Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/40/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Ján Marčák, nar. 15.7.1993, bytom Juhoslovanská 5, 040 13 Košice, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, v spore o zaplatenie 2.673,73 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 2.12.2020 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu 2.673,73 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.673,73 Eur odo dňa 18.10.2018 do zaplatenia. Zároveň žalobca požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov v súlade s ust. .

2. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 1.6.2021 vydaným pod č.k. - 47 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosť tým, že svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal a nezdokladoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 9.6.2021.

3. Uznesením zo dňa 28.9.2021 súd zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 1.6.2021 č.k. - 47, týkajúceho sa nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že vyšší súdny úradník nepochybil a postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zdokladovanie jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, a to na základe jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov obsiahnutej v samotnej žalobe, a následne z dôvodu nepreukázania pomerov, teda neunesenia dôkazného bremena žalobcom, mu napadnutým uznesením nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 18.11.2021 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 160,- Eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy spolu s poučením podľa o súdnych poplatkoch v platnom znení, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, súd konanie zastaví. Žalobcovi bola výzva doručená dňa 26.11.2021.

5. Žalobca podal proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa ust. o súdnych poplatkoch je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva, t.j. je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Uviedol, že konaním vyššieho súdneho úradníka mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -116 zo dňa 23.6.2010, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 13.9.2011, Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 30.5.2011, ale aj na rozhodnutia Ústavných súdov a smernice EP a Rady. Uviedol, že v prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom

zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika popísaná v žalobnom návrhu alebo obdobné praktiky poisťovní primárne nesmerujú voči zmluvnej strane poistnej zmluvy, ale voči poškodenému. V tomto prípade je to poškodený, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Poškodeného je potrebné považovať za spotrebiteľa a opačný výklad Národná banka považuje za neprípustne formalistický, zbavujúci poškodených ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre situácie zhodné so situáciou žalobcu a ktorá má spotrebiteľov chrániť pred nekalím konaním, ktorého sa dopustil aj žalovaný.

6. Podľa , poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

7. Podľa , poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

8. Podľa , ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

9. Podľa , pre nezaplatenie poplatku súd podľa konanie nezastaví, ak a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

10. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdny poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.

11. Predmetom konania je náhrada škody spôsobená poistnou udalosťou, ktorú spôsobil dňa 4.7.2018 poistený žalovaného, teda žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. , ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla škodcu, ktorý za túto škodu zodpovedá podľa ust. , a ktorý je poistený u žalovaného, s ktorým uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

12. V tomto prípade nejde o spotrebiteľský spor, z dôvodu, že nie je naplnená podmienka, že tento spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. že súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, pretože spor sa týka nároku na náhradu škody uplatnenej v súlade s ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzťahy vzniknuté z dopravných nehôd (škodových udalostí) sú vlastne mimozmluvné záväzkové vzťahy, ktoré sa dajú definovať ako súkromnoprávne vzťahy (záväzky), ktoré medzi stranami nevznikli uzatvorením zmluvy, ale na základe porušenia povinnosti stanovenej právnym predpisom, tzv. delikty.

13. Súd opätovne dáva do pozornosti žalobcovi uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2013, podľa ktorého „Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, totiž má v prvom rade povinnosť voči poistenému - škodcovi nahradiť zaňho poškodenému škodu,

a to práve na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi jednoznačne nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania (deliktu) vznikajúceho zo zákona. Potom sa ale ústavnému súdu javí, že (priamy) nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť rovnako kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok, pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným, ale na ustanovení zákona, ktoré umožňuje nároky na náhradu škody, ktoré inak existujú voči škodcovi, uplatniť priamo voči poisťovateľovi škodcu (porovnaj napríklad o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).“

14. Na základe vyššie uvedeného žalobca v predmetnom spore nevystupuje ako spotrebiteľ, a teda nevzťahuje sa na neho zákonné oslobodenie od súdneho poplatkuv zmysle ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

15. Vzhľadom na to, že žalobca v danom prípade nie je v postavení spotrebiteľa a z tohto dôvodu nie je v zmysle zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov a nie je ani individuálne oslobodený od súdnych poplatkov ( uznesením zo dňa 1.6.2021, sp.zn. -47 mu súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov ), je tak poplatníkom v zmysle ust. , ktorému v zmysle podaním žaloby vznikla poplatková povinnosť. Dňa 26.11.2021 mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví.

16. Nakoľko súdny poplatok nebol zaplatený v súdom určenej lehote, súd konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Poučenie:

Podľa (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť je možné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.