Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/92/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: StavBerEU-SK Bau und Montage s.r.o., 094 15 Zámutov č. 191, IČO: 50 701 134, zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, Prešov, IČO: 50 003 500, proti žalovanému: S. S., Y. IČO: 43 787 436, zastúpený: Mgr. Tomáš Čerepán, advokát, Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 50 001 540, o zaplatenie 4.650,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -118 zo dňa 9. marca 2020, takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.650,00 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.4.2017 zmluvu č. 0011/2017, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu montážne práce v období od 8.5.2017 do 21.12.2017 za podmienok uvedených v zmluve na území Holandska. Žalovaný porušil bod 8.1 zmluvy s tým, že montážne práce vykonával len v období od 8.5.2017 do 23.6.2017, čím ukončil poskytovanie dohodnutých montážnych prác pred v zmluve dohodnutým časom. Preto vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000,00 eur.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že uplatnený nárok žalobcu považuje za nedôvodný, pretože s termínom cesty žalovaného domov bol žalobca oboznámený vopred po viacerých pokusoch o dohodu na termíne odchodu. Žalobca oznámil žalovanému, že sa nemá vracať na miesto výkonu práce, čo žalovaný akceptoval, pretože žalobca nesplnil dohodnuté podmienky ubytovania a zabezpečenie cestovania z práce a do práce.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nikdy písomne ani ústne žalovanému neoznámil, že sa nemá vracať na miesto výkonu práce do Holandska. Ak žalovaný chcel ukončiť zmluvný vzťah, mohol zmluvu vypovedať podľa čl. 8.1 predmetnej zmluvy. V zmluve sa nenachádzajú žiadne podmienky týkajúce sa ubytovania a cestovania z práce a do práce, preto žalobca neporušil žiadne zmluvné podmienky.

5. Súd prvej inštancie zistil, že sporové strany (žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ) uzatvorili dňa 24.4.2017 Zmluvu č. 0011/2017, v ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu montážne práce po dobu od 8.5.2017 do 31.12.2017 v Holandsku. (bod 2.3 zmluvy). Podľa bodu 6.6 zmluvy, ak poskytovateľovi vzniknú dôvody na vynechanie pracovnej zmeny, môže tak urobiť len po

predchádzajúcom upozornení zástupcu objednávateľa. V opačnom prípade si objednávateľ vyhradzuje právo uplatniť voči poskytovateľovi sankčnú pokutu 150,00 eur za 1 deň. Podľa bodu 8.1 zmluvy výpovedná lehota je 60 dní (pri podaní výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou) a začína plynúť prvý deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Ak poskytovateľ poruší svoju zmluvnú povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu (poskytnutie prác) pred uplynutím výpovednej lehoty (60 dní) alebo poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre objednávateľa, je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,00 eur. Právo objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknuté. Podľa bodu 8.2 si zmluvné strany pre práva o povinnosti zmluvných strán zvolili obchodnoprávny režim. Podľa bodu 8.6 zmluvy môže byť zmluva menená alebo dopĺňaná iba vzájomne odsúhlasenými a písomne potvrdenými dodatkami. Žalovaný vykonával montážne práce len v období od 8.5.2017 do 23.6.2017.

6. Ďalej súd prvej inštancie vypočul svedkov Z. U., Z. Š., V.G. N. a skutkový stav zistil aj z čestného vyhlásenia Z. Š.W., V. N..

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , ktoré upravujú nepomenovanú zmluvu, podľa ustanovenia , , ktoré upravuje výklad prejavu vôle a úmysel konajúcej osoby v zmluvných vzťahoch, ďalej podľa , ktorý upravuje zmenu a zrušenie dohody strán v písomnej forme, podľa , ktorý upravuje zrušenie nesplneného záväzku a jeho zánik, podľa , ktoré upravuje náhradu škody pri porušení záväzkového vzťahu, podľa , ktoré upravuje zmluvnú pokutu pri porušení zmluvnej povinnosti.

8. Súd prvej inštancie považoval v konaní za nesporné to, že dňa 24.4.2017 žalobca a žalovaný uzavreli nepomenovanú zmluvu, pre ktorú v súlade s dohodli obchodný režim. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu montážne práce v období od 8.5.2017 do 31.12.2017. Pre prípad porušenia tejto povinnosti a povinnosti predchádzajúceho upozornenia žalobcu o dôvodoch vynechania zmeny bola v čl. 6.6 a v čl. 8.1 dojednaná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný vykonával montážne práce len v období od 8.5.2017 do 23.6.2017 a že žalobca na mieste výkonu montážnych prác zabezpečil pre žalovaného ubytovanie.

