Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: V. X., B. Č.S., I.. X.X.XXXX, Z. K. I. O. XXX, XXX XX Z., právne zastúpená Mgr. Róbertom Kutišom, LL.M, advokátom so sídlom ulica Slovenských partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, IČO 422 826 41, proti žalovanej: Základná škola a Materská škola Hlboké nad Váhom č. 124, 014 01, IČO 378 134 71, právne zastúpená: JUDr Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, IČO 36 848 654 o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 12.935,87 € a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2016 proti v žalobe označenej žalovanej domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne uskutočnené žalovanou zo dňa 30.11.2015 je neplatné a náhrady mzdy v špecifikovanom rozsahu vo výške 3.8477 eur brutto/hodina za obdobie od 15.12.2015 do 31.12.2015 vo výške 2.6226 eur brutto/ hodina za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016 a vo výške 504,96 eur netto/mesiac za obdobie od 1.4.2016 do právoplatnosti rozsudku.

2. Súd uznesením č.k. 7Cpr/1/2016-157 zo dňa 23.3.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoPr/9/2017-194 zo dňa27.10.2017 podanie žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške 3.8477 eur brutto/hodina za obdobie od 15.12.2015 do 31.12.2015 vo výške 2.6226 eur brutto/hodina za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016, odmietol.

3. Medzitýmnym rozsudkom ( správne čiastočným ) č.k. 7Cpr/1/2016-232 zo dňa 29.1.2018 tunajší súd rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou uskutočnené žalovanou dňa 30.11.2015, je neplatné. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vyhradil na konečné rozhodnutie vo veci samej.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní žalovanej proti uvedenému rozhodnutiu prvej inštancie rozsudkom č.k. 11CoPr/8/2018-316 zo dňa 27.11.2018 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

5. Rozsudok okresného súdu uvedený v bode 3. v spojení s rozsudkom krajského súdu uvedeným v bode 4. nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2018.

6. Predmetom ďalšieho konania súdu tak zostal uplatnený nárok žalobkyne na náhradu mzdy od 1.4.2016.

7. Žalobkyňa si náhradu mzdy za obdobie od 15.12.2015 do 31.3.2016 ( 3 a pol mesiaca) vo výške 1653,67 eur uplatnila samostatnou žalobou, ktorá je vedená pred Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn.9Cpr20/2018).

8. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.2.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala návrh na zmenu žaloby v časti vyčíslenia nároku na náhradu mzdy, ktorý odôvodňovala tým, že v čase podania predmetnej žaloby (26.01.2016) a odpovede na výzvu súdu (zo dňa 28.10.2016), ktorou boli žalobkyňou uplatňované nároky na náhradu mzdy bližšie špecifikované, žalobkyňa v dobrej viere vychádzala z dvoch základných legitímnych predpokladov - že vzhľadom na okolnosti sporu dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne uskutočnené žalovaným dňa 30.11.2015 je neplatné a zároveň, že po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto medzitýmneho rozsudku žalovaný bezodkladne pristúpi k tomu, že umožní žalobkyni pokračovať v jej práci. Druhý z vyššie uvedených legitímnych predpokladov však nebol v predmetnej veci naplnený, nakoľko žalovaný do dnešného dňa žalobkyni neumožnil pokračovať v práci, a to i napriek existencii právoplatného medzitýmneho rozsudku sp. zn. 7Cpr/1/2016

