Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/115/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto IČO: 47 967 692 zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. o zaplatenie 211,57 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 66,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

- zo sumy 16,21 eur od 19.6.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 16,21 eur od 19.7.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 17,11 eur od 21.8.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 17,11 eur od 19.9.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Súd žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.X.XXXX voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 120,84 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16,21 eur od 19.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 21,20 eur od 19.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 41,90 eur od 21.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 22,10 eur od 19.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 19,43 eur od 19.10.2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 90,72 eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pričom žalovaná je v prílohe k tejto zmluve uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXXX.

Slovak Telekom a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb a so žalovanou sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenní. Tieto služby Slovak Telekom vyúčtoval žalovanej faktúrami:

- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 16,21 eur, so splatnosťou 18.6.2018,

- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 21,20 eur, so splatnosťou 18.7.2018,

- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 41,90 eur, so splatnosťou 20.8.2018,

- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 22,10 eur, so splatnosťou 18.9.2018,

- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 19,43 eur, so splatnosťou 18.10.2018.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že Slovak Telekomu neuhradila vystavené faktúry, pričom bola upomienkami opakovane vyzývaná k úhrade dlžných faktúr. Žalobca si tiež uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

Tiež žalobca uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Podľa žalobcu uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s ust. v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne a nejedná sa o zakázané zabezpečenie záväzku, pričom sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. na poskytnuté elektronické zariadenie a rozsah sankcie bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.X.XXXX, Súhlas so spracovaním údajov zo dňa XX.X.XXXX, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia zo dňa 2.10.2017, Faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.5.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa a nasl. zo dňa 18.12.2020, Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 12.3.2021 s podacím hárkom, prehľad úrokových sadzieb.

4. Dňa XX.X.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde, platobný rozkaz sa zrušil v zmysle ust. o upomínacom konaní.

5. Podľa ust. a (ďalej len ako „CSP“) a po úkonoch podľa ust. súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

6. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

7. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 211,57 eur s príslušenstvom. S poukazom k vyššie uvedenému súd dňa 8.2.2022 v súlade s a vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od XX.X.XXXX do X.X.XXXX.

9. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa XX.X.XXXX. V tabuľke č. 1 je uvedený

zvolený program Magio Internet, program služby Magio Internet L VDSL samoinštaláciou s prenájmom koncového zariadenia a s dobou viazanosti 24 mesiacov s akciovou cenou platnou počas 1. - 30. mesiaca vo výške 15,00 eur mesačne, so zľavou platnou počas 1. - 3. mesiaca vo výške 5,- eur mesačne a so základom pre výpočet za porušenie záväzku viazanosti 180,- eur. Podľa tejto zmluvy dochádza k uzatvoreniu novej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom účastník má nárok na poskytovanie služieb v zmysle tejto zmluvy vo zvolenom programe v zmysle tabuľky za akciové ceny podľa tabuľky a to odo dňa zriadenia v zmysle tejto zmluvy až do uplynutia 30. mesiaca odo tohto dňa a po uplynutí 30. mesiaca bude účastníkovi poskytovaný zvolený program služieb za cenu bez viazanosti podľa platného cenníka.

11. Podľa bodu 5) Zmluvy označeného ako Záväzok viazanosti sa účastník zaviazal, že počas doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 : (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy o balíku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu jednotlivej zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti je (a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (b) žiadosť o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácii, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy o poskytovaní hlasovej služby počas dojednanej doby viazanosti, (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti).

Podľa bodu 6) Zmluvy označeného ako Zmluvná pokuta, podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku, Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby podľa cenníka, zľava z ceny KZ, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku poskytnuté. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku sú uvedené v tabuľke č. 1 a v časti podmienky akcie pre poskytovanie služby, prípadne v akciovom cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti každej jednotlivej služby, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tejto zmluvy o balíku, je súčet základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo vzťahu k tejto službe a to vo výške uvedenej v tabuľke č. 1. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto zmluvy: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet zmluvnej pokuty) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti vo vzťahu k tej službe alebo službám, ku ktorým bola zmluvná pokuta uhradená, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.

12. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.6.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 16,21 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pre obdobie 1.6.2018 - 30.6.2018

- poplatky za služby Magio Internet L so zľavou, prenájom KZ Standard, DSL internet spolu vo výške 15,49 eur,

- odpis elektronickej faktúry pdf vo výške 0,72 eur.

13. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.7.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 21,20 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pre obdobie 1.7.2018 - 31.7.2018

- poplatky za služby Magio Internet L so zľavou, prenájom KZ Standard, DSL internet spolu vo výške 15,49 eur,

- odpis elektronickej faktúry pdf vo výške 0,72 eur,

- náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur.

14. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.8.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 41,90 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pre obdobie 1.8.2018 - 31.8.2018

- poplatky za služby Magio Internet L so zľavou, prenájom KZ Standard, DSL internet spolu vo výške 16,39 eur,

- odpis elektronickej faktúry pdf vo výške 0,72 eur,

- náklady vymáhania vo výške 19,80 eur,

- náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur.

15. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.9.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 22,10 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pre obdobie 1.9.2018 - 30.9.2018

- poplatky za služby Magio Internet L so zľavou, prenájom KZ Standard spolu vo výške 16,39 eur,

- odpis elektronickej faktúry pdf vo výške 0,72 eur,

- náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur.

16. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.9.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 19,43 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pre obdobie 29.9.2018 - 30.9.2018

- poplatky za služby Magio Internet L so zľavou, prenájom KZ Standard spolu vo výške mínus 1,08 eur,

- odpis elektronickej faktúry pdf vo výške 0,72 eur,

- náklady vymáhania vo výške 19,80 eur.

