Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/515/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: magicsport s. r. o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 48 242 373, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie príslušenstva pohľadávky oprávneného titulom úroku z omeškania, zmluvnej pokuty, trov základného konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.03.2024 domáhal od povinného vymoženia úrokov z omeškania vo výške 308,61 Eur (ako zostatku úrokov z omeškania v pôvodnej výške 551,55 Eur po započítaní čiastočnej úhrady vo výške 242,94 Eur), ďalej zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne zo sumy:

- 25,03 EUR od 28.10.2006 do 22.01.2007,

- 25,03 EUR od 28.11.2006 do 04.03.2007,

- 25,03 EUR od 28.12.2006 do 04.03.2007,

- 525,06 EUR od 23.01.2007 do 29.10.2013,

- 483,06 EUR od 30.10.2013 do 26.11.2013,

- 440,06 EUR od 27.11.2013 do 27.12.2013,

- 417,03 EUR od 28.12.2013 do 29.01.2014,

- 394,06 EUR od 30.01.2014 do 03.03.2014,

- 369,06 EUR od 04.03.2014 do 26.03.2014,

- 344,06 EUR od 27.03.2014 do 28.04.2014,

- 319,06 EUR od 29.04.2014 do 02.06.2014,

- 294,06 EUR od 03.06.2014 do 24.06.2014,

- 269,06 EUR od 25.06.2014 do 30.07.2014,

- 244,06 EUR od 31.07.2014 do 26.08.2014,

- 219,06 EUR od 27.08.2014 do 26.09.2014,

- 194,06 EUR od 27.09.2014 do 31.10.2014,

- 169,06 EUR od 01.01.2014 do 28.11.2014,

- 144,06 EUR od 29.11.2014 do 19.12.2014,

- 119,06 EUR od 20.12.2014 do 27.01.2015,

- 94,06 EUR od 28.01.2015 do 27.02.2015,

- 68,06 EUR od 28.02.2015 do 26.03.2015,

- 42,06 EUR od 27.03.2015 do 28.04.2015,

- 16,06 EUR od 29.04.2015 do 26.05.2015,

a trov základného konania vo výške 216,02 Eur, na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 17.10.2007, vykonateľného dňa 14.02.2008. Zároveň sa oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie domáhal náhrady trov exekúcie vo výške 16,50 Eur. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ukončení niektorých EK“).

2. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený okrem exekučného titulu súdu predložil aj zmluvu o úvere č. 60681 zo dňa 19.06.2006, ktorú s povinným uzatvoril právny predchodca oprávneného FINANCEREAL s.r.o. (ďalej len „zmluva o úvere“) a „Všeobecné obchodné podmienky úveru“.

3. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie,

8. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa (ďalej len ako „“) v znení účinnom do 28.02.2007, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa v znení účinnom do 28.02.2007, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa ust. v znení účinnom do 28.02.2007, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Súd sa oboznámil s exekučným titulom a zistil, že ním bola odporcovi uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 525,06 Eur (15.818,- Sk), úrok z omeškania vo výške 14% ročne z dlžnej sumy od 23.01.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 25,03 EUR (754 Sk,-) od 28.10.2006 do 22.01.2007, zo sumy 25,03 EUR (754 Sk,-) od 28.11.2006 do 04.03.2007, zo sumy 25,03 EUR (754 Sk,-) od 28.12.2006 do 04.03.2007 a zo sumy 525,06 EUR (15.818,- Sk) od 23.01.2007 do 29.10.2013 a trovy základného konania vo výške

216,02 Eur (6.508,- Sk) , alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Predmetný exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom.

13. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a mal preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal na podklade uvedeného exekučného titulu vymoženia úrokov z omeškania vo výške 308,61 Eur (ako zostatku úrokov z omeškania v pôvodnej výške 551,55 Eur po započítaní čiastočnej úhrady vo výške 242,94 Eur), ďalej zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne zo sumy:

- 25,03 EUR od 28.10.2006 do 22.01.2007,

- 25,03 EUR od 28.11.2006 do 04.03.2007,

- 25,03 EUR od 28.12.2006 do 04.03.2007,

- 525,06 EUR od 23.01.2007 do 29.10.2013,

- 483,06 EUR od 30.10.2013 do 26.11.2013,

- 440,06 EUR od 27.11.2013 do 27.12.2013,

- 417,03 EUR od 28.12.2013 do 29.01.2014,

- 394,06 EUR od 30.01.2014 do 03.03.2014,

- 369,06 EUR od 04.03.2014 do 26.03.2014,

- 344,06 EUR od 27.03.2014 do 28.04.2014,

- 319,06 EUR od 29.04.2014 do 02.06.2014,

- 294,06 EUR od 03.06.2014 do 24.06.2014,

- 269,06 EUR od 25.06.2014 do 30.07.2014,

- 244,06 EUR od 31.07.2014 do 26.08.2014,

- 219,06 EUR od 27.08.2014 do 26.09.2014,

- 194,06 EUR od 27.09.2014 do 31.10.2014,

- 169,06 EUR od 01.01.2014 do 28.11.2014,

- 144,06 EUR od 29.11.2014 do 19.12.2014,

- 119,06 EUR od 20.12.2014 do 27.01.2015,

- 94,06 EUR od 28.01.2015 do 27.02.2015,

- 68,06 EUR od 28.02.2015 do 26.03.2015,

- 42,06 EUR od 27.03.2015 do 28.04.2015,

- 16,06 EUR od 29.04.2015 do 26.05.2015 a trov základného konania vo výške 216,02 Eur.

14. V súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie exekučný súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného exekučným titulom v zmysle aktuálnej judikatúry. Zároveň je na tomto mieste potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a v zmysle uvedeného predpisu dal zákonodarca možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená, že tento návrh by mal byť posudzovaný inak (odlišne) než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené totiž nemá oporu v zákonnej úprave. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ako každý iný návrh na vykonanie exekúcie, podlieha novým pravidlám exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, čo znamená, že exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný tento návrh posúdiť z pohľadu novej právnej úpravy.

15. Súd uvádza, že Exekučný poriadok v zákonom vymedzených prípadoch (viď § 53 ods. 3 Exekučného poriadku) pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. V tomto smere súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho dvora C-448/17 a „majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice

93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023) Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval už vo viacerých exekučných veciach (vedených nielen tunajším súdom) , možno spomenúť napr. nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 14. 07. 2022, nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023 či nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023.

16. K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie ako aj návrhu na zastavenie exekúcie súd tiež odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu, pričom o takúto situáciu ide aj v prípade Exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie danej exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil.

17. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje (VOP úveru) a zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Súd preto preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že oprávneným uplatnený nárok v časti vymoženia úroku (o ktorý sa suma poskytnutého úveru 165,97 Eur ako istina navýšila) a v časti vymoženia zmluvnej pokuty predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi, keď výška predmetných nárokov je vychádzajúc z exekučného titulu v prípade zmluvnej pokuty normovaná v rovine 0,30 % denne, čo predstavuje ~109,50 % ročne. Rovnako tak v hrubom rozpore s dobrými mravmi je aj zmluvne dojednaný úrok vo výške 109 %, v dôsledku ktorého hoci si povinný predmetnou zmluvou požiadal o sumu úveru vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur), bol posudzovanou zmluvou zaviazaný na vrátenie celkovej sumy vo výške 18.080,- Sk (600,15 Eur). Takto určená percentuálna miera zásadným spôsobom vyjadruje zjavný zásah do práv povinného, a to tej sféry, v intenciách ktorej je daná potreba ochrany pred šikanóznym výkonom práva, a v rámci ktorej je nevyhnutná ingerencia súdnej moci smerujúca

k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na reguláciu neprimeraného usporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ust. . Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že realizovaním výkonu práva, ktorý odporuje dobrým mravom, je potrebné považovať aj uvedený zmluvný úrok, ako aj zmluvnú pokutu, ktorá vytvára rozpor s predmetným ustanovením . K aplikácii ustanovenia súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. )

18. Ako súd ustálil už vyššie, je teda nesporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere č. 60681 zo dňa 19.09.2006, pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami . Aplikácia by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Súd v tomto smere poukazuje na v znení účinnom do 28.02.2007, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Rovnako tiež podľa v znení účinnom do 28.02.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky, a tak i jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka stojí i padá len ako celok). Každá zmluvná strana takto znáša riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvné dojednanie, ako súd popísal vyššie, predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah spotrebiteľský, teda občianskoprávny.

