Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/11/2018

Potvrdené rozhodnutím 17CoPr/5/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo T., č. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Homolom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zelinárska č. 6, proti žalovanému Cortizo Slovakia, a.s., IČO: 36030554, so sídlom v Novej Bani, Železničný rad č. 29, zastúpenému právnym zástupcom Lexpert s.r.o., IČO: 45976856, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 15, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Roman Dula, advokát a konateľ, o zaplatenie 50.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cpr/11/2018-119 zo dňa 21.05.2019, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu J. E., nar. XX. 7. XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX M. zast. advokátom JUDr. Peter Homola, IČO: 42 414 725, Zelinárska 6, 821 08 Bratislava proti žalovanému Cortizo Slovakia, a.s. IČO: 36 030 554, Železničný rad 29, 968 01 Nová Baňa, zast. Lexpert, s.r.o. IČO: 45 976 856, Horná 15, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50 000,- Eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania a to na účet právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou, došlou na súd dňa 21.6.2018 domáhal vyplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur od svojho bývalého zamestnávateľa. Uviedol, že dňa 14. 2. 2015 utrpel pracovný úraz u žalovaného ako zamestnávateľa. Žalobca pracoval u žalovaného na anodickej oxidácii, pričom prichádzal do styku s kyselinami a alkáliami. Pracovný úraz spočíval v poleptaní pravého predkolenia a to tak, že žalobcovi presiakol ochranný odev a došlo k premočeniu spodnej časti oblečenia na pravej dolnej končatine. Žalobcovi sa postupne v dôsledku pracovného úrazu v mieste poleptania vytvorila depigmentácia, postihujúca asi 1 prednej časti predkolenia. Toto ochorenie bolo uzatvorené s diagnózou vitiligo. Depigmentácia sa u žalobcu začala postupne rozširovať. Podľa vyjadrenia dermatológa ložiská, ktoré má žalobca sú takmer neliečiteľné s minimálnou možnosťou repigmentácie. Žalobca v dôsledku pracovného úrazu trpí duševnou poruchou, konkrétne ide o panické ataky a úzkostné depresívnu symptomatiku. Uviedol, že sa snažil so žalovaným viac krát dohodnúť avšak žalovaný nemal ani len minimálne úsilie so žalobcom danú vec riešiť. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určená základnými zákonnými kritériami a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Poškodenie zdravia predstavuje samo o seba závažný zásah do práv na ochranu osobnosti. Zdravotné problémy žalobcu ( predovšetkým psychické) zaťažujú žalobcu ako aj členov jeho rodiny , pričom často krát dochádza u žalobcu k panickým atakom.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania nároku tak ako premlčacia doba uplatneného nároku uplynula už pred podaním žaloby na súd. Poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000,- Eur , pričom tento nárok sa odvíja od tvrdenia, že dňa 14. 2. 2015 utrpel žalobca u žalovaného ako u zamestnávateľa pracovný úraz. Žalovaný poprel, že by žalobca v rámci pracovného pomeru u neho utrpel pracovný úraz, ktorým by žalobca založil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal, od kedy trpí uvádzanou depigmentáciou. Nie je zrejmé, čo malo túto depigmentáciu alebo ním uvádzané psychické problémy spôsobiť.

3. Žalobca k vznesenej námietke premlčania žalovaného uviedol, že hoci k samotnému úrazu došlo dňa 14. 2. 2015 avšak tento úraz bol ako pracovný úraz spísaný až dňa 3. 7. 2015. Majú teda za to, že premlčacia doba začala plynúť až od 4. 7. 2015.

4. Žalovaný uviedol, že s takouto argumentáciou nesúhlasí a považuje ju za účelovú. Poukázal na to, že žalobca už v liste zo dňa 15. 6. 2015 si uplatňoval nárok na odškodnenie za spôsobené ťažkosti a to zdravotné, vizuálne, následný vplyv na psychiku, zdvihnuté finančné náklady, keď konštatoval, že u neho došlo k poškodeniu kože (biele fľaky), ochlpenia (šedivé chlpy). Žaloba bola spísaná až dňa 18. 6. 2018 a na súd bola doručená 21. 6. 2018. Je teda zrejmé, že tvrdený nárok si žalobca uplatnil až po uplynutí troj ročnej premlčacej doby, kedy už len samotná žaloba bola spísaná po viac ako troch rokoch, odkedy žalobca tie isté nároky uviedol v liste zo dňa 15. 6. 2015. Premlčacia doba začala plynúť ešte skôr ako 15. 6. 2015 ale ak by aj začala plynúť až 15. 6. 2015 tak by bol nárok premlčaný.

