Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-69-2023.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Subarea
5S/69/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom: Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, IČO: 30 795 141, so sídlom: Kolárska 6148/4, 813 42 Bratislava, právne zastúpenému: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom: Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. III. ODS.-27/22:1788/2010 zo dňa 28.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.10.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou podanou dňa 30.10.2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, III. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, sp. zn. III. ODS.-27/22:1788/2010 zo dňa 28.03.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím žalovaného, II. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, sp. zn. DS II-62/2010:1788/2010 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z. z.“) v spojení s § 43 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „DP“) potvrdil ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 21 ods. 2 písm. d) DP v spojení s § 26 ods. 1 DP uznal žalobcu ako disciplinárne obvineného advokáta za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v: 1. § 64 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z., § 31 a nasl. Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „AP“) 2. § 5 Uznesenia konferencie advokátov o výchove advokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov tým, že: „1. v čase od 28.09.2008 do 31.12.2009 zamestnával v rozpore so zákonom o advokácii a Advokátskym poriadkom SAK ako advokátskeho koncipienta A. C. E., 2. odmeňovanie advokátskeho koncipienta vykonával v rozpore s platnými predpismi a povinnosť odvádzať odvody do príslušných subjektov advokát preniesol na advokátskeho koncipienta, 3. nezabezpečil financovanie školení advokátskeho koncipienta v súlade s predpismi advokácie.“ Za to mu žalovaný uložil disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z., teda peňažnú pokutu vo výške 10 000 Eur, a povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania podľa § 57 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. v sume 623 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil s poukazom na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, trpiaceho najmä vadami nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosťou. Mal za to,
že výkonom napadnutého rozhodnutia, smerujúceho k zaplateniu peňažnej pokuty vo výške 10 000 Eur a náhrade trov konania v sume 623 Eur, dôjde k zásahu do jeho majetkových pomerov, k negatívnemu dopadu nielen na klientelu žalobcu, ale aj na jeho rodinu a osoby jemu blízke, keďže sa ako jediné dieťa stará o chorú matku, zabezpečuje jej lieky, dopravu za zdravotnou starostlivosťou, nákup potravín, vypomáha jej finančne s bývaním a uspokojovaním ostatných životných potrieb. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na likvidačný následok uloženej pokuty a na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002, v zmysle ktorého zákonná minimálna výška pokuty musí byť ustanovená tak, aby umožňovala aspoň do určitej miery zohľadniť majetkové a osobné pomery delikventa, a aby uložená pokuta, hoci v minimálnej výške, nemala pre delikventa likvidačný následok, prípadne aby nespôsobovala, že podnikateľská činnosť po značnom (niekoľkoročnom) časovom období stratí svoj zmysel. Ak nie je táto zásada rešpektovaná, ide o taký zásah do majetkových práv sankcionovaného subjektu, ktorý vzhľadom na svoju intenzitu predstavuje porušenie čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a iné. Žalobca dal do pozornosti taktiež skutočnosť, že z jeho strany bola podaná žiadosť o splátkový kalendár, ktorú žalovaný neschválil, čo dokladoval listom žalovaného č. 10/2023-Po/Ko zo dňa 12.10.2023, priloženým ako príloha k správnej žalobe. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril (v rámci vyjadrenia k správnej žalobe) podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.04.2024. Uviedol, že je na zvážení súdu, či sú na priznanie odkladného účinku dané zákonné dôvody podľa § 185 SSP a či žalobca svoje tvrdenia, ktorými návrh zdôvodňuje, náležite doložil. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na neúspešnú výzvu II. Disciplinárneho senátu adresovanú žalobcovi, ktorou žiadal predložiť daňové priznania za päť rokov spätne, rovnako tak na opakované neúspešné výzvy predsedu III. Odvolacieho disciplinárneho senátu na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov k svojim majetkovým pomerom, na ktoré žalobca nereagoval. Žalovaný dal do pozornosti aj stručnú odpoveď žalobcu na výzvu na zaplatenie peňažnej pokuty a trov konania, ktorá predstavovala žiadosť o splátkový kalendár.
4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 26.04.2024.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd konštatuje, že dôvody uvádzané žalobcom v predloženom návrhu sú všeobecné až vágne a žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, potenciálne prichádzajúcich do úvahy v dôsledku právnych následkov (výkonu) napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci. Následky vo forme zásahu do majetkových práv (pomerov) a negatívneho dopadu na klientelu žalobcu a jeho rodinu, boli žalobcom len deklarované, bez ich bližšej špecifikácie v nadväznosti na jeho aktuálnu majetkovú situáciu a možnosti splniť povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím. Žalobca neupresnil, v čom konkrétne spočíva priama príčinná súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia a ním tvrdenými právnymi následkami, t. j. o aký konkrétny dopad na majetkové práva žalobcu sa jedná, akým spôsobom a v akom rozsahu to ovplyvní jeho majetkové pomery (finančnú situáciu) a klientelu, aký dopad bude mať výkon rozhodnutia na starostlivosť o rodinu a blízke osoby, najmä poskytovanie pomoci chorej matke, a teda v čom spočíva konkrétna hrozba. Správny súd na tomto mieste podotýka, že každá uložená peňažná povinnosť (pokuta) predstavuje určitý zásah do majetkových práv, v súvislosti s hrozbou podľa § 185 písm. a) SSP je však rozhodujúce, akú má tento zásah formu a intenzitu. V žalobcom formulovaných všeobecných a nepreukázaných tvrdeniach správny súd potom nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP.
13. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002, na ktorý žalobca vo svojom návrhu poukázal, správny súd podotýka, že tento sa vzťahuje na posudzovanie primeranosti výšky ukladanej peňažnej pokuty, čo súvisí so samotným meritom veci. V konaní o návrhu podľa § 185 písm. a) SSP správny súd nie je oprávnený skúmať meritórne otázky a vyjadrovať sa k nim, ale zameriava sa výlučne na posudzovanie splnenia zákonných podmienok, pričom nesmie výsledok konania vo veci prejudikovať. Navyše, likvidačný charakter peňažnej pokuty nie je možné posudzovať bez väzby na majetkové pomery žalobcu a v predmetnom konaní neboli predložené žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní finančného zázemia žalobcu v kontexte tvrdenej hrozby bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Správny súd dodáva, že ani neschválenie žiadosti o povolenie splátok zo strany žalovaného nie je samo osebe dôvodom na vyhovenie návrhu žalobcu, ak k tejto skutočnosti nepristúpia ďalšie závažné fakty, majúce svoj základ v majetkových pomeroch žalobcu, jeho finančnom či sociálnom statuse alebo iných závažných skutočnostiach, súvisiacich s danou vecou. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je
úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu.
15. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca neosvedčil ani absenciu rozporu s verejným záujmom pre prípad priznania odkladného účinku a k tomuto sa ani nevyjadril, resp. ho neodôvodnil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017, podľa ktorého „Verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho výkonu disciplinárneho opatrenia, ktorým na základe konštatovaného disciplinárneho previnenia bola právoplatným rozhodnutím žalobcovi uložená peňažná pokuta. Napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené ani v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov.
16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda konkrétny zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].