20. Súd po preskúmaní spisového materiálu konštatoval právny záver, že v časti uplatneného úroku (o ktorý sa suma poskytnutého úveru 165,97 Eur v dôsledku aplikovania neprijateľnej zmluvnej podmienky navýšila) a v časti zmluvnej pokuty je tu daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa §53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku, berúc do úvahy predovšetkým to, že oprávneným uplatnený nárok v časti úroku a zmluvnej pokuty predstavuje enormný zásah do subjektívnych práv povinného, nakoľko uvedené nároky súd považuje za neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd oba tieto nároky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide jednak o dojednanie o úrokoch vo výške 109 % ročne, ktoré sa premietlo do istiny ako „celková výška úveru s dohodnutým úrokom“ vo výške 600,15 Eur, po zohľadnení čiastočných úhrad istina v exekučnom titule predstavovala sumu 525,06 Eur, hoci reálna (poskytnutá) výška úveru bola 165,97 Eur. Taktiež sa jedná aj o dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 109,5 % ročne (0,30 % denne v prípade zmluvnej pokuty). Oba tieto nároky boli následne v tejto dobrým mravom odporujúcej výške priznané exekučným titulom. V dôsledku toho je tu podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti zmluvnej pokuty a tiež by tu bol daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 359,09 Eur- t.j. rozdielu medzi istinou určenou v exekučnom titule (525,06 Eur) a výškou poskytnutého úveru (165,97 Eur). Nakoľko však v starej exekúcii bola „istina“ vymožená a v tomto konaní

si oprávnený „istinu" neuplatnil, nepriznanie tohto nároku je potrebné premietnuť do spôsobu započítania jednotlivých vymožených plnení, v dôsledku čoho dôjde k zániku uplatneného práva na vymoženie úroku z omeškania a trov základného konania.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery obsiahnuté v Náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.04.2024, podľa ktorých: „Predmetom ústavnej sťažnosti nie sú právne závery okresného sudu, podľa ktorých vzťahy založene medzi sťažovateľom a povinnými zmluvami o úvere z roku 2002 a 2007 sú vzťahy spotrebiteľské a že dojednanie o sadzbe úroku 0,10 % denne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako nie je spor o tom, že takto dojednaná sadzba úroku bola právnemu predchodcovi sťažovateľa priznaná platobnými rozkazmi z roku 2006 a 2009 a takto si ich sťažovateľ uplatnil návrhmi na vykonanie exekúcie. Otázkou potom je, či je zjavným právnym omylom zaver okresného sudu o celkovom zamietnutí návrhov na vykonanie exekúcie sčasti úrokov z omeškania bez toho, aby bolo umožnené vykonanie exekúcie aspoň sčasti omnoho nižšej úrokovej sadzby podľa vykonávacieho nariadenia. Teda otázkou je, či sa okresný sud dopustil zjavného právneho omylu pri použití § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možne namietať alebo preskúmavať neprijateľne zmluvne podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky ma vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Nemožno mať pochybnosti o tom, že § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je vyjadrením snahy o transpozíciu smernice o spotrebiteľských zmluvách. Preto toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v súvislosti s cieľmi smernice tak, ako vyplývajú z jej čl. 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použite v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho pravá neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, a čl. 7 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby v zaujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerane a účinne prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Vo veciach sťažovateľa nie je spor o tom, že neprijateľná podmienka o sadzbe úroku z omeškania bola právnym predchodcom sťažovateľa uplatnená v návrhu na vydanie platobného rozkazu a sám sťažovateľ sa jej uplatnenia nezdržal ani pri podaní návrhov na vykonanie exekúcie a takto postupoval až potom, ako ho okresný sud upozornil na neprijateľnosť zmluvných podmienok o sadzbe úroku. Z hľadiska výkladu § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku preto bola rozhodujúca výkladová metóda orientujúca sa na účel tohto zákonného ustanovenia, ktorého cieľom bola transpozícia smernice o spotrebiteľských zmluvách. Tento euroorientovaný prvok výkladu vyplýva aj z argumentácie okresného sudu, ktorý zdôraznil, že jeho úlohou je len skúmať, či nárok podľa exekučného titulu nevychádza z neprijateľných zmluvných podmienok (o čom nie je spor), s tým, že zaver o zamietnutí úroku z omeškania je reflexiou efektivity ochrany spotrebiteľa požadovanou Európskou úniou. Hoci tato argumentácia okresného sudu nie je adresná v miere argumentácie v jeho vyjadreniach k ústavnej sťažnosti, nemožno dospieť k záveru, že by dostatočne nevystihovala podstatu záveru okresného sudu, a tak zakladala dôvodnosť námietky sťažovateľa o nedostatočnom zdôvodnení namietaných uznesení. Hoci toto zdôvodnenie nie je optimálne, nemožno dospieť k záveru, že by jeho úroveň zakladala dôvod na vyslovenie porušenia uvedených ústavných práv sťažovateľa.“