5. Súd z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia na žalobcu z titulu poškodenia na zdraví dňa 14. 2. 2015 zistil, že hodnota bolestného bola stanovená vo výške 5 bodov a hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia nebola vyčíslená.

6. Súd z ambulantnej správy FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 1. 6. 2016 zistil, že žalobca bol na vyšetrení s tým, že mal pracovný úraz - poleptanie alkáliami v práci. Ložiská sa zhojili. Depigmentácia charakteru vitiliga. Nález bol priznaný ako pracovný úraz. Teraz pozoruje nové ložiská vitiliga.

7. Súd z ambulantnej správy zo dňa 24. 6. 2015 FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica zistil, že žalobca bol na vyšetrení s tým, že žalobca pracoval na anodickej oxidácii, prichádzal do styku s kyselinami a alkáliami a vo februári mal poleptanie pravého predkolenia. Postupne sa vytvorila depigmentácia, postihujúca asi 1 prednej časti predkolenia.

8. Súd z lekárskej správy RS Med, s.r.o. Sliač zo dňa 18. 5. 2015 zistil, že žalobca opísal, že dňa 14. 2. 2015 počas práce vykonával údržbu, čistenie vane, povrchovej úpravy. Po skončení práce pri prezliekaní si všimol, že ochranný odev je premočený a to v oblasti predkolenia. U lekára bol až približne po dvoch mesiacoch. Z tohto dôvodu bolo vykonané potom celkové vyšetrenie, odbery. Zo správy zo dňa 27. 7. 2015 súd potom zistil, že u žalobcu došlo k rozvoju depigmentácie s tým, že sa nejedná o chorobu z povolania a bolo mu to doporučené riešiť ako pracovný úraz s následkami.

9. Súd z ambulantnej správy žalobcu zo dňa 15. 11. 2017 FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica zistil, že žalobca mal v roku 2015 pracovný úraz a to poleptanie alkáliami. Ložiská sa zhojili depigmentáciou charakteru vitiliga. Nález bol priznaný ako pracovný úraz. V poslednej pozorujem nové ložiská vitiliga.

10. Súd z lekárskej správy MUDr. Jána Konôpku zo dňa 6. 11. 2017 ohľadom vyšetrenia stavu žalobcu zistil, že v ich ambulancii od marca toho roku pre panické ataky a úzkostnú depresívnu symptomatiku prejavujúcu sa náhlymi stavmi búšenia srdca, pichaním až bolesťami na hrudníku, tŕpnutím končatín a bolesťami hlavy. Problémy trvajú od roku 2015, kedy mal pracovný úraz, poleptanú nohu. Na psychiatrické vyšetrenie bol odporučený lekárom už v júli 2015.

11. Súd z listu žalobcu na Generálneho riaditeľa žalovaného zistil, že mu posiela kópiu lekárskej správy odborného lekára a takisto vyjadrenie lekára k pracovnému úrazu. Tento nález nie je možné odškodniť ako sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože deformácia a strata pigmentu následkom úrazu v zákone 437/2004 sa nenájde. Uviedol, že nemá záujem poškodiť spoločnosti žalovaného. Naopak je veľmi rád, že tam mohol pracovať. Uviedol, že má diagnózu vitiligo ako následok pracovného úrazu, ktorý je uznaný a zapísaný v Sociálnej poisťovne ako pracovný úraz s následkom. Uviedol, že sa chce mimosúdne dohodnúť tak aby bola spokojnosť na oboch stranách, na sume, ktorá mu môže pomôcť.

12. Súd z ďalšieho listu žalobcu na spoločnosť žalovaného zistil, že žalobca dostal odpoveď od ich právneho zástupcu, uviedol, že jeho zdravie je poškodené, o tomto pripojil aj lekárske správy. Uviedol, že má dve možnosti toto riešiť a to buď jednorázovo odškodnenie na základe vzájomnej dohody alebo to posunie na súd.

