Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-7-2017.pdf
PDF · 134.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený splnomocneným zástupcom: L.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX P. proti žalovanému: ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany, so sídlom Hrnčiarske Zalužany 200, 980 12 Hrnčiarske Zalužany, IČO: 00 168 203, zast. advokátkou: JUDr. Bronislava Garajová, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, o zaplatenie 1.539,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2017 a opravenou podaním doručeným súd dňa 16.01.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.539,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.05.2015 do zaplatenia a trov konania, pričom uviedol, že bol členom družstva ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany od roku 1986 do 31.12.2013. Dňa 01.01.2014 mu členstvo v družstve zaniklo, čím mu vznikol nárok podľa § 233 Obchodného zákonníka na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaného listami zo dňa 10.06.2014 a 30.6.2014 vyzval na zaplatenie vyrovnacieho podielu a podielu na hospodárskom zisku za rok 2013. Žalovaný tak urobil, avšak iba v čiastke 1.288,- Eur z celkovej sumy 2.827,75 Eur vyrovnacieho podielu, ktorý bol žalobcovi vyčíslený ešte ako členovi družstva. Nakoľko snaha žalobcu vyriešiť celú záležitosť so žalovaným dohodou sa ukázala ako bezvýsledná, obrátil sa žalobca na súd so žalobou, keďže žalovaný mu do dnešného dňa zvyšnú časť vyrovnacieho podielu vo výške 1.539,- Eur nezaplatil a od 30.05.2015 je s plnením peňažnej sumy v omeškaní.
1.2. Na preukázanie svojho nároku pripojil žalobca k žalobe nasledovné listinné dôkazy - výzvu žalobcu žalovanému na zaplatenie vyrovnacieho podielu zo dňa 10.06.2014, výzvu na vyčíslenie vyrovnacieho podielu zo dňa 30.06.2014 a vyčíslenie vyrovnacieho podielu.
2. Okresný súd Lučenec vydal dňa 20.02.2018 platobný rozkaz č.k. 10C/7/2017-26, ktorým uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 1.539,- Eur s príslušenstvom a nahradil trovy konania alebo v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018 podal žalovaný proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 10C/7/2017-57 zo dňa 15.03.2018 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že strany sporu ukončili pracovný pomer vzniknutý žalobcovi u žalovaného dňa 15.02.1986 na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 15.06.2011. Žalobca bol členom družstva žalovaného od vzniku pracovného pomeru a jeho členstvo u žalovaného skončením pracovného pomeru nezaniklo. Žalobca mylne uvádza, že jeho členstvo u žalovaného zaniklo dňa 01.01.2014, či dokonca malo trvať u žalovaného až do 31.12.2013, pretože členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo dňom 15.11.2013, a to rozhodnutím prijatým na členskej schôdzi žalovaného zo dňa 15.11.2013, na ktorej bol účastný aj samotný žalobca. Stanovy žalovaného s účinnosťou odo dňa 14.04.2009 do 15.11.2013 (pôvodné stanovy) nijako neupravovali zánik pracovného pomeru člena žalovaného v spojitosti so zánikom členstva člena žalovaného (čl. 3 pôvodných stanov) a súčasne neupravovali ani výpočet vyrovnacieho podielu. Z obsahu zápisnice z členskej schôdze žalovaného konanej dňa 15.11.2013 vyplýva, že bol jednak prerokovaný a prijatý uznesením členskej schôdze žalovaného nový návrh stanov žalovaného (bod 4 zápisnice), kedy dňom 15.11.2013 strácajú platnosť a účinnosť stanovy družstva schválené členskou schôdzou 14.04.2009 a súčasne členská schôdza zobrala na vedomie (bod 8), že schválením nových stanov žalovaného, t.j. ku dňu 15.11.2013, bol ukončený členský pomer nepracujúcim členom, de facto týmto datovaním bolo ukončené členstvo žalobcu u žalovaného. Podľa bodu 8 zápisnice z členskej schôdze žalovaného konanej dňa 15.11.2013 členská schôdza žalovaného „berie na vedomie, že ku dňu schválenia stanov VD sa končí členstvo VD nepracujúcim členom“. Žalobca tak v nadväznosti na prijaté rozhodnutie na členskej schôdzi žalovaného nesprávne uvádza, kedy malo byť ukončené jeho členstvo u žalovaného, čo je smerodajným z hľadiska výpočtu vyrovnacieho podielu žalobcu ako bývalého člena družstva.