17. Z faktúry č. XXXXXXXXXXX splatnej dňa 20.5.2019 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 90,73 eur ako zmluvnú pokutu.

18. Právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 22.5.2019 - Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb žalovanej uviedol, že ani v lehote 45 dní po dni splatnosti neuhradila splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb. Ďalej žalovanej oznámil, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 13.5.2019 a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie celkového dlhu vo výške 211,57 eur s upozornením, že v prípade, že ak aj napriek písomnej výzve bude žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez jeho súhlasu.

19. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávok vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 211,57 eur s príslušenstvom. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k 3.12.2020.

20. Žalobca výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 12.3.2021 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 220,26 eur, ktorá pozostáva z aktuálneho zostatku pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - istina 66,64 eur, úroky 8,69 eur a poplatky 144,93 eur, a trov právneho zastúpenia vo výške 73,90 eur. Žalobca žalovanú žiadal, aby túto sumu uhradil v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, v opačnom prípade žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnu cestou prostredníctvom advokátskej kancelárie.

Právny stav

21. Podľa (ďalej len ,“) účinného od 1.1.1992 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa účinného od 1.1.1992 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

22. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“) účinného od 1.1.2016 zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. účinného od 1.1.2016 do 31.12.2017, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa účinného od 1.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa účinného od 1.11.2011 účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa účinného od 1.11.2011 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

23. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa účinného od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa a účinných od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa a účinných od 1.1.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa od 13.6.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa od 1.1.2008 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa a účinných od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa , účinných od 1.1.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa a účinného od 1.1.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa a účinného od 1.1.1992 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Podľa a účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa účinného od 1.1.1992, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa účinného od 1.1.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Posúdenie veci súdom

28. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aktívna legitimácia v tomto spore svedčí žalobcovi, ktorý nadobudnutie pohľadávky preukázal oznámením o postúpení pohľadávok adresovaným žalovanej, ktoré postúpenie bolo učinené v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách.

29. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa XX.X.XXXX k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník právneho predchodcu žalobcu a právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby, žalovaná sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Tiež bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná v prípade porušenia ustanovených zmluvných povinností zmluvná pokuta.

30. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle (), ktorý v ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

32. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná vyfakturované sumy neuhradila, neboli žalovanou popreté, a preto ich súd považuje za nesporné. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 66,64 eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Táto suma predstavuje súčet pravidelných mesačných poplatkov za program Magio Internet L so zľavou s prenájmom KZ standard a za odpis elektronické faktúry a to vo výške 16,21 eur z fak. č. XXXXXXXXXX, vo výške 16,21 eur z fak. č. XXXXXXXXXX, vo výške 17,11 eur z fak. č. XXXXXXXXXX a vo výške 17,11 eur z fak. č. XXXXXXXXXX.

33. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 16.3.2016 vo výške 0,00%. Úrok z omeškania uplatnený žalobcom nie je v rozpore s citovanými predpismi upravujúcimi prípustnú výšku úroku z omeškania, preto súd vyhovel aj tejto časti návrhu a žalobcovi priznal úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených vo faktúrach.

34. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K výroku II.

Súd zamietol žalobu v časti nároku na 3 x poplatok za náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur (fak. č. XXXXXXXXXX, fak. č. XXXXXXXXXX a fak. č. XXXXXXXXXX) a 2 x poplatok za náklady vymáhania vo výške 19,80 eur (fak č. XXXXXXXXXX a fak. č.XXXXXXXXXX ). Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia a nasl. . Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ).

35. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je ochrana zavedená smernicou Rady 93/13/EHS založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Čl. 6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

36. Súd je toho názoru, že žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, aké poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaná ako spotrebiteľ si poplatky osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.

37. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 5,- eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne poplatky náklady vymáhania neposkytujú spotrebiteľovi žiadnu protihodnotu, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, aké skutočné náklady jeho právnemu predchodcovi v súvislosti s vykonaním týchto úkonov vznikli.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Súd v tejto veci sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že za upomienku by bolo možné žalobcovi priznať len preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s vystavením a zaslaním upomienky vznikli. V konaní žalobca vynaloženie takýchto nákladov nijako nepreukázal.

39. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci súd považuje podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanému) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Tak tomu bolo aj v prípade fakturácie piatich poplatkov za vydanie odpisu elektronickej faktúry, v ktorej sa iná cena za služby nefakturovala a žalovanému nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie.

40. Súd taktiež zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 90,73 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX. Podľa žalobcu ide o nárok primeraný a odôvodnený.

41. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka aj zmluvnou pokutou. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. V danom prípade žalovaná porušila povinnosť tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti.

42. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti podľa cit. ust. . Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

43. Súd má za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvoria predtlač zmluvy bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v zmluve o poskytovaní verejných služieb a vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte, súd nemá pochybnosť o tom, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Predložená zmluva je podľa názoru súdu typová zmluva

uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V žiadnom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

44. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa. Na tom nič nemení ani fakt, že pôvodný veriteľ sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške a môže teda nastať aj situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, pričom zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku takto vzniknutej pohľadávky vôbec nezohľadňuje.

45. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyjadrenom v rozsudku sp. zn.15Co/5/2019 zo dňa 25.6.2019, s ktorým sa súd stotožňuje, „absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.“

46. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a také zmluvné dojednanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do , a to Keďže ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov - náklady vymáhania, ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov a zmluvnej pokuty, a zároveň ich dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a sú teda neprijateľné v zmysle s. 1 , čoho následkom je ich absolútna neplatnosť ( ).

K trovám konania

48. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

50. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 211,57 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 66,64 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 31,50 % (= 66,64 eur z 211,57 eur) a úspech žalovanej predstavuje 68,50 % (100 % - 31,50 %). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,00 % (68,50 % - 31,50 %).

51. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.