13. Súd z listu žalobcu na žalovaného zo dňa 24. 10. 2016 zistil, že žalobca, aby mu žalovaný oznámi, či u nich absolvoval základné školenie a opakované školenie na prácu vo výškach a takisto s chemikáliami a toxickými látkami.

14. Súd z ďalšieho listu žalobcu na žalovaného zistil, že sa najprv chce vyjadriť k listu právneho zástupcu, ktorý v podstate nenapísal nič nové. Zopakoval, že lekár sa vyjadril v tom zmysle, že podľa zákona toto nemôže ohodnotiť ako bežný pracovný úraz ani prirovnať k niečomu podobnému. Odporučil mimosúdnu dohodu.

15. Súd z ďalšieho listu žalobcu na žalovaného zo dňa 30. 6. 2015 zistil, že listom zo dňa 15. 6. 2015 žiadal o jeho stanovisko k pracovnému úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh počas pracovného pomeru. Na základe ich žiadosti im potom zasielal lekársku správu MUDr. Slavomíra Gubančoka, prednostu dermatovenerologickej kliniky. Z diagnózy potom vyplýva, že sa jedná o vitiligo.

16. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 17. 6. 2015 súd zistil, že si nie sú vedomí žiadneho porušenia svojich povinností. Poukázal na to, že nebol predložený žiadny lekársky posudok, v ktorom by bolo jasne špecifikované, aké sú jeho zdravotné problémy a čo ich spôsobilo.

17. Z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 1. 7. 2016 žalobcovi súd zistil, že pokiaľ sa u neho jedná o vitiligo následkom pracovného úrazu tak mu mala poskytnúť úrazovú dávku Sociálna poisťovňa. Ak tak neurobil, tak mu odporúčajú, aby tak spravil. Pokiaľ uvádza, že tento následok pracovného úrazu nie je možné odškodniť ako sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko strata pigmentu sa nenachádza v zákone 437/2004 Z.z. v tejto nadväznosti poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 predmetného zákona s tým, že ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2 použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. Súd z listu právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 26. 9. 2016 zistil, že v súčasnej dobe považuje za predčasné zaoberať sa tým, čo spôsobilo jeho vitiligo a aké to bude mať následky do budúcnosti. Zatiaľ totiž nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, ktoré by určilo pôvod vitiliga. Vitiligo môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Znova opakujú, že v prípade, ak by jeho poškodenie zdravia bolo zapríčinené pracovným úrazom tak by malo byť kompenzované dávkou Sociálnej poisťovne.

18. Súd z listu právneho zástupcu žalovaného, advokátskej kancelárie Koncová & partners, s.r.o. Trenčín zo dňa 16. 6. 2017 zistil, že žiadajú, aby v danej veci, ohľadne ich klienta Martina Gundu vec riešili priamo z ich advokátskou kanceláriou a nie so zamestnávateľom. Ubezpečili ich, že ich klient sa zaoberá celou záležitosťou a toto prešetril. Už korešpondencia ich klienta bola neurčitá, riadne nešpecifikovaná a vadná. Aj s ohľadom na všeobecný a nekonkrétny charakter listu zo dňa 7. 6. 2017 nevidia dôvod na prehodnotenie doterajšieho stanoviska vo vzťahu k ich klientovi.

