Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-37-2024.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Subarea
5Co/37/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v právnej veci navrhovateľov: X/ Y.. A. Č., W.. XX.XX.XXXX, X/ N. Č., W.. XX.XX.XXXX, X/ X. Č., W.. XX.XX.XXXX, navrhovatelia X/ E. X/ M. F. U. T., R. XX, X/ R. C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. F., C. XX/X, T. F. U. T., R.Z. XX, všetci zastúpení JUDr. Petrom Kubinom, advokátom v Bratislave, Bottova 2A, proti odporkyni: X. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. L. J., T. F. U. T., H. L. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. marca 2024 č.k. 43C/9/2024-51 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa títo domáhali uloženia povinnosti odporkyni (i) nevstupovať do priestorov obydlia navrhovateľov na adrese R. XX U. Pezinku, ktorým je rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 62 m2 a pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 62 m2 a na pozemky parc. č. XXX/XXX o výmere 62 m2 a parc. č. XXX/XXX o výmere 62 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, (ii) nekontaktovať navrhovateľov 1/ až 4/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, (iii) nepribližovať sa k žiadnemu z navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou, ak je bližší kontakt nevyhnutný pre vykonanie úkonov v rámci trestného konania a (iv) nepribližovať sa k obydliu navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov od vonkajšej hranice pozemku. Odporkyni súčasne nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2/Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia (ako osoby žijúce v spoločnej domácnosti, navrhovateľka 1/ je matkou navrhovateliek 2/ a 3/ a navrhovateľ 4/ je partner navrhovateľky 1/) sa stali objektom útoku odporkyne, ktorá dňa 4.3.2024 o cca 1.20 hodine narušila nedotknuteľnosť ich obydlia tým, že preliezla uzamknutú vstupnú bránu o výške 193 cm, čím neoprávnene vnikla na oplotený pozemok rodinného domu obývaného navrhovateľmi a snažila sa vniknúť do rodinného domu obývaného navrhovateľmi. Odporkyňa je za tento skutok trestne stíhaná na slobode a býva v susedstve navrhovateľov. Navrhovatelia majú v dôsledku tejto udalosti dôvodné obavy o svoju bezpečnosť, zdravie a život. Voči odporkyni bolo začaté trestné stíhania pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona k § 139 písm. h) Trestného zákona ČVS: ORP-72/1-VYS-PK-2024 zo dňa 04.03.2024. Odporkyňa vzhľadom na jej správanie počas služobného zákroku a bezprostredne po ňom, bola rýchlou lekárskou pomocou odvezená na psychiatriu na Y. G. U. F.. Ošetrujúci lekár Y.. U. U., Y.., psychiater, vo svojom vyjadrení uviedla, že odporkyňa je 25- ročná pacientka, akútne hospitalizovaná na PK LF UK a UNB Staré mesto od 04.03.2024, privezená v sprievode RZP a príslušníkov PZ SR pre poruchy správania, údajne vyskočila z 2. poschodia domu, utekala kvôli obavám o svoj život, vstúpila na pozemok T. L.. Hospitalizácia administrovaná
bez súhlasu. V minulosti bola odporkyňa opakovane hospitalizovaná na Klinike detskej psychiatrie v Bratislave pre problematiku užívania psychoaktívnych látok, absolvovala resocializačný pobyt 2014 až 2017. Pri prijatí vyjadrený psychomotorický nepokoj, s nutnosťou parenterálnej antipsychotickej liečby, toxikologicky potvrdená prítomnosť THC a amfetamínu v moči. Počas vstupného vyšetrenia, aj po odznení intoxikácie, u pacientky naďalej pretrvával paranoidne-perzekučný syndróm, zrýchlené myslenie, v teréne polymorfnej závislosti od psychoaktívnych látok - stav pacientky záverujem ako akútna psychotická porucha na podklade užívania psychoaktívnych látok. Aktuálne je stav pacientky zlepšený v zmysle kooperácie, schopná čiastočného náhľadu, perzistujú bludné obsahy v myslení - akútna psychiatrická hospitalizácia za účelom liečby naďalej pokračuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa nedala súhlas s hospitalizáciou a jej pobyt na slobode je nebezpečný pre jej okolie, Mestský súd Bratislava II začal uznesením č.k. 37Pu 3/2024 - 5 zo dňa 05.03.2024 konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej X. L., W.. XX.XX.XXXX, F. L. J. a zároveň uznesením č.k. 37Pu 3/2024 - 10 zo dňa 06.03.2024 rozhodol, že prevzatie umiestnenej: X. L., W.. XX.X.XXXX, F. L. J., t. č. v zdravotníckom zariadení: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, pracovisko Nemocnica - Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, ku ktorému došlo dňa X.X.XXXX I. X.XX Q.. bolo prípustné. 