Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-63-2021.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R., XXX XX Q., o zaplatenie 5.212,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5 212,96 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2019 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 23.04.2018 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 7192782/9540501704, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5 000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 96 mesačných splátkach po 92,90 eura, avšak do dnešného dňa uhradil iba sumu 371,60 eura. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, tak došlo k zosplatneniu úveru dňom 19.01.2019, pričom celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 5 212,96 eura.
2. / Žalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt nie je známy a preto súd vydal oznámenie o podanej žalobe v zmysle § 116 CSP a keďže žalovaný si na adrese trvalého bydliska predvolanie na pojednávanie neprevzal, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v jeho neprítomnosti.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 23.04.2008 uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere - najľahšia pôžička č. 9540501704, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 96 mesačných splátkach po 92,90 eura s tým, že celková čiastka, ktorú mal zaplatiť predstavovala 8 918,40 eura. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 17,50% ročne a RPMN tiež 17,50%. Prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2018 a ďalšie splátky vždy 20 dňa v mesiaci s tým, že termín konečnej splatnosti úveru bol dňa 20.04.2026. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil doposiaľ iba 4 splátky v celkovej výške 371,60 eura, pričom žalobca mu dňa 28.11.2018 zaslal predžalobnú upomienku, v ktorej ho upozornil, že na úverovej zmluve eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 278,70 eura a žiadal ho bezodkladne uhradiť tento nedoplatok a zároveň ho upozornil, že ak do 05.01.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018, tak bude oprávnený úver zosplatniť. Uvedenú upomienku žalobca doručoval žalovanému na adresu trvalého bydliska doporučenou poštou, avšak zásielka sa mu vrátila späť s tým, že adresát je neznámy. Následne podaním zo dňa 20.01.2019 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s tým,
že nedošlo k riadnemu a včasnému uhradeniu dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke a preto sa dlh žalovaného z úverovej zmluvy č. 9540501704 stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka predstavovala sumu 5 213,01 eura, pričom istina úveru bola vo výške 5 212,96 eura a žalobca požiadal žalovaného o uhradenie celého dlhu. Žalobca ani po výzve súdu nepredložil žiaden doklad o doručovaní uvedeného oznámenia žalovanému a podľa neho sa žalovaný mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 53212,96 eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že žalobca so žalovaným dňa 23.04.2018 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur, pričom žalovaný tento úver riadne nesplácal a ani napriek výzve zo strany žalobcu a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a na základe uvedeného vyhlásenia si uplatnil pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť zosplatnením úveru v súdnom konaní.
5./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).
6./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
7./ V konaní bolo preukázané, že banka predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2018 (č.l. 38pv) oznámila žalovanému, že na úverovej zmluve č. 9540501704 uzatvorenej dňa 23.04.2018 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 278,70 eura a zároveň ho upozornila, že ak do 05.01.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 20.01.2019 (č.l. 40) banka oznámila žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, nakoľko klient dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil a jeho dlh z úverovej zmluvy č. 9540501704 sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje sumu 5 213,01 eura a zároveň banka požiadala žalovaného o uhradenie celkového dlhu na jej účet.
8./ Z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon je neurčitý, a teda ani nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani jeho výkladom a nevyplýva ani z dispozitívnych ustanovení zákona.
9./ Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
10./ Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2019 nemožno považovať za platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko z neho nie je zrejmé v dôsledku čoho došlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru je jednostranný právny úkon, tak tento musí zodpovedať ustanoveniu § 37 ods. 1 OZ, pretože inak je neplatný. Oznámenie zo dňa 20.01.2019 nie je dostatočne určité, aby z neho bolo každému jasné, z akého dôvodu a k akému dátumu došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Uvedené oznámenie neobsahuje žiadne označenie splátky, s ktorou sa dlžník mal dostať do omeškania a
odkedy, prípadne kedy uplynula zákonná doba troch mesiacov od omeškania so zaplatením konkrétnej splátky; nepostačuje iba poukázanie na predžalobnú upomienku bez jej akéhokoľvek označenia aspoň dátumom, ktorá žalovanému navyše nebola ani doručená. V takomto prípade mal žalobca o to viac dbať na riadnu špecifikáciu splátky, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Právny úkon žalobcu zo dňa 20.01.2019 v takomto kontexte vyznieva len ako oznámenie, že úverová pohľadávka sa stala splatnou ako keby si už predtým banka s jasnou formuláciou zosplatnenia voči žalovanému uplatnila mimoriadnu splatnosť úveru so žiadosťou o zaplatenie dlhu pred termínom jeho konečnej splatnosti. Totiž pohľadávky zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu
- vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu; takýto obsah z oznámenia zo dňa 20.01.2019 jednoznačne nevyplýva. Uvedené oznámenie, ktoré by malo byť právnym úkonom vyhlásenia zosplatnenia celej pohľadávky navyše žalovanému ani nebolo doručené resp. žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že sa vôbec o jeho doručenie pokúšal.
11./ Na základe uvedeného má súd za to, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru; oznámenie zo dňa 20.01.2019 nemožno považovať za takýto právny úkon, ktorý by bol platný a preto na základe neplatného právneho úkonu si žalobca nemôže v súdnom konaní nárokovať zaplatenie celého zvyšku úveru. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu na zaplatenie sumy 5 212,96 eura s príslušenstvom z titulu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru nepovažoval za dôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol.
12./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, i keď v zásade žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v plnej výške, avšak žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, resp. v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).