19. Súd z listu žalobcu žalovanému zo dňa 15. 6. 2015 zistil, že ich žiada o písomné vyjadrenie k trvalým následkom pracovného úrazu. Na základe trvalých následkov pracovného úrazu, spôsobené na pracovisku nedostatočnou bezpečnosťou ich teda požiadal o ich postoj a návrh riešenia a prípadného odškodnenia, nakoľko je ochotný pristúpiť na ukončenie tejto veci vzájomnou dohodou. Touto nepríjemnou udalosťou, ktorou nikoho priamo neobviňuje, avšak kvôli nedostačujúcej bezpečnosti a to presiaknutím ochranného odevu a následným poškodením zdravia na celý život sa rozhodol uplatniť, prípadne si nárokovať odškodnenie za spôsobené ťažkosti a to zdravotné, vizuálne a následný vplyv na psychiku, vzniknuté finančné náklady. Poškodenie kože (biele fľaky), ochlpenia (šedivé ochlpenie) ide o neobnoviteľné a stále nie stabilizované. Čo bude samozrejme celé zahrnuté v lekárskom posudku.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj v súkromie svojho mena a prejavov osobnej povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykoná v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalšom ustanovení uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil svoj nárok a to nemajetkovú ujmu v sume 50 000,- Eur proti žalovanému ako bývalému zamestnávateľovi z toho titulu, že dňa 14. 2. 2015 utrpel pracovný úraz u žalovaného ako zamestnávateľa. Pracovný úraz mal spočívať v poleptaní pravého predkolenia a to tak, že žalobcovi presiakol ochranný odev a došlo k premočeniu spodnej časti oblečenia na pravej dolnej končatine. Následkom toho sa vytvorila u žalobcu depigmentácia postihnutia asi 1 prednej časti predkolenia a toto bolo lekárom uzatvorené s diagnózou vitiligo. Depigmentácia sa u žalobcu začala rozširovať s tým, že žalobca má na pravom predkolení početné mapovité depigmentované ložiská s vyrastaním bielych chĺpkov bez známok repigmentácie. Nové ložiská sa žalobcovi objavili aj na predlaktiach. V prípade žalobcu vitiligo vzniklo ako dôsledok pracovného úrazu. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu trpí aj duševnou poruchou, konkrétne ide o panické ataky a úzkostne depresívnu symptomatiku. Uviedol, že k zásahu do práv žalobcu došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah bez ohľadu na zavinenie.

25. Žalovaný žiadal túto žalobu zamietnuť s tým, že najprv vzniesol námietku premlčania s poukazom, že uplynula 3 ročná premlčacia lehota, keďže žaloba bola podaná až dňa 21. 6. 2018, pričom k pracovnému úrazu malo dôjsť 14. 2. 2015 a žalobca už v liste zo dňa 15. 6. 2015 si uplatňoval nárok na odškodnenie za spôsobené ťažkosti a to zdravotné, vizuálne, následne vplyv na psychiku a vzniknuté finančné náklady.

26. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že podľa neho by premlčacia doba mala začať plynúť až dňa 4. 7. 2015, nakoľko úraz zo dňa 14. 2. 2015 bol ako pracovný úraz spísaný až dňa 3. 7. 2015.

27. Súd sa najskôr zaoberal tým, či v danom prípade došlo k premlčaniu žalovaného nároku. V tomto prípade plynie všeobecná troj ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z daného prípadu je zrejmé, že k pracovnému úrazu malo dôjsť 14. 2. 2015. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 15. 6. 2015 potom vyplýva, že už vtedy si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na odškodnenie za spôsobené ťažkosti a to zdravotné, vizuálne, následný vplyv na psychiku, vzniknuté finančné náklady. Poukázal na to, že má poškodenú kožu (biele fľaky), ochlpenie (šedivé). Toto je neobnoviteľné a stále nie stabilizované. Z uvedeného listu je zrejmé, že teda žalobca najneskôr dňa 15. 6. 2015 vedel o tom, že v dôsledku pracovného úrazu 14. 2. 2015 u neho došlo k zdravotným problémom a to tak na koži, diagnóza tzv. vitiligo ako aj k psychickým problémom. Nakoľko dňa 15. 6. 2015 o týchto svojich zdravotných problémoch vedel a už v tom čase žalovanému ako zamestnávateľovi písal list, v ktorom ho žiadal o odškodnenie, svoje právo si mohol uplatniť teda najneskôr v uvedený deň 15. 6. 2015. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova „mohlo“ a nie „mohol“). Právo môže byť vykonané prvý raz keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napríklad na to, že oprávnený nevedel o svojom práve). V danom prípade teda všeobecná 3 ročná premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňa 15. 6. 2015, uplynula dňa 15. 6. 2018. Žaloba na súde bola podaná až dňa 21. 6. 2018, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd potom žalobu žalobcu zamietol.

28. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd I. inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).