3.1. Žalobca svoj nárok titulom vyrovnacieho podielu či doplatku vyrovnacieho podielu odvodzuje z orientačného vyčíslenia vyrovnacieho podielu pre rok 2011, kde pôvodné stanovy žalovaného postup pre výpočet vyrovnacieho podielu členov nijako neupravovali, preto vyrovnací podiel, ktorým žalobca založil svoj nárok, mohol byť vypočítaný podľa v tom čase účinného ustanovenia § 233 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 546/2010 Z. z., alternatívne zákona č. 193/2011 Z. z.
3.2. Pri výpočtoch vyrovnacieho podielu pre členov žalovaného za rok 2011 sa vychádzalo zo stavu čistého obchodného imania podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za účtovné obdobie, ktoré predchádzalo účtovnému obdobiu, v ktorom by členstvo tomu-ktorému členovi zaniklo, teda sa vychádzalo z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 a súčasne sa pri výpočte vyrovnacieho podielu neprihliadalo na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, no do výpočtu vyrovnacieho podielu za rok 2011 bolo poňaté imanie z iných fondov žalovaného, pretože pôvodné stanovy nevylučovali brať za základ výpočtu vyrovnacieho podielu aj imanie z iných zabezpečovacích fondov.
3.3. Nárok žalobcu už len do samotnej výšky nemôže byť dôvodný, pretože ten vychádza z čistého obchodného imania žalovaného podľa individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2010 a súčasne za základ výpočtu berie aj imanie z iných fondov žalovaného, pritom pre výpočet vyrovnacieho podielu žalobcu, ktorého členstvo zaniklo až v roku 2013, platia pravidlá pre výpočet vyrovnacieho podielu podľa č. 13 Stanov žalovaného platných a účinných odo dňa 15.11.2013, ktoré nahradili pôvodné stanovy.
3.4. Nakoľko členstvo žalobcu zaniklo v roku 2013, vychádzal žalovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu žalobcu zo stavu čistého imania žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2012 v súlade s platnými uzneseniami prijatými na členskej schôdzi žalovaného zo dňa 15.11.2013. Vo finálnom výpočte vyrovnacieho podielu žalobcu nebolo zohľadnené tiež imanie z iných zabezpečovacích fondoch žalovaného, tak ako tomu bolo v prípade orientačného výpočtu vyrovnacieho podielu žalobcu za rok 2011, od ktorého žalobca svoj nárok nesprávne odvodzuje.
3.5. Žalobcov nárok, na ktorom založil svoju žalobu, bol kalkulovaný podľa diametrálne odlišných pravidiel ako ten, ktorý mu patril pri vyplatení, pretože ten reflektoval nové pravidlá výpočtov vyrovnacích podielov v zmysle platných uznesení členskej schôdze žalovaného a stanov žalovaného. Na základe uvedeného považoval žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 29.03.2018 uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poukazuje na nové znenie Stanov platné a účinné odo dňa 15.11.2013, kedy na zvolanej členskej schôdzi sčasti
noví členovia odsúhlasili ukončenie členstva nepracujúcim členom družstva, čím ich a teda aj členstvo žalobcu v družstve zaniklo a následne zmenili spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu bývalých členov družstva, tento nový spôsob výpočtu zjavne poškodzuje právo na vyrovnávací podiel člena družstva, resp. jeho výšku. Pokiaľ členstvo člena družstva zaniklo ku dňu 15.11.2013, nie je možne, aby sa naňho vzťahovali nové Stanovy družstva platné a účinné odo dňa 15.11.2013, nakoľko tie zakladajú práva a povinnosti pre členov družstva a zároveň pracujúcich do budúcna a nie retroaktívne. V tomto prípade sa má vychádzať pri výpočte vyrovnacieho podielu z účtovného obdobia, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, kedy členstvo člena zaniklo, (t.j. účtovné obdobie 01.01.2012 - 31.12.2012) a podľa vtedy platných stanov. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol rozhodné skutočnosti a ani samotný výpočet vyrovnacieho podielu bývalého člena družstva, a na žiadosť žalobcu o poskytnutie potrebných údajov nereagoval, preto žalobca navrhol, aby súd vyzval žalovaného na poskytnutie údajov nevyhnutných pre výpočet vyrovnacieho podielu (počet členov družstva k 31.12.2012, počet ich rokov členstva jednotlivo v družstve k 31.12.2012, výšku vkladov jednotlivých členov družstva k 31.12.2012) a aby žalovaný uviedol svoj výpočet vyrovnacieho podielu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku uviedol, že žalobca operuje so skutočnosťou, že nový spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu podľa stanov žalovaného s platnosťou a účinnosťou odo dňa 15.11.2013 poškodzuje žalobcu. Okrem už uvedeného, že žalobca bol sám účastný a hlasujúci na členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 15.11.2013, žalovaný poukázal na časovú os prijatých uznesení, z ktorej vzišlo na členskej schôdzi sprvu prijatie uznesenia platných stanov žalovaného (bod 4 zápisnice) a až následne bol ukončený členský pomer žalobcu u žalovaného (bod 8 zápisnice). Sám žalobca mal viac ako dva mesiace pred konaním predmetnej členskej schôdze znenie návrhu platných stanov k dispozícii, no ich znenie a ani smerodajný čl. 13 platných stanov pre výpočet vyrovnacieho podielu nerozporoval.
