zo dňa 21.10.2014, ktorého prílohou je aj prehľad splátkového kalendára k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že k tomuto dňu predstavuje dlh žalobcu týkajúci sa zmluvy č. XXXXXXXXXX 6.871,64 EUR) vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému 39 splátok po 132,31 EUR, čo predstavuje celkovú sumu 5.152,29 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje minimálne žalobcom uplatnenú sumu 2.572,36 EUR, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Žalobca zároveň poukázal na to, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, pričom svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu. Keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať jej sumu 2.572,36 EUR, čo zodpovedá sume, o ktorú sa žalovaný na jej úkor chcel bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 21.06.2018 k žalobe uviedol, že ako základnú skutočnosť uvádza, že žalobcovi žiadny nárok na ním uplatňovaný nárok nevznikol, rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie tohto tvrdenia. V predmetnom konaní došlo ku konštatovaniu porušenia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie citovaného Zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý zakladá potenciálny nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Ide teda o okolnosť, ktorú nemožno paušálne považovať za dôsledok porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa, preto žalovaný tvrdí, že medzi stranami sporu nejestvujú žiadne ďalšie vzájomné nároky. V konaní vedenom pred OS Prešov pod sp. zn. 14C/16/2015 nebolo rozhodnuté o žiadnom porušení práva žalobcu ako spotrebiteľa. Zo zákona nevyplýva, že úspešné podanie žaloby spotrebiteľom zakladá nárok na finančné zadosťučinenie, ale to, že úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti určenej na ochranu spotrebiteľa takýto nárok zakladá. Z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov uvedené nevyplýva. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že v minulosti mal so žalovaným uzavreté dve alebo tri zmluvy a bral ich v podstate preto, lebo po smrti otca ostal sám s mamou, brat bol v tom čase už odsťahovaný a nejako im nevychádzali peniaze. Poukázal na to, že konanie žalovaného bolo traumatizujúce, konkrétne sa jednalo o otravovanie SMS-kami, telefonátmi a netýkalo sa to vlastne iba jeho, ale nejakým spôsobom si zistili číslo na mamu, resp. priateľku a vyvolávali aj im. S priateľkou sa kvôli tomu často hádal a dokonca už boli zasnúbení, ale mesiac pred svadbou sa rozišli. Uviedol, že telefonáty boli aj 5 - 6 krát do dňa. Taktiež kontaktovali jeho zamestnávateľa s tým, že navrhovali zrážky zo mzdy a on napr. v spoločnosti H. pracoval asi iba 2 mesiace a bolo to pre neho nepríjemné.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
5. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
6. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú Občiansky zákonník, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
7. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/16/2015 súd uzavrel, že návrh zmluvy nekorešpondoval s prijatím návrhu, preto prijatie návrhu bolo potrebné hodnotiť ako nový návrh, ktorý už následne nebol akceptovaný, a preto v danom prípade zmluva nemohla byť platne uzavretá. Z tohto dôvodu súd už neskúmal prípadne náležitosti zmluvy, resp. skutočnosti uvádzané žalobcom v pôvodnej žalobe, keďže dospel k záveru, že zmluva nebola platne uzavretá. V súvislosti s odôvodnením tohto rozhodnutia týkajúceho sa skutočnosti, že zmluva v danom prípade ani nevznikla, súd poukazuje na to, že žalobca si v tomto konaní uplatnil svoje práva vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, ktorý je predpisom, ktorý obsahuje úpravu na ochranu spotrebiteľov vo vzťahu ku konaniu dodávateľov.
8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a v zmluvách uvádzal všetky zákonné náležitosti, a to v správnej výške. Súd považuje sumu vo výške 500 EUR za primeranú, aj s ohľadom na argumentáciu žalobkyne, že v danom prípade sa chcel žalovaný obohatiť na jej účet v rozsahu 2.572,36 EUR, čo ale súd nepovažoval za náležité a primerané, nakoľko už v pôvodnom konaní bol žalovaný sankcionovaný tým, že úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal teda nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny bez akéhokoľvek zisku, pričom finančné zadosťučinenie má byť skutočne primerané a súd má za to, že určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak iba z priznanej istiny vo výške 500 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).