- 232. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte dňa 30.04.2018 (t.j. po doručení písomného vyhotovenia predmetného medzitýmneho rozsudku) vyzvala žalovaného, aby ju informoval o možnostiach jej pokračovania v pracovnom pomere u žalovaného, žalovaný však na predmetnú výzvu reagoval len konštatovaním, že voči predmetnému medzitýmnemu rozsudku bolo zo strany žalovaného podané odvolanie. Žalobkyňa následne - po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorým bol predmetný medzitýmny rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdený - dňa 12.12.2018 opäť prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného, aby žalovanej bezodkladne umožnil pokračovať v pracovnom pomere, čo však žalovaný (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) odmietol. Právny zástupca žalobkyne následne žalovaného informoval, že žalobkyňa zotrváva na svojom stanovisku, že chce pokračovať vo výkone práce u žalovaného, žalovaný jej však toto do dnešného dňa neumožnil. Vzhľadom na uvedené dôvody - spočívajúce výlučne na strane žalovaného - je žalobkyňa nútená uskutočniť zmenu svojej žaloby v časti, v ktorej uplatňovala náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2016 do právoplatnosti rozsudku a to tak, že požaduje priznanie náhrady mzdy za obdobie od 01.04.2016 do 15.12.2018 (t.j. do dňa, kedy uplynie 36 mesiacov odo dňa, kedy žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní). Zároveň žalobkyňa uskutočňuje zmenu svojej žaloby v časti čo do uplatnenia jej nároku náhrady mzdy za obdobie od 01.04.2016 i čo do vyčíslenia celkovej sumy náhrady mzdy, keďže táto je vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ku dnešnému dňu vypočítateľná. Pre výpočet náhrady mzdy za obdobie od 01.04.2016 do 15.12.2018 je v zmysle § 134 ods. (3) zákona č. 311/2001 Z.z. rozhodujúci pravdepodobný zárobok, ktorý sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. V uvedenom prípade možno vychádzať jedine zo mzdy, ktorú by žalobkyňa zrejme dosiahla - t.j. pravdepodobnej hrubej mesačnej mzdy žalobkyne. Hrubá mesačná mzda žalobkyne pozostávala z tarifného platu vo výške 527,0000 €/mesačne, zvýšenia tarifného platu vo výške 47,5000 €/mesačne a príplatku vo výške 59,5000 €/mesačne, a teda (ako vyplýva i zo žalobkyňou predložených výplatných lístkov žalobkyne za mesiace 08-10/2015) hrubý príjem žalobkyne predstavoval sumu minimálne 634,0000 €/mesačne. Pravdepodobný mesačný zárobok tak možno určiť za mesiace 04/2016 až 11/2018 sumou 634,00 €, za mesiac 12/2018 sumou 301,92 € brutto. Suma 301,92 € predstavuje hrubú mzdu za obdobie od 01.12.2018 do 15.12.2018. Celkový pravdepodobný zárobok žalobkyne za obdobie od 01.04.2016 do 15.12.2018, a teda i žalobkyňou nárokovateľná výška náhrady mzdy tak predstavuje sumu 20 589,92 € brutto. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 20 589,92 € brutto titulom náhrady mzdy za obdobie od 01.04.2016 do 15.12.2018, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Na pojednávaní dňa 25.2.2019 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne.

10. Žalovaná sa k podaniu žalobkyne uvedenému v bode 8. vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 12.3.2019, v ktorom uviedla, že nakoľko o neplatnosti skončenia pracovného pomeru už právoplatne rozhodol Okresný súd Žilina, rozsudkom zo dňa 29. 01. 2018, č. k. 7Cpr 1/2016, žalovaný je povinný v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce vyplatiť náhradu mzdy minimálne za časť 12 mesiacov. Poukázala na to, že obdobie 15. 12. 2015 až 31. 03. 2016 (3 a pol mesiaca) si žalobkyňa uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok, č. k. 9Cpr 20/2018. Pokiaľ by celková náhrada mzdy nepresiahla obdobie 12 mesiacov, tak v tomto konaní má žalovaná nárok na náhradu mzdy vo výške 634,- EUR mesačne \ 8.5 mesiaca 5.389, EUR. Žiadala, aby súd postupoval v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce a nepriznal žalobkyni náhradu mzdy za časť presahujúci 12 mesiacov z nasledovných dôvodov: prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný je rozpočtovou organizáciou Obce Hlboko nad Váhom, mesačný rozpočet žalovaného predstavuje 4.000,- EUR, z ktorého hradí všetky mzdové a tiež aj ostatné prevádzkové náklady, a preto nie je možné žalobkyni zaplatiť celú požadovanú sumu. Aj náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov bude pre žalovaného veľkou finančnou záťažou a bez mimoriadnej dotácie zo strany zriaďovateľa - obce nebude možné tento nárok uspokojiť. Taktiež Obec Hlboké nad Váhom je malá obec s nízkym rozpočtom a nie je v jej možnostiach a schopnostiach uhradiť celú žalovanú sumu. Poukázala tiež na to, že od 01. 09. 2016 pracovná pozícia žalobkyne bola zmenená z celého pracovného úväzku na polovičný, a teda ak by aj žalobkyňa bola zostala v pracovnom pomere, jej pracovný úväzok by sa znížil o 50 %. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaná pracovala a naďalej pracuje u iného zamestnávateľa - ZS s MS Divina, kde pracuje na rovnakej pozícii ako u žalovanej, a teda by mala dosahovať porovnateľný zárobok. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR. 21Cdo 1511/2011, v zmysle ktorého nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. I ZP nemá sankčný charakter, ale charakter ekvivalentu mzdy ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Analogicky tak zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pokiaľ dostával reálnu mzdu u iného zamestnávateľa. Vzhľadom na horeuvedené tak žiadala žalobu žalobkyne v časti prevyšujúcej náhradu mzdy vo výške 5.389,- EUR zamietnuť. Zároveň predložila a poukázala na výzvu doručenú žalovanej dňa 28. 02. 2019, aby pokračovala v pracovnom pomere a nastúpila do práce dňa 01. 03. 2019, pričom však žalobkyňa listom zo dňa 01. 03. 2019 oznámila, že nenastúpi, nakoľko je dočasne práceneschopná. V tejto súvislosti je zaujímavé že žalobkyňa sa stala práceneschopnou v deň, keď' mala nastúpiť do práce, pričom už dňa 28. 02. 2019 ústne oznámila, že nenastúpi, lebo je chorá. Horeuvedeným je tak preukázané, že žalobkyňa v súčasnosti pracuje, je zamestnaná a nemá žiaden záujem nastúpiť späť do práce k zamestnávateľovi - žalovanému. Poukázala tiež na to, že od 01. 09. 2016 pracovná pozícia žalobkyne bola zmenená z celého pracovného úväzku na polovičný, pričom toto miesto je v súčasnosti obsadené iným zamestnancom, a teda nie je od zamestnávateľa možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zároveň uvedeným podaním žalovaná podala vzájomnú žalobu s odkazom na ust. § 79 ods. 1 ZP a § 147 ods. 1 C.s.p. a žiadala, aby súd rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou zo dňa 04. 09.2011 sa končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