5.1. Na prezenčnej listine sú vyšrafované mená bývalých členov žalovaného, ktorí hlasovali za prijatie platných stanov a skončenie svojho členstva. Výraz, s akým operuje žalobca - „sčasti noví členovia“, nie je na mieste, pretože hlasovania sa zúčastnili len pracujúci a nepracujúci členovia žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že spôsobom a obsadením členskej schôdze, hlasovaním aj nových členov na členskej schôdzi mal byt' žalobca fakticky diskvalifikovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu, no podľa zápisnice z členskej schôdze za prijatie nových stanov, ako aj modifikovaného výpočtu vyrovnacieho podielu hlasoval len jeden člen žalovaného proti. Zo zápisnice z členskej schôdze tiež vyplýva, že nikto z hlasujúcich vrátane žalobcu nepožiadal ani o zaprotokolovanie námietok na členskej schôdzi voči prijatým uzneseniam a takúto námietku ani neoznámil predstavenstvu žalovaného. Žalovaný má tak za to, že argumentácia žalobcu smerujúca k „nepocitovému obchodnému styku“ nie je na mieste, pretože, žalobca mal možnosť a to najmä dostatočný časový priestor oboznámiť sa s novým znením platných stanov a súčasne tie rozporovať, nehlasovať za ich prijatie a neskoršie podať proti nim námietku na členskej schôdzi či žalobu.
5.2. Žalovaný má za to, že aj pri aplikácii stanov družstva, ako aj pri výklade ich záväznosti, rozhodujúci výklad Stanov má družstvo, keďže ich prijalo, schválilo a riadi sa nimi. Podľa čl. 41 platných stanov žalovaného: „Tieto stanovy boli prijaté na členskej schôdzi, konanej dňa 15.11.2013 a nadobúdajú účinnosť dňom ich prijatia. Dňom schválenia tohto znenia Stanov strácajú platnosť a účinnosť Stanovy družstva, schválené členskou schôdzou 14.04.2009.“.
5.3. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu ohľadne právneho základu pre výpočet vyrovnacieho podielu v zmysle pôvodných stanov žalovaného, pretože uvedené je mimo rámec časovej a logickej kontinuity. Ak sa vezme v úvahu argumentácia žalobcu, že pri výpočte vyrovnacieho podielu by sa malo vychádzať z účtovného obdobia (01.01.2012 - 31.12.2012) a právnym základom by mali byť pôvodné stanovy, tieto neupravovali podmienky a spôsob výplaty vyrovnacieho podielu (ani jeho splatnosť), preto by sa na majetkové vysporiadanie - výplatu vyrovnacieho podielu žalobcu použilo v tom čase účinné ust. § 233 Obchodného zákonníka.
5.4. Žalobca si uplatnil svoje právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2017, a podľa uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka vyrovnací podiel by bol splatný do troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej uzávierky (schválená dňa 26.04.2013) za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka (15.11.2013)
v spoločnosti (účtovné obdobie 01.01.2012 - 31.12.2012), a teda nárok na výplatu vyrovnacieho podielu žalobcu by bol splatný už dňom 26.04.2013.
5.5. Vzhľadom na neurčitosť splatnosti si podľa názoru žalovaného mohol žalobca uplatniť právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu prvýkrát už dňa 15.11.2013, teda po ukončení členstva, pričom lehota na podanie žaloby uplynula dňa 15.11.2017, preto právo žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu považuje žalovaný sa premlčané. Žalovaný má za to, že konal v súlade s dobrými mravmi, žalobcovi v dostatočnom predstihu predložil návrh nových platných stanov, ktoré zakotvili úpravu výpočtu vyrovnacieho podielu, žalobca tieto nerozporoval námietkami ani dodatočne v zákonnej lehote po skončení členskej schôdze, či žalobou o neplatnosť takto prijatého uznesenia členskej schôdze. Nakoľko členstvo žalobcu zaniklo v roku 2013, vychádzal žalovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu žalobcu z platných a účinných stanov, t.j. zo stavu čistého imania žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2012 v súlade s platnými uzneseniami prijatými na členskej schôdzi žalovaného dňa 15.11.2013. Na základe uvedeného odôvodnenia mal žalovaný za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.