9. Sporné medzi stranami bolo to, či vykonávanie montážnych prác žalovaným po dohodnutú dobu bolo porušením jeho zmluvných povinností. Žalovaný v konaní uviedol, že zmluva č. 0011/2017 zanikla ústnou dohodou strán, pretože pri rozhovore s konateľom žalobcu dňa 21.6.2017 mu konateľ žalobcu povedal, že sa na miesto výkonu práce nemá vracať. Žalovaný uvedené akceptoval a zmluvu považoval za zrušenú. Z čl. 8.6 zmluvy súd prvej inštancie zistil, že zmluvné strany sa dohodli na písomnej forme všetkých zmien a doplnkov zmluvy, vo vzťahu k zániku zmluvy takéto dojednanie v zmluve absentuje. Nakoľko bol pre zmluvu zmluvnými stranami zvolený obchodnoprávny režim, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením (ako lex specialis) dôvodil, že zmluva č. 0011/2017 zo dňa 24.4.2017 mohla zaniknúť aj na základe právneho úkonu podľa ustanovenia , ktorý nemá písomnú formu. Skutkové tvrdenia žalovaného potvrdil svedok V. N., ktorý zhodne so svedkom Z. U. uviedli, že rozhovor s takýmto obsahom sa medzi sporovými stranami uskutočnil. Medzi svedkami existovali rozpory týkajúce sa času predmetného rozhovoru, ktoré súd prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia vypovedali po zákonnom poučení podľa ustanovenia , pripisuje dlhému časovému odstupu od popisovaných udalostí. Nakoľko sa obaja svedkovia zhodli na obsahu rozhovoru sporových strán a v konaní nebol predložený dôkaz, ktorý by tieto svedecké výpovede dôveryhodne spochybnil, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v súlade s uniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení o zániku zmluvy. Pokiaľ ide o rozporné vyjadrenia svedka Z. Š., za rozhodujúce v konaní považuje tie vyjadrenia, ktoré uskutočnil pri svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.12.2019 po poučení podľa ustanovenia Počas výpovede, si svedok na presné okolnosti a obsah rozhovoru sporových strán nespomínal.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na závery vykonaného dokazovania neobstoja ani argumenty žalobcu, že je nelogické, aby žalovaného posielal domov v čase, keď mal veľa práce. Vyhlásenie žalobcu, že sa žalovaný nemá vracať na miesto výkonu prác, súd prvej inštancie interpretoval v súlade s ustanovením , a to tak, že prihliadal na význam, ktorý takémuto prejavu vôle spravidla prikladá osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Uvedený výrok

žalobcu súd prvej inštancie preto posúdil ako prejav vôle smerujúci k zániku uzavretej zmluvy. Tento právny úkon bol žalovaným akceptovaný. Vo vzťahu k obdobným súdnym konaniam, ktorými žalobca v konaní argumentoval, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov nižšej inštancie. V tejto súvislosti navyše zdôraznil, že podľa nepopretých tvrdení žalovaného ( ) na pojednávaní dňa 9.3.2020 došlo k odchodu v týchto konaniach žalovaných živnostníkov z miesta výkonu práce za iných skutkových okolností. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie v I. výroku žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda nie je naplnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a vzniku nároku na zmluvnú pokutu.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to písomným podaním zo dňa 24.4.2020, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 24.4.2020. V tomto odvolaní žalobca uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku a vzhľadom na takzvaný zákon „lex corona“ je zrejmé, že lehota na podanie odvolania nemôže uplynúť pred dňom 30.4.2020 a preto je odvolanie podané najmä z dôvodu právnej istoty. Nič viac v tomto odvolaní žalobca neuviedol.

13. Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. -136 zo dňa 26. mája 2020 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady odvolania doručeného súdu 24.4.2020 tak, že doplní odvolací návrh, teda uvedie čoho sa ako odvolateľ domáha. Ak žalobca v tejto lehote odvolanie nedoplní, odvolací súd odvolanie odmietne, ak v dôsledku vád nebude možné v odvolacom konaní pokračovať podľa V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , podľa ktorého, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Toto uznesenie prevzal žalobca dňa 19.6.2020. Následne žalobca písomným podaním zo dňa 29.6.2020, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 29.6.2020 reagujúc na výzvu súdu prvej inštancie v uvedenom uznesení, doplnil odvolanie a uviedol, že odvolanie podáva zo všetkých odvolacích dôvodov uvedených v , , , , , , Uviedol, že súd prvej inštancie už od prvého pojednávania konaného dňa 1.4.2019 konal nezákonne, nelogicky a v prospech žalovaného, ktorý je podnikateľom a preto ho súd prvej inštancie nemohol poučovať a radiť mu ako má v konaní postupovať. Žalobca opätovne poukázal na to, že v predmetnej zmluve č. 0011/2017 zo dňa 24.4.2017 sa nenachádzajú žiadne podmienky týkajúce sa ubytovania, cestovania z práce a do práce, ktoré mal splniť žalobca a preto žalobca neporušil takéto neexistujúce zmluvné podmienky. Žalobca nikdy písomne ani ústne neoznámil žalovanému, že sa už nemá vracať späť na miesto výkonu práce, preto považuje obranu žalovaného za nedôvodnú, nelogickú. Ďalej žalobca rozsiahlo, doslova citoval viaceré procesné zákonné ustanovenia. Namietal, že súd prvej inštancie žalovaného poučoval a radil mu v tom ako má v konaní postupovať, aj v tom, že má požiadať o odročenie pojednávania, aby si zvolil právneho zástupcu. Takýto nezákonný postup je zaznamenaný na zvukovom zázname z pojednávania konaného dňa 1.4.2019, čím došlo k zvýhodneniu žalovaného. Ani výsluchy svedkov nemôžu zmeniť nič na tom, že žalobca nikdy písomne ani ústne neoznámil žalovanému, že sa už nemá vracať na miesto výkonu práce. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe a zaviaže žalovaného na zaplatenie 4.650,00 eur s 9 % úrokom ročne od 15.8.2017 do zaplatenia na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a na náhradu trov konania, eventuálne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, odvolanie mu bolo doručené dňa 22.7.2020.

15. Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie skúmal, či odvolanie žalobcu má zákonné náležitosti odvolania podľa , teda, či popri všeobecných náležitostiach podania je v ňom uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, teda či sú uvedené v odvolaní odvolacie dôvody a či je uvedené čoho sa odvolateľ odvolaním domáha. Odvolací súd zistil z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že v poučení o možnosti podať odvolanie proti

rozsudku, súd prvej inštancie poučil strany sporu o tom, čo má odvolanie obsahovať, poučil ich o tom, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II a poučil ich ako možno odôvodniť odvolanie. Taktiež boli strany sporu poučené, že odvolacie dôvody a dôkazy možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle

16. Odvolací súd zistil z citovaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 24.4.2020, ktoré bolo podané v lehote 15 dní potom ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi dňa 9.4.2020, že žalobca v tomto odvolaní neuvádza žiadne odvolacie dôvody a neuvádza ani to, v akom rozsahu rozsudok napáda a z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne a nenavrhuje ani to, čoho sa v odvolacom konaní domáha, teda nenavrhuje ako má odvolací súd rozhodnúť o odvolaní žalobcu.

17. To znamená, že odvolanie neobsahovalo žiadne náležitosti odvolania podľa , okrem toho, že bolo uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

18. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa a ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. Citované ustanovenie predpokladá, že meritórne môže odvolací súd prejednať iba také odvolanie, ktoré obsahuje náležitosti uvedené v

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie veta posledná , podľa ktorého súd na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva a odvolací súd posudzuje iba tie dôvody, ktoré uvedie odvolateľ sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní.

21. Predmetné odvolanie žalovaného podané v lehote 15 dní od doručenia rozsudku neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody. Neobsahovalo ani odvolací petit. Preto správne súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením sp. zn. -136 zo dňa 26. mája 2020, aby do 10 dní uviedol čoho sa odvolateľ domáha, teda aby uviedol odvolací návrh. Súd prvej inštancie správne nevyzýval na doplnenie alebo uvedenie odvolacích dôvodov, pretože takúto povinnosť súd prvej inštancie podľa posledná veta , nemá.

22. Odvolací súd preto ďalej posudzoval, či doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 29.6.2020 (č.l. 140 spisu), ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky dňa 29.6.2020 už aj s odvolacími dôvodmi, bolo doplnené o odvolacie dôvody v odvolacej lehote.

23. Odvolací súd udáva, že je pravda, že v čase podaného odvolania žalobcu zo dňa 24.4.2020 bez uvedenia dôvodov odvolania, bez uvedenia odvolacieho návrhu bol účinný , lex corona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 a v justícii. V tohto zákona bolo upravené, že lehoty stanovené právnymi predpismi neplynú v určitom období. V čase od dňa účinnosti tohto zákona, teda od 27.3.2020 do 30.4.2020, lehoty neplynuli a tie lehoty, ktoré uplynuli po 12.3.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, teda do 27.3.2020 sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda do 26.4.2020. To znamená, že žalovaný mal možnosť voči predmetnému rozsudku, podať doplnenie odvolania spolu s odvolacími dôvodmi, na ktoré súd nevyzýva, najneskôr do 26.4.2020. Žalobca však odvolanie s doplnenými dôvodmi podal súdu prvej inštancie až písomným podaním zo dňa 29.6.2020, ktoré doručil elektronicky súdu prvej inštancie v ten istý deň 29.6.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní a po jej predĺžení uvedeným zákonom do 26.4.2020. Preto na tieto doplnené odvolacie dôvody po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, nemohol odvolací súd podľa a prihliadať a nemohol preto odvolanie žalobcu prejednať.

24. Odvolací súd preto podľa odmietol odvolanie žalobcu, pretože v zákonnej odvolacej lehote nemal náležitosti podľa , pretože do uplynutia odvolacej lehoty dňa 26.4.2020 žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Tieto doplnil až po uplynutí odvolacej lehoty, avšak odvolací súd už na ne nemohol pri rozhodovaní prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5.11.2019 sp. zn. , podľa ktorého iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní, nie je postačujúce na to,

aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu, právna úpravu neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).