11. K vyjadreniu žalovanej sa právny zástupca žalobkyne vyjadril na pojednávaní dňa 27.3.2019, pričom uviedol, že má za to, že o vzájomnej žalobe nemôže konajúci súd rozhodovať, nakoľko sa jedná o novú žalobu, nejedná sa o zmenu žaloby a o tejto žalobe môže rozhodovať jedine Okresný súd Ružomberok. Pokiaľ žalovaný namieta, že je rozpočtovou organizáciou, tak to nie je absolútne dôvod na akúkoľvek úpravu nároku žalovanej, nakoľko charakter organizácie nijakým spôsobom nemá vplyv na spôsobilosť za protiprávne konanie. Čo sa týka vyjadrenia, že od 1.9.2016 pracovná pozícia žalobkyne bola zmenená uviedol, že zmeniť úväzok, znížiť na 50% možno len dohodou so žalovanou a k tomu nikdy nedošlo, zároveň žalovaný nijako nepreukázal, žeby došlo k nejakému zníženiu úväzku, toto v plnom rozsahu rozporuje a považuje za absolútne jednak zavádzajúce a jednak absolútne nesúvisiace s uplatneným nárokom. Čo sa týka toho, že žalovaná pracuje v materskej škole Divina, toto je pravdou, toto nepozporuje, doteraz to v zásade žalovaný nenamietal, zároveň však poukázal na bohatú judikatúru slovenských súdov, ktoré hovoria že náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov možno primerane znížiť, resp. vôbec nepriznať len výnimočne v prípadoch, ak by výkon právneho nároku mzdy z neplatného skončenia prac.pomeru, zaručenom v § 79 ods. 1 Zák. práce bol v rozpore s dobrými mravmi, čl. 2 Zák. práce je zároveň o tom, že zákonník, že § 79 ods. 2 Zák. práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa nim prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúce z odseku 1 tohto ustanovenia, teda aby sa oplatilo konať protiprávne, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 157/2010, rozsudok NS SR zo dňa 31.5.2017 6Cdo 100/2016. Čo sa týka aplikácie rozsudku NS ČR ten nie je aplikovateľný na predmetné konanie, nakoľko existuje bohatá judikatúru v rámci SR. Vzhľadom na uvedené má za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd priznal náhradu tak ako bola vyčíslená a to aj s ohľadom na to, že spôsob toho vyčíslenia nebol rozporovaný protistranou. Pokiaľ ide o zamestnania žalobkyne poukázal na to, že pracovné podmienky absolútne neboli ani zďaleka porovnateľné čo sa týka ani platu ani prac. pozície, musela sa uspokojiť s prácou, ktorá absolútne nezodpovedá jej vzdelaniu a robila práce ako vykladačka tovaru v sklade, jediný ktorý je porovnateľný prac. pomer je MŠ v Divine, ale tam začala až 3.12.2018. Za celé obdobie počas toho ako si hľadala prácu, pracovala na pozíciách, o ktorých by predtým ani vôbec neuvažovala, a toto treba taktiež určite v rámci satisfakčného charakteru aj zohľadniť pri zohľadňovaní výšky náhrady mzdy.