6. Dňa 07.08.2018 žalovaný doručil súdu súkromný znalecký posudok č. 6/2018 znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. U. V. na overenie výpočtu výšky vyrovnacieho podielu. Účelom znaleckého posudku bolo preukázať, že vyrovnací podiel žalobcu bol vypočítaný v správnej výške. Znalkyňa pri výpočte vyrovnacieho podielu vychádzala z ustanovenia čl. 13 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013 a vyrovnací podiel bývalého člena družstva L. U. (žalobcu) určila vo výške 1.092,24 Eur, keď v zmysle záverov znaleckého posudku vychádzala z upravenej sumy vlastného imania vychádzajúcej z účtovníctva žalovaného za rok 2012 a právnych úprav schválených členskou schôdzou upravujúcich vlastné imanie za rok 2012.
7. Vo veci sa konalo viacero súdnych pojednávaní, keďže strany sporu prejavili záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. K ich vzájomnej dohode však nedošlo. Žalobca na pojednávaniach tvrdil, že úmyslom žalovaného nikdy nebolo zistiť skutočnú výšku vyrovnacieho podielu a predložený znalecký posudok považoval za tendenčne vypracovaný. Pokiaľ ide o použitie tzv. nových stanov pri výpočte vyrovnacieho podielu, k tomu uviedol, že nikto z členov družstva by neschválil nové stanovy, ak by tieto ustanovovali zníženie vyrovnacieho podielu, len ak by boli uvedení do omylu. Nevedeli o tom, že stanovy budú mať vplyv na výšku vyrovnacieho podielu. Rovnako sa zmenili aj hlasovacie práva. Mal za to, že stanovy boli účelovo zmenené s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti vyplatiť vyrovnací podiel. Na súdnom pojednávaní rovnako vyslovil pochybnosť, či členstvo žalobcu v družstve zaniklo. Pred rozhodnutím súdu vo veci samej preto žiadal, aby súd postupoval podľa § 214 Civilného sporového poriadku a rozhodol, či tu je právo žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
7.1. Pokiaľ ide o samotný zánik členstva, žalobca sa nevedel k tejto otázke vyjadriť, pretože podľa svojho vyjadrenia nemá doklad o tom, či jeho členstvo zaniklo vystúpením alebo vylúčením, keďže mu nebola doručená žiadna písomnosť, ktorou by mu bola táto skutočnosť oznámená. Ak zaniklo jeho členstvo vylúčením, absentuje tu tiež písomná forma takéhoto úkonu. Podľa stanov účinných od 15.11.2013 zaniká členstvo v družstve zánikom pracovného pomeru. Táto skutočnosť - zánik pracovného pomeru, u žalobcu nastala dávno pred prijatím nových stanov, tieto by teda pôsobili retroaktívne, čo nie je možné. Stanovy sa môžu týkať len skutočností do budúcna. V tomto prípade členstvo žalobcu v družstve nezaniklo ani po skončení pracovného pomeru a žalobca samotný o vystúpenie z družstva nepožiadal. Ukončenie členstva prijatím stanov, ako uvádzal žalovaný, je podľa zákona neprípustné. Nové stanovy pôsobia retroaktívne a podstatným spôsobom menia aj vyčíslenie vyrovnacieho podielu, preto je takéto ich použitie neprípustné.
7.2. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku premlčania, túto žalobca považoval za účelovú a neopodstatnenú. Podľa § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka nastáva splatnosť vyrovnacieho podielu uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť člena v družstve. Tento prípad je možné aplikovať len vtedy, ak členstvo zaniklo, do schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky. Stanovy otázku vyplatenia a splatnosti vyrovnacieho podielu neupravovali, preto by sa v tomto prípade malo postupovať podľa Obchodného zákonníka a podľa názoru žalobcu splatnosť vyrovnacieho podielu nastala až od 15.11.2013 plus tri mesiace. V opačnom prípade by družstvo nemalo žiadnu lehotu na
zaplatenie vyrovnacieho podielu a v prípade, ak by vyrovnací podiel dňom splatnosti nezaplatilo, dostalo by sa hneď do omeškania.