3/Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že sa od incidentu popísaného vyššie necítia v bezpečí, majú dôvodnú obavu, že odporkyňa svoj útok na obydlie a prípadne aj na osoby navrhovateľov môže kedykoľvek zopakovať. Navrhovatelia majú na základe násilného napadnutia ich obydlia a agresívneho správania odporkyne dôvodnú obavu o svoje zdravie a telesnú integritu, ako aj o bezpečnosť svojho obydlia. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zvýrazňuje aj skutočnosť, že odporkyňa bola počas útoku agresívna, v zjavnom stave opojenia nejakou omamnou látkou, do ktorého sa priviedla sama, čo môže kedykoľvek zopakovať. Obydlie navrhovateľov neopustila dobrovoľne, ale musela byť spacifikovaná použitím donucovacích prostriedkov. Riziko zopakovania útoku odporkyne je zvýraznené aj tým, že býva v bezprostrednom susedstve obydlia navrhovateľov. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovatelia dostatočne osvedčili, že k narušeniu nedotknuteľnosti ich obydlia zo strany odporkyne došlo, zároveň predložili súdu dôkazy, z ktorých vyplýva, že ochrana ich integrity a nedotknuteľnosti obydlia bola zabezpečená jednak zo strany ochranky navrhovateľky 1/ rade, z titulu jej výkonu funkcie T. L. C., ale aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní a ustanoveniami trestného zákona § 194 TZ, ktorý zabezpečuje ochranu domovej slobody. Predmetné ustanovenie chráni nedotknuteľnosť obydlia. Do obydlia nie je možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva (čl. 21 ods. 1 Ústavy SR). V zmysle čl. 21 Ústavy SR obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Zákon poskytuje ochranu domovej slobody tak vlastníkovi, ako aj užívateľom domu alebo bytu, a to proti komukoľvek. Ochrana domovej slobody sa na účely tohto ustanovenia poskytuje priestorom, ktoré užívateľ používa na bývanie (k tomu porovnaj R 30/1965). Súd prvej inštancie potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a to z dôvodu, že vo vzťahu ochrany obydlia podľa § 194 Trestného zákona a čl. 21 ods. 1 Ústavy SR by bolo takéto rozhodnutie nadbytočné a jednalo by sa o duplicitnú ochranu práv, ktoré sú v zmysle platnej legislatívy dostatočne chránené. Naviac vzhľadom na aktuálnu nedobrovoľnú hospitalizáciu odporkyne v zdravotníckom zariadení, z ktorého táto nemôže bez pomoci zamestnancov nemocnice svojvoľne odísť, nie je v danom prípade splnená podmienka bezodkladnosti a naliehavosti pre vydanie neodkladného opatrenia a to, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľov ohrozené. 5/Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali ochrany podľa § 325 ods. 2 písm. d) a h) CSP, teda aby súd uložil odporkyni povinnosť nepribližovať sa k obydliu navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov od vonkajšej hranice pozemku a aby sa odporkyňa nepribližovala k žiadnemu z navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou, ak je bližší kontakt nevyhnutný pre vykonanie úkonov v rámci trestného konania, v tejto časti súd konštatoval, že nie je zo strany navrhovateľov osvedčená podmienka bezodkladnosti a naliehavosti pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže odporkyňa v čase rozhodovania súdu podstupuje nedobrovoľnú hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení, z ktorého nemôže bez pomoci zamestnancov nemocnice svojvoľne odísť. 6/V časti návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, aby odporkyňa navrhovateľov 1/ až 4/ nekontaktovala písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie nemal (s výnimkou popísaného incidentu zo dňa 04.03.2024, kde sa jednalo o porušenie nedotknuteľnosť obydlia navrhovateľov 1/ až 4/) osvedčené, že by k nevyžiadanej písomnej, telefonickej, alebo elektronickej komunikácii zo strany odporkyne voči navrhovateľom dochádzalo a teda v konaní nebola osvedčená podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov takéhoto zásahu do osobnej integrity navrhovateľov.