12. Podaním doručeným súdu dňa 29.3.2019 zobrala žalovaná svoju vzájomnú žalobu späť.

13. Podaním doručeným súdu dňa 7.5.2019 žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2019, ku ktorému doplnila, že celková výška ročných nákladov na prevádzku materskej škôlky je 50328,41 eur a pokiaľ žalobkyňa požaduje náhradu mzdy vo výške 20589,92 a+ 1653,67 eur ( konanie vedené na OS Ružomberok ), teda spolu 22243,59 eur, ide o výšku nákladov na prevádzku celej materskej škôlky za obdobie pol roka, čo je pre žalovanú neprijateľné. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobkyňa pracovala a naďalej pracuje u iného zamestnávateľa - ZS s MS Divina, kde pracuje na rovnakej pozícii ako u žalovanej, a teda by mala dosahovať porovnateľný zárobok. Má za to, že správanie žalobkyne je od počiatku v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa opakovaným spôsobom zneužila návštevu u lekára. Taktiež žalobkyňa úmyselne zavádza, keď na jednej strane opakovane uvádza, že žiada aby jej bolo umožnené pokračovať v práci, avšak doposiaľ napriek opakovaným výzvam ( 26.2.2019, 26.4.2019) do práce nenastúpila. Žalobkyňa nemá reálny záujem nastúpiť do práce a jej jediným cieľom je súdnou cestou vymôcť čo najviac finančných prostriedkov.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalovaná dňa 30.11.2015 osobne na pracovisku doručila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa listom zo dňa 14.12.2015 adresovanom žalovanej, ktorý bol žalovanej doručený dňa 15.12.2015 uplatnila neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní a že žalovaná zotrvala na uskutočnenom okamžitom skončení pracovného pomeru a odmietla ďalej žalobkyňu zamestnávať.

16. Na pojednávaní dňa 31.1.2018 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru bola pol roka na podpore a hľadala si prácu, nakoľko nemohla nájsť prácu v školstve, tak bola zamestnaná v Jednote, pracovný. pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Potom bola na úrade práce, kde si znova hľadala prácu, brigádne si privyrábala ako dovozca pizze. Na úrade práce bola zhruba 3-4 mesiace a potom zase išla do Jednoty do skladu v Hričove.

17. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho ( správne čiastočného ) rozsudku tunajšieho súdu ( 10.12.2018 ) žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 12.12.2018 vyzvala žalovanú ( dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 350 spisu ) aby jej bezodkladne umožnila v práci pokračovať a bezodkladne ju písomne o možnostiach a termínoch pokračovania v pracovnom pomere založeného pracovnou zmluvou zo dňa 4.9.2011 informovať, a to s poukazom na medzitýmny rozsudok Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina.

18. Na vyššie uvedenú výzvu žalobkyne žalovaná reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v e-mailovom podaní ( dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 347 ), v ktorom právny zástupca uviedol, že jeho klient nemá možnosť naďalej žalobkyňu zamestnávať a žiadal o prehodnotenie možnosti ukončiť pracovný pomer dohodou s tým, že by sa mimosúdne urovnali aj ďalšie vzájomné nároky.

19. K skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou dohodou nedošlo.

20. Žalovaná listom zo dňa 26.2.2019 vyzvala žalobkyňu na pokračovanie v práci a to od 1.3.2019 ( dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 378 spisu ).

21. Na vyššie uvedenú výzvu žalobkyňa reagovala listom zo dňa 1.3.2019, v ktorom oznámila, že do práce sa nemôže dostaviť nakoľko je dočasne PN a jej zdravotný stav jej to neumožňuje, k čomu predložila PN od 1.3.2019 ( dôkaz produkovaný žalovanou na rubovej strane č.l. 378 a 379 spisu).

22. Z výplatných lístkov žalobkyne za 7/015, 8/015,9/015 ( č.l. 105 spisu ) súd zistil, že žalobkyňa dosiahla v období 7/015 hrubú mzdu vo výške 634,01 eur, 8/015 vo výške 634,01 eur, 9/015 vo výške 634 eur.