7.3. Žalobca tiež poznamenal, že v čase, keď malo zaniknúť jeho členstvo v družstve, bol aj členom predstavenstva, pričom ho členská schôdza z tejto funkcie neodvolala. Nebola teda dodržaná forma, ktorú predpokladali stanovy ohľadne zániku členstva v družstve ani členstva v orgánoch družstva.
8. Žalovaný na súdnych pojednávaniach uviedol, že na členskej schôdzi dňa 15.11.2013 boli prijaté stanovy, v ktorých sa uvádza, že skončením pracovného pomeru v družstve skončí aj členstvo v družstve. Tak to bolo odsúhlasené. Členstvo žalobcu v družstve zaniklo dňom 15.11.2013, do troch mesiacov bol vyplatený členský vklad 100,- Eur, ktorý žalobca aj prevzal, ako aj prvá časť vyrovnacieho podielu 360,85 Eur. Ďalšia suma vo výške 1.288,- Eur bola vyplatená podľa hospodárskeho výsledku z roku 2013 dňa 13.05.2015. Za rok 2013 mal žalobca vyplatený aj podiel zo zisku v sume 119,57 Eur. Žalobca nepovažoval za spornú skutočnosť, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo, a to schválením stanov 15.11.2013. Ustanovenie stanov, ktoré hovorí o tom, že dňom schválenia znenia stanov strácajú platnosť a účinnosť stanovy schválené členskou schôdzou 14.04.2009, je chybou, pretože v roku 2009 nebola žiadna zmena stanov. Výška vyrovnacieho podielu pre žalobcu bola žalovaným vyplatená a keďže ju žalobca spochybňoval, tak bola vypočítaná aj znalcom, ktorý ju určil ešte nižšiu, než bola žalobcovi vyplatená. Žalovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu postupoval rovnako ako znalec, teda podľa stanov z roku 2013. Žalovaný poznamenal, že za zmenu stanov hlasoval aj žalobca, ktorý v roku 2011 odišiel do invalidného dôchodku. Žalovaný trval na tom, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo dňom 15.11.2013 a zaniklo hlasovaním o prijatí stanov.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaný ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany je podnikateľ podľa § 2 ods. 1 písmeno a) Obchodného zákonníka, pričom ide o družstvo podľa § 221 a nasl. Obchodného zákonníka.
11. Žalobca Július Melicher bol v pracovnom vzťahu u žalovaného od 15.02.1986 do 15.06.2011, kedy jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dohodou a žalovaný nastúpil na invalidný dôchodok. Od vzniku pracovného pomeru bol žalobca zároveň členom družstva žalovaného, pričom jeho členstvo u žalovaného skončením pracovného pomeru nezaniklo.
12. Dňa 15.11.2013 sa uskutočnila členská schôdza žalovaného, na ktorej boli prerokované a uznesením členskej schôdze žalovaného prijaté nové stanovy družstva s účinnosťou odo dňa ich prijatia. Členská schôdza zobrala na vedomie, že „ku dňu schválenia stanov VD sa končí členstvo VD nepracujúcim členom“.
13. V dôsledku zániku členstva v družstve vzniklo žalobcovi právo na majetkové vysporiadanie, ktoré sa uhrádza v peniazoch. Do troch mesiacov od zániku členstva, ktorý žalovaný datoval na deň 15.11.2013, bol dňa 14.02.2014 žalobcovi vyplatený členský vklad 100,- Eur a majetkový podiel 360,85 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že vyrovnací podiel vo výške 1.288,- Eur bol žalobcovi vyplatený v dvoch častiach (prvú časť tvorila suma 360,85 Eur), pričom žalobca tieto platby prijal. Za rok 2013 bol žalobcovi vyplatený aj podiel zo zisku v sume 119,57 Eur.
14. Žalobca žiadal žalovaného o vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý mu bol ešte za trvania jeho členstva v družstve v roku 2011 vyčíslený v celkovej výške 2.827,75 Eur. Žalobca žalovaného vyzval listami zo dňa 10.06.2014 a 30.06.2014 na vyplatenie vyrovnacieho podielu a podielu na hospodárskom zisku za rok 2013. Žalovaný žalobcovi doposiaľ vyplatil sumu 1.288,- Eur, pričom žalobca si uplatňuje aj nárok na sumu 1.539,- Eur.
15. Podľa § 227 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.
16. Podľa § 227 ods. 2 ObZ, po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku družstva,
b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom.
17. Podľa § 227 ods. 3 ObZ, ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.
18. Podľa § 227 ods. 5 ObZ, podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.
19. Podľa § 231 ods. 1 ObZ, členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.
20. Podľa § 231 ods. 2 ObZ, vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.
21. Podľa § 231 ods. 3 ObZ, člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu.
22. Podľa § 233 ods. 1 ObZ, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
23. Podľa § 233 ods. 2 ObZ, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
24. Podľa § 233 ods. 3 ObZ, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
25. Podľa § 233 ods. 4 ObZ, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.
26. Podľa § 233 ods. 5 ObZ, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
27. Podľa čl. 3 ods. 1 Stanov družstva zo dňa 16.12.2002, členmi družstva môžu byť len fyzické osoby.
28. Podľa čl. 3 ods. 3 Stanov družstva zo dňa 16.12.2002, členom družstva môže byť i fyzická osoba, ktorej členstvo nie je viazané na výkon práce v družstve (pracovný pomer ukončil odchodom do starobného, invalidného dôchodku a ukončením pracovného pomeru).
29. Podľa čl. 5, časti „Zánik členstva“ Stanov družstva zo dňa 16.12.2002, v prípade, keď je súčasťou členstva pracovný vzťah, členstvo družstva zaniká: a) dohodou, b) vylúčením, c) zánikom družstva - likvidácia.
30. Podľa čl. 5, časti „Dohoda“, písm. a) a b) Stanov družstva zo dňa 16.12.2002, ak sa družstvo a člen dohodne na skončení členstva, končí sa členstvo dojednaným dňom. Dohodu o skončení členstva uzavierajú družstvo a člen písomne. Jedno vyhotovenie dohody o skončení členstva vydá družstvo členovi.
31. Podľa čl. 5, časti „Vylúčenie“, písm. a) a b) Stanov družstva zo dňa 16.12.2002, členská schôdza môže rozhodnúť o vylúčení člena: a) ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchal proti družstvu, jeho majetku alebo členom družstva, b) ak závažným spôsobom vedome poškodzuje družstevný majetok. Členstvo zaniká dňom, keď bolo doručené rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení členovi.
32. Podľa čl. 4 ods. 1 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, členmi družstva môžu byt' iba fyzické osoby.
33. Podľa čl. 4 ods. 2 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, podmienkou členstva fyzickej osoby v družstve je pracovnoprávny vzťah k družstvu, skončenie povinnej školskej dochádzky a dosiahnutie 15 rokov svojho veku.
34. Podľa čl. 4 ods. 3 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, členstvo vzniká dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.
35. Podľa čl. 5 ods. 1 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrťou člena, h) dňom skončenia pracovného vzťahu člena k družstvu.
36. Podľa čl. 13 ods. 1 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, majetkové vysporiadanie člena družstva pozostáva
- z vyplatenia vyrovnacieho podielu
- z vrátenia ďalšieho peňažného členského vkladu a majetkového podielu získaného transformáciou.
37. Podľa čl. 13 ods. 2 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
38. Podľa čl. 13 ods. 3 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde ako aj v iných zabezpečovacích fondoch. Tak isto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
39. Podľa čl. 13 ods. 6 Stanov družstva zo dňa 15.11.2013, ak ukončí člen svoje členstvo v družstve v súvislosti s odchodom do dôchodku, je vyrovnací podiel splatný do jedného roka od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.
40. Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
41. Podľa § 214 ods. 2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
42. Spôsoby zániku členstva v družstve vymedzuje zákon (ObZ). Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je nárok žalobcu na vyplatenie zostatku vyrovnacieho podielu, na ktorý vzniká nárok v dôsledku zániku členstva v družstve. Pre rozhodnutie sporu je nevyhnutné prioritne vyriešiť otázku, či vzniklo právo žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, teda posúdiť otázku, či jeho členstvo v družstve zaniklo, čo tvorí základný predpoklad pre vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Až následne je na mieste zaujať stanovisko k otázke, podľa akej úpravy je pri výpočte vyrovnacieho podielu potrebné postupovať, či podľa stanov družstva alebo podľa zákona (§ 233 Obchodného zákonníka), čo má následne význam aj pre posúdenie otázky splatnosti práva na vyplatenie vyrovnacieho podielu a teda aj jeho premlčania.
43. Nesporným v konaní bolo, že žalobca L. U. bol v pracovnom vzťahu u žalovaného ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany od 15.02.1986 do 15.06.2011. Od vzniku pracovného vzťahu bol zároveň aj členom družstva. Členstvo žalobcu v družstve skončením pracovného vzťahu nezaniklo.