7/Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľov nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zamietol. 8/O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v konaní úspešnej odporkyni však žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal. 9/Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) a h) CSP, teda v časti požadujúcej, aby súd uložil odporkyni povinnosť nepribližovať sa k obydliu navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov od vonkajšej hranice pozemku, resp. aby sa odporkyňa nepribližovala k žiadnemu z navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou, ak je bližší kontakt nevyhnutný pre vykonanie úkonov v rámci trestného konania, podali včas odvolanie navrhovatelia, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nespochybňovali skutočnosť, že odporkyňa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola hospitalizovaná na psychiatrii (o ktorej skutočnosti navrhovatelia nevedeli a dozvedeli sa o nej až z obsahu napadnutého uznesenia, rovnako tak navrhovatelia nevedia, či táto hospitalizácia naďalej trvá). Navrhovatelia tak nemajú žiadnu kontrolu nad tým, či a ako dlho bude odporkyňa hospitalizovaná a dokonca nemajú ani ako sa dozvedieť o tom, či a kedy bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia (keďže k jej držaniu v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu môže dochádzať len po nevyhnutný čas). Navrhovatelia majú z odporkyne obavu a táto bude, resp. môže pre nich predstavovať ohrozenie aj po tom, ako bude prepustená zo zdravotníckeho zariadenia, pričom navrhovatelia ani nemajú ako sa o tejto skutočnosti dozvedieť. Vysoko pravdepodobne sa o tom dozvedia až v dôsledku toho, že odporkyňa podnikne na ich osoby alebo obydlie ďalší útok. Relevantné neodkladné opatrenie pritom odporkyňu počas hospitalizácie nijakým spôsobom neobmedzuje (nakoľko jej osobná sloboda je obmedzená oveľa výraznejšie). Akonáhle však dôjde k jej prepusteniu, navrhovatelia bez existencie relevantného neodkladného opatrenia nebudú nijako chránení a budú odkázaní v podstate na náhodu. Nový návrh na vydanie neodkladného opatrenia budú môcť podať až po tom, ako dôjde k opätovnému stretu s odporkyňou. Mali preto za to, že podmienky na vydanie relevantného neodkladného opatrenia sú splnené aj v prípade, že odporkyňa je hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, nakoľko navrhovatelia nemajú žiadnu kontrolu nad touto skutočnosťou a ani právo zákonným spôsobom sa dozvedieť o prepustení odporkyne zo zdravotníckeho zariadenia (aby mohli podať nový návrh na nariadenie relevantného neodkladného opatrenia). Navrhli teda, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, súčasne navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania prinajmenšom v rozsahu 50% (polovičná úspešnosť vo vzťahu k pôvodnému rozsahu návrhu). 10/Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľov resp. k ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11/Odporkyňa sa k veci písomne nevyjadrila. 12/Odvolací súd potom preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. 13/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15/Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16/ Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 17/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18/Nariadenie neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nevyhnutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 19/Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 20/V súdenej veci sa navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporkyni povinnosť nepribližovať sa k obydliu navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov od vonkajšej hranice pozemku, resp. aby sa odporkyňa nepribližovala k žiadnemu z navrhovateľov na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou, ak je bližší kontakt nevyhnutný pre vykonanie úkonov v rámci trestného konania. 21/Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) CSP sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa), a v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP až vtedy, ak takáto osoba svojím konaním aj (reálne) ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu chránenej osoby. V týchto prípadoch je účelom neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 22/Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje v § 329 ods. 2 CSP v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má potom ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto nemôže založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia (výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľov resp. k ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevzala odporkyňa už v mieste prechodného bydliska), na takéto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska takých skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. 23/V súdenej veci navrhovatelia nakoniec nespochybňovali skutočnosť, že odporkyňa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola hospitalizovaná na psychiatrii, za ktorého stavu nemala vôbec možnosť voľného pohybu, len kedy by mohlo byť osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľov ako dotknutých osôb. 24/Odôvodnenie uznesenia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 6. marca 2024 č.k. 37Pu/3/2024-10 (ktorým súd rozhodol, že umiestnenie odporkyne v zdravotníckom zariadení Univerzitná nemocnica Bratislava, pracovisko Mickiewiczova 13, Bratislava, ku ktorému došlo dňa 4. marca 2024, bolo prípustné) obsahuje (č.l. 49 spisu) aj vyjadrenie odporkyne k okolnostiam prijatia na psychiatrické oddelenie nemocnice. Umiestnená uviedla, že „prišla kvôli tomu, že ju naháňali dvaja vrahovia, ktorí boli u nej v byte, boli to vlastne jej kvázi priatelia, ale dozvedela sa nejaké bližšie informácie na nich a na základe toho ju chceli odstrániť alebo jej nejako ublížiť, boli u nej v byte, kde ju zamkli, nemohla dobrovoľne odísť, chceli, aby im prišli ďalší priatelia na pomoc. Preto vyskočila z okna z druhého poschodia, z balkóna, a utekala pred nimi, lebo cítila, že jej chcú ublížiť. V noci tam bol taký esbéeskár,
ochraňoval pani T., pričom odporkyňa nevedela, že tam býva T., chcela sa niekomu doklopať do domu, aby zavolali políciu, lebo nemala svoj telefón pri sebe a nakoniec tam tí strážnici ju našli“. 25/Zo zápisnice o výsluchu svedka Ing. A. T., pracovníka Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR, vypočutého v trestnej veci ČVS: ORP - 72/1 - VYS - PK - 2024 (č.l. 25-26 spisu) vyplýva, že dňa 04.03.2023 o cca 01:19 hod. si všimol osobu ženského pohlavia kráčať po ceste smerom k domu, zakričal na ňu, kto je, čo tam robí a kam ide, ona niečo odpovedala, ale nakoľko bola vo väčšej vzdialenosti, tak nerozumel čo. Nakoľko si všimol, že pokračuje ďalej k domu prezidentky, preukázal slovným vyhlásením svoju príslušnosť a bežal smerom k nej. Keď pribiehal k domu, videl, ako táto slečna preskakuje plot, načo ju začal opäť vyzývať, aby upustila od svojho konania, ona však začala búchať na vchodové dvere a kričala, že ju chcú zabiť, aby sme jej pomohli, ja som jej opakoval, že som policajt, že jej pomôžem, aby sa nebála, náhle sa však rozbehla do zadnej časti záhrady, kde ju ochrankár na vydláždenej terase dobehol, vyzýval ju na upustenie od svojho konania, odporkyňa však toto ignorovala, začala búchať na plastové balkónové dvere. Keďže nespolupracovala a kládla aktívny odpor, pomocou hmatov a chvatov bola spacifikovaná... Podľa názoru vypočúvaného odporkyňa zrejme v poriadku nebola, zrejme bola pod vplyvom drog. Odporkyňa prítomným neverila, že sú policajti, nakoľko boli v civile, rovnako, keď prišla policajná hliadka na služobnom aute, v uniformách, ani týmto neverila, že sú policajti..., neskôr tam prišiel nejaký chalan, ktorý rozprával, že je jej kamarát, že ona utiekla z domu a že má psychické problémy. 26/Vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu spochybňuje i jednoznačný záver, že objektom útoku odporkyne boli práve osoby navrhovateľov, nemožno tak bez pochybností konštatovať, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť, či je ohrozený ich život, zdravie, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo ich bezpečnosť. 27/Záver súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľov nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) a h) CSP tak bol správny, z ktorého dôvodu odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti (§ 387 ods. 1 CSP). 28/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď odporkyni žiadne náklady v odvolacom konaní nevznikli. 29/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).