23. Súd na návrh žalovanej z lustrácie Sociálnej poisťovne zabezpečil výpis zamestnaní žalobkyne za obdobie od 15.12.2015 ( č.l.385 -387 spisu) z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná od 11.11.2016 do 10.2.2017 v COOP JEDNOTA Žilina, spotrebné družstvo, kde jej príjem za 11/2016 bol vo výške 326,02 eur, za 12/016 výške 536,52 eur, za 1/017 vo výške 315,12 eur, za 2/017 vo výške 48,- eur. V období od 1.7.2017 do 14.8.2017 bola zamestnaná v COOP Jednota - Logistické centrum, a.s., Horný Hričov a jej príjem za 7/017 bol vo výške 723,88 eur, za 8/017 bol vo výške 376,51 eur. V období od 15.8.2017- 12.12.2018 bola vedená ako zamestnanec Mesta Bytča a jej príjem za 8/2017 bol vo výške 356,67, za 9/017 vo výške 687,25 eur, za 10/017 vo výške729,76 eur, za 11/017 vo výške 821 eur, za 12/017 vo výške 719,13 eur, za 1/018 vo výške 756,91 eur, za 2/018 vo výške 751,23 eur, za 3/008 vo výške 779,61 eur, za 4/018 vo výške 711,52 eur, za 5/018 vo výške 790,95 eur, za 6/018 vo výške 959,34 eur, za 7/018 vo výške 711,50 eur, za 8/018 vo výške 711,53 eur, za 9/018 vo výške 733,01 eur, za 10/018 vo výške 773,32 eur, za 11/018 vo výške 1080,55 eur, za 12/018 vo výške 288,95 eur. V období od 9.8.2018 do 31.2018 má evidovanú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti LAVADO, s.r.o., Považská Bystrica, kde za celé obdobie dosiahla príjem 55,20 eur. Od 3.12. 2018 je evidovaná ako zamestnanec Základná škola s Materskou školou Divina a od 1.3.2019 ako zamestnanec Základná škola s Materskou školou, Hlboké nad Váhom.

24. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne ( č.l. 405 ) vyžiadaného na návrh žalovanej súd zistil, že žalobkyni boli vyplatené nemocenské dávky za 1/017 vo výške 40,50 eur a 2/017 vo výške 226,70 eur. Z potvrdenia o vyplatených dávkach z nezamestnanosti vyplýva, že žalobkyňa mala v období od 1.3.2016 do 31.8.2016 vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 1891 eur.

25. Podľa § 79 Zákonníka práce (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

26. Podľa § 134 ods. (1) veta prvá a ods. 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Súd čiastočným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.20018, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným dňa 30.11.2015 je neplatné. Žalobkyňa po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 14.12.2015, ktorý bol žalovanej doručený dňa 15.12.2015 žalovanej oznámila, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom aby ju ďalej zamestnávala a bezodkladne jej umožnila pokračovať v práci, čo jej však žalovaná neumožnila. Dôsledkom oznámenia žalobkyne, že trvá na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala, je právny stav trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je žalovaná povinná uhradiť žalobkyni podľa § 79 ZP náhradu mzdy. Od 15.12.2015 patrí žalobkyni náhrada mzdy z uvedeného neplatného skončenia pracovného pomeru. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy od 1.4.2016 do 15.12.2018, do uplynutia 36 mesiacov. Nárok za obdobie od 15.12.2015 do 31.3.2016 ( t.j. 3,5 mesiaca ) si uplatňuje v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom Ružomberok. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného mesačného zárobku žalobkyne ( § 134 ods. 2 ZP ) je predchádzajúci kalendárny štvrťrok ( júl, august, september 2015 ) pred tým, kedy nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu mzdy ( okamžite skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené 30.11.2015), z ktorého žalobkyňa vychádzala pri výpočte priemerného mesačného zárobku, spôsob výpočtu nebol medzi stranami sporu sporný. V rozhodnom období predstavuje výška priemerného mesačného zárobku žalobkyne, ktorý by dosiahla sumu 634 eur. Takto zistený príjem súd použil za celé obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy.

28. Nárok na náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov vyplýva priamo zo zákona § 79 ods. 1 ZP a viaže sa na neplatnosť skončenia pracovného pomeru, súd ho v konaní nemôže obmedziť alebo nepriznať. Súd vzhľadom na to, že žalobkyňa si nárok na náhradu mzdy za obdobie od 15.12.2015 do 31.3.2016 ( t.j. 3,5 mesiaca ) uplatňuje v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom Ružomberok , priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy za obdobie 8 mesiacov a 15 dní ( do 12 mesiacov ) od 1.4.2016 do 15.12.2017 vo výške 5379 eur.

29. Pri posudzovaní žiadosti žalovaného podľa § 79 ods. 2 ZP súd prihliadal len na okolnosti, ktoré existovali po uplynutí 12 mesiacoch z celkovej doby, za ktorú by mala byť náhrada mzdy žalobkyni poskytnutá. Nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ZP patrí zamestnancovi len do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru, teda v danom prípade do 10.12.2018.

30. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy. Súd nevzhliadol žiadne dôvody pre úplné nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov tak ako to žiadala žalovaná. Dôvody, na ktoré žalovaná poukazovala mali spočívať najmä v tom, že je rozpočtovou organizáciou obce s nízkym rozpočtom a nie je v jej možnostiach schopnostiach uhradiť celú náhradu. Takýto dôvod súd nepovažoval za dôvod hodný mimoriadneho zreteľa pre nepriznanie alebo zníženie náhrady, nezodpovedalo by to zásadám poskytovania ochrany proti bezpráviu a naplneniu všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a neumožniť tak zamestnávateľovi konať tak aby sa mu oplatilo konať vo vzťahu k zamestnancovi protiprávne. Skutočnosť, že sa žalobkyňa nečinne nespoliehala, že jej bude žalovanou vyplatená náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a že si aktívne hľadala a našla prácu, nemôže byť sama o sebe splnením kritéria pre nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Súd tieto skutočnosti zobral do úvahy pri posudzovaní výšky primeranej náhrady mzdy. Žalobkyňa v období od 1.4.2016 do 11.11.2016 ( do 15.12.2016 plynula zákonná 12 mesačná lehota pre priznanie náhrady mzdy v plnej výške ) nebola zamestnaná, od 11.11.2016 bola krátkodobo zamestnaná do 10.2.2017, kde dosiahla nižší príjem ako by dosiahla u žalovanej, potom bola zamestnaná až od 1.7.2017 ( t.j. 4 mesiace nebola zamestnaná ), kde dosiahla vyšší príjem ako by dosiahla u žalovanej, nepracovala však na zodpovedajúcej pozícii, vzhľadom na prácu, ktorú by vykonávala u žalovanej a ktorá by zodpovedala jej kvalifikácii, pracovala ako skladníčka. Súd vzhľadom na výšku príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa za obdobie od 15.12.2016 do 10.12.2018 ( 23 mesiacov a 26 dní ) v celkovej výške 13517,82 eur, ktorá v % vyjadrení predstavuje cca 90% príjmu, ktorý by dosiahla za toto obdobie u žalovanej - 15113,71 eur, videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady mzdy za toto obdobie a náhradu mzdy vo výške za obdobie od 15.12.2016 do 10.12.2018 ( 23 mesiacov a 26 dní x 634 ) vo výške 15.113,74 eur krátil na 50%, čo predstavuje sumu 7556,87 eur. Náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru má pre zamestnanca jednak kompenzačný charakter, pretože mu nahrádza mzdu za obdobie počas ktorého nemohol pre zamestnávateľa vykonávať prácu, z dôvodu že s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, zároveň je svojou povahou sankciou voči žalovanej ako zamestnávateľovi za to, že neplní svoju zákonnú povinnosť prideľovať žalobkyni ako zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a zároveň má toto ustanovenie vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnankyni žalovanej satisfakčnú povahu za neplatne skončený pracovný pomer. Priznanie náhrady vo výške 50% v sebe zahŕňa jednak plnú kompenzáciu mzdy žalobkyne, ktorú by za toto obdobie dosiahla ako aj satisfakciu , za neplatné skončenie pracovného pomeru, ktorú súd považoval v tomto rozsahu za primeranú. Celkovo teda súd priznal žalobkyni za uvedené obdobie ( od 1.4.2016 do 10.12.2018 - do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru), počas ktorého žalovaná neumožnila žalobkyni pokračovať v práci náhradu mzdy vo výške 12.935,87 eur ( 5379 + 7556,87 ). Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola plne úspešná v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v časti o náhrade mzdy presahujúcej 12 mesiacov záviselo rozhodnutie výlučne na úvahe súdu a zníženie náhrady mzdy nad 12 mesiacov, ktorá závisí od úvahy súdu sa nemôže prejaviť ako neúspech pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).