44. Sporným medzi stranami bolo, či členstvo žalobcu v družstve zaniklo, ak áno, akým spôsobom a kedy (k akému dňu). Nárok na vyrovnaní podiel podľa § 233 Obchodného zákonníka vzniká pri zániku členstva za trvania družstva. Spornou bola aj výška vyrovnacieho podielu, na ktorý pri zániku členstva v družstve vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok, a teda, či má žalobca nárok voči žalovanému na doplatenie sumy 1.539,- Eur titulom vyrovnacieho podielu. Skutočnosť, že stanovy žalovaného účinné od 14.04.2009, na ktoré žalovaný opakovane odkazoval vo svojich písomných podaniach, neboli prijaté (neexistujú) a tento údaj bol omylom uvedený aj v stanovách účinných od 15.11.2013, medzi stranami nebola sporná.
45. Keďže otázka, či došlo k zániku členstva žalobcu v družstve žalovaného, zostala medzi stranami sporná, súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s touto otázkou, keďže zánik členstva v družstve je predpokladom pre vznik nároku na vyrovnací podiel.
46. Vznik a zánik členstva fyzickej alebo právnickej osoby v družstve upravuje zákon, ktorý pripúšťa podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku tiež v stanovách družstva. Zákonom určené spôsoby zániku členstva nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi v stanovách (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Obdo V 29/95). Stanovy teda nemôžu rozšíriť okruh prípadov, kedy zaniká členstvo v družstve.
47. Obchodný zákonník v § 231 ods. 1 upravuje skutočnosti, ktoré majú za následok zánik členstva v družstve (písomná dohoda, vystúpenie, vylúčenie, vyhlásenie konkurzu na majetok člena, zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zánik družstva). Dôvody zániku členstva sú ďalej upravené aj v iných ustanoveniach zákona, a to v § 227 ods. 3 ObZ (zánik pracovnoprávneho vzťahu člena k družstvu, ak bol podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu), § 229 ObZ (prevod členských práv a povinností) a § 232 ods. 1 a 4 ObZ (smrť člena - fyzickej osoby, zánik člena - právnickej osoby). Súd je toho názoru, že stanovy prijaté na členskej schôdzi družstva dňa 15.11.2013, ktorých odhlasovaním malo podľa argumentácie žalovaného dôjsť k zániku členstva v družstve nepracujúcim členom, ktorých pracovný vzťah k družstvu zanikol pred konaním tejto členskej schôdze, sa na zánik členstva žalobcu (ani výpočet vyrovnacieho podielu žalobcu) nemôžu vzťahovať a ich prijatie ani nemohlo vyvolať zánik členstva žalobcu v družstve. Ako súd uviedol vyššie, zákon explicitne vymedzuje spôsoby, akými môže dôjsť k zániku členstva v družstve, pričom tento výpočet spôsobov nemožno svojvoľne rozširovať (a to ani stanovami), z čoho vyplýva, že „hlasovaním na členskej schôdzi o prijatí stanov“, resp. „schválením stanov“, ktoré s účinnosťou od 15.11.2013 zaviedli, že podmienkou členstva fyzickej osoby v družstve je pracovnoprávny vzťah k družstvu a dňom skončenia pracovného vzťahu k družstvu členstvo zaniká, nemohlo dôjsť k zániku členstva v družstve žalobcovi, ktorého pracovnoprávny vzťah k družstvu zanikol už dňa 15.06.2011. Súd konštatuje, že v tomto prípade by sa jednalo o tzv. pravú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, pretože je nezlučiteľná s princípmi právneho štátu a ktorá by mala za následok, že nové, retroaktívne ustanovenia stanov by pôsobili pred okamih svojho vzniku (účinnosti). Teória práva aj judikatúra súdov opisuje pravú retroaktivitu vo vzťahu k právnym normám a definuje ju ako stav, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, resp. ako stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov.
48. Skutočnosť, že v čase konania členskej schôdze družstva dňa 15.11.2013 a hlasovania o nových stanovách účinných odo dňa 15.11.2013, bol žalobca aj členom orgánu družstva, pričom o jeho odvolaní
nebolo zo strany žalovaného rozhodnuté v súlade so stanovami, súd vo vzťahu k predmetu tohto sporu považuje za právne irelevantnú, pretože vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa viaže na zánik členstva v družstve, nie na zánik funkcie v orgáne družstva.
49. Keďže súd nemá preukázané, že by došlo k zániku členstva žalobcu v družstve žalovaného spôsobom predpokladaným a súladným so zákonom a teda mu zatiaľ ani nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd žalobu žalobcu v celom rozkazu zamietol.
50. Pokiaľ ide o návrhy strán na vykonanie dokazovania (žalobca vo svojich písomných podaniach navrhol, aby súd vyzval žalovaného na poskytnutie údajov potrebných pre výpočet vyrovnacieho podielu, a to údajov o počte členov družstva k 31.12.2012, o počte ich rokov členstva jednotlivo v družstve k 31.12.2012, o výške vkladov jednotlivých členov družstva k 31.12.2012 a aby žalovaný uviedol svoj výpočet vyrovnacieho podielu; žalovaný navrhol výsluch svedkov JQ. - predsedu predstavenstva a X. V. - podpredsedníčky predstavenstva družstva ohľadne spôsobu hlasovania členov na členskej schôdzi žalovaného dňa 15.11.2013, opisu jeho priebehu a oboznámenia sa s platnými stanovami ostatnými členmi), súd z dôvodu hospodárnosti k vykonaniu tohto dokazovania nepristúpil, nakoľko toto smerovalo k ustáleniu správnosti výšky vyrovnacieho podielu a objasneniu procesu hlasovania členov družstva na členskej schôdzi dňa 15.11.2013, ktoré žalovaný považoval za spôsob zániku členstva v družstve, pričom vo väzbe na závery súdy vyslovené vyššie súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné.
51. Pokiaľ žalobca na pojednávaní žiadal, aby súd postupoval podľa § 214 CSP a rozhodol, či tu je právo žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v Civilnom sporovom poriadku sú normované dva samostatné a v mnohom odlišné typy medzitýmneho rozsudku: 1. medzitýmny rozsudok o základe a dôvode žalobou uplatneného procesného nároku (§ 214 ods. 1 CSP) a 2. medzitýmny rozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve (§ 214 ods. 2 CSP). V tomto prípade žiadal žalobca o rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 2 CSP, keďže výsledok časti konania o medzitýmnom rozsudku by mal podstatný vplyv na ďalší priebeh konania s možnosťou, že v ďalšom konaní by sa nepokračovalo vôbec. Z komentára k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že tento druh medzitýmneho rozsudku je možné vydať iba na návrh sporovej strany - prejavuje sa tu v plnej miere dispozičný princíp, na rozdiel od prvého typu medzitýmneho rozsudku. (...) V tomto prípade ide o situáciu, keď je uplatnená žaloba na plnenie [§ 137 písm. a)], a v rámci tohto konania vyvstane otázka, či existuje právo, od ktorého sporová strana (z povahy veci žalobca) odvodzuje povinnosť splnenia voči žalovanému. Toto určenie teda pôsobí prejudiciálne vo vzťahu k pôvodne uplatnenému procesnému nároku (splneniu povinnosti). (...) Svojou povahou je návrh na vydanie tohto medzitýmneho rozsudku v už prebiehajúcom konaní určovacou žalobou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami [§ 137 písm. a)], vrátane povinnosti preukázania naliehavého právneho záujmu na tomto určení. (...) Takýto medzitýmny návrh môže uplatniť ktorákoľvek sporová strana - žalobca bude spravidla formulovať pozitívnu určovaciu žalobu, kým žalovaný, naopak, negatívnu určovaciu žalobu (žalovaný sa domáha určenia neexistencie práva, od ktorého žalobca odvodzuje existenciu subjektívnej povinnosti voči žalovanému). Ak súd vyhodnotí účelnosť tohto postupu, medzitýmny rozsudok vydá, inak návrh na jeho vydanie (osobitnú určovaciu žalobu uplatnenú v prebiehajúcom konaní o žalobe na plnenie) rozsudkom zamietne. (...) Ak teda sporová strana takýto návrh uplatní, uplatňuje vlastne osobitnú žalobu so všetkými predpísanými náležitosťami (vrátane náležitého preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení). O tejto žalobe sa musí rozhodnúť v prebiehajúcom konaní (z povahy veci pôjde v prebiehajúcom konaní o nárok na plnenie) - buď vydaním takéhoto rozsudku, alebo jeho zamietnutím (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 792).
52. Vzhľadom na skutočnosť, že hoci žalobca žiadal o vydanie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 2 CSP, v intenciách vyššie uvedeného nepodal súdu návrh na vydanie takéhoto rozsudku, resp. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd v predmetnom spore medzitýmnym rozsudkom nerozhodoval.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).