22. V posudzovanom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie si oprávnený na istinu (525,06 Eur) a na časť úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 525,06 Eur od 23.01.2007 do 29.10.2013 započítal čiastočné úhrady povinného, a to v sume 768,- Eur. Podľa exekučného súdu na základe predloženého exekučného titulu a po vyhodnotení zmluvy o úvere z hľadiska neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, oprávneným nárokom oprávneného, ktorého vymoženie by mohol oprávnený požadovať v exekučnom konaní, je podľa súdu istina vo výške zodpovedajúcej sume poskytnutého úveru, teda v sume 165,97 Eur, úrok z omeškania 14 % ročne z istiny 165,97 Eur od 23.01.2007 do zaplatenia a trovy základného konania vo výške 216,02 Eur. Nakoľko oprávnený v doplňujúcich informáciách o peňažnom nároku špecifikoval čiastočné úhrady povinného, resp. jednotlivé sumy vymožené v starej exekúcii, podľa exekučného súdu je potrebné toto plnenie povinného započítať na nárok oprávneného odvíjajúci sa od istiny 165,97 Eur. Po kapitalizovaní úroku z omeškania z tejto istiny a po zohľadnení čiastočných úhrad, celkový nárok oprávneného predstavuje suma 542,89 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 165,97 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 160,90 Eur a trov základného konania vo výške 216,02 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že nárok oprávneného bol nie len že v starej exekúcii vymožený, ale bol preplatený (suma vymožená v starej exekúcii je 768,- Eur)

23. Nakoľko predmetné plnenie vymožené v starej exekúcii (oprávneným v návrhu uvedené ako „čiastočné úhrady“) si oprávnený započítal aj na úrok z omeškania, na ktorý v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky nemá nárok, je potrebné vymoženú sumu zohľadniť na zákonný nárok oprávneného, t.j. na istinu 165,97 Eur a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 160,90 Eur (kapitalizovaný a čiastočne pokrátený s ohľadom na istinu vo výške 165,97 Eur) a na trovy základného konania vo výške 216,02 Eur. Keďže uvedená suma úhrad povinného (768,- Eur) po vyhodnotení zmluvy o úvere z hľadiska neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok prevyšuje nárok oprávneného (542,89 Eur), súd nemôže vyhovieť návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a aj v časti úroku z omeškania a trov základného konania je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nedôvodný, a to z dôvodu podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávneného podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku a podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku zamietol.

25. Podľa §199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa §199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa §199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

29. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania, a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento inštitút si vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt na náhradu